Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. To vyžaduje včasnú sejbu, hustotu 70 až 100 rastlín na 1 m2, dobré ošetrenie proti burinám, škodcom a chorobám a zabezpečenie dostatočnej výživy na dosiahnutie kvalitnej a vysokej úrody.
Veľmi dôležitým faktorom je odroda so svojimi morfologickými a fyziologickými vlastnosťami, jej kvantitatívna a kvalitatívna schopnosť tvorby úrody, jej odolnosť proti nepriaznivým vonkajším faktorom.
Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 – 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 – 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Je dobrou predplodinou pre ozimné obilniny, pri ktorých sa uplatní jeho fytosanitárny a zúrodňovací vplyv.
Fytotoxicita po postreku herbicídom.
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 – 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín. Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek. Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín. Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu. Vhodne vybalansovaný príjem živín výraznou mierou ovplyvňuje celý fotosyntetický proces rastlín.
Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami. Pri maku je zvlášť výrazný vplyv ročníka, to znamená priebeh teplôt, zrážok a slnečného svitu v tom ktorom roku, a tiež aj agrotechnické opatrenia, hlavne včasnosť sejby, správne hnojenie a ošetrovanie a ochrana rastlín.
Porast maku v plnom kvete – Major.
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 – 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov. V boji s burinami pri pestovaní maku je potrebné využívať aj možnosť likvidácie obťažných burín už v predplodine.
S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Ochrana porastov pred škodlivými činiteľmi vyžaduje sústavnú pozornosť a hľadanie nových možností, aby mohla zaistiť vysokú úroveň pestovateľskej technológie.
Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 – 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou. Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 – 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení. Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá. Zdrojom nákazy pri všetkých týchto patogénoch sú infikované rastlinné zvyšky v pôde, preto je nevyhnuté, aby pestovatelia venovali mimoriadnu pozornosť starostlivosti o pozemky na založenie porastov maku.
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok. V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Škodlivosť vošiek je možné obmedziť včasným výsevom a použitím vhodného insekticídu.
Larva krytonosa koreňového.
Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Ošetrenie insekticídom je potrebné najneskôr pred kvitnutím v štádiu háčkovania, keď sú puky zohnuté k zemi, do objavenia prvého kvetu.
Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020 (tab. 1).
Tab. 1: Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami v ha – porovnanie dvoch rokov – mak siaty
| SK spolu | Bratislavský | Trnavský | Trenčiansky | Nitriansky | Žilinský | Banskobystrický | Prešovský | Košický | |
| k 20. 5. 2019 | 5 547,18 | 626,90 | 2 411,46 | 38,08 | 1 811,80 | 201,86 | 156,55 | 94,45 | 206,08 |
| k 20. 5. 2020 | 6 268,94 | 691,80 | 2 394,34 | 86,29 | 2 150,34 | 218,54 | 326,95 | 156,97 | 243,71 |
| rozdiel | 721,76 | 64,90 | -17,12 | 48,21 | 338,54 | 16,68 | 170,40 | 62,52 | 37,63 |
Zdroj: Štatistický úrad SR
Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m2 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 – 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši – MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú. Je už len na pestovateľoch, aby im vytvorili vhodné podmienky.
Autor: Ing. B. Brezinová, VŠS Malý Šariš
