Sústavne narastá spektrum najrôznejších preparátov vo výžive pestovaných plodín. Z medializovaných informácií vyplýva, že okrem anorganických živín v reklamovaných preparátoch sú prítomné i organické, eventuálne organo-minerálne látky: humínové látky, lignohumáty, oligopeptidy, aminokyseliny, organické kyseliny, polysacharidy, prekurzory chlorofylu a látky s morforegulačnou aktivitou. Viaceré produkty sú pripravené na báze vedľajších produktov alebo odpadov fermentačných a separačných technológií spracovania rôznych prírodných substrátov: riasy, rastlinná biomasa, vermikomposty, izolát pôdnych humátov, humáty z uhlia a iné suroviny. Absentuje informácia o obsahu látok, ich chemickej formy a nie je deklarovaný ani mechanizmus účinku reklamovaných produktov. Naproti tomu je veľmi rozsiahle komentovaný širokospektrálny pozitívny efekt na úrodu a jej kvalitu. V dôsledku toho, že pestovateľ nemá dostatočné informácie o množstve živín v aplikovanom hnojive, nemôže ani posúdiť konkrétnu úroveň výživy plodín a určiť reálnu potrebu doplnkového hnojenia porastu počas vegetácie na úroveň programovanej úrody.
Pestovateľ pre svoje rozhodovanie okrem poznania obsahu prístupných živín v hnojive a ich chemickej formy potrebuje informácie o obsahu a parametroch organickej hmoty (humusu), pôdneho sorpčného komplexu, chemizmu pôdy i vrátane pôdnej reakcie(pH). Uvedené informácie umožňujú cielene modelovať pôdne procesy (úroveň sorpcie, mobilitu a prijateľnosť živín, voľbu chemickej formy živín), ktoré rozhodujú o produkčnom procese a tvorbe úrody.
Vo všeobecnosti sa konštatuje, že priemyselné hnojivá a osobitne dusíkaté zvyšujú pôdnu kyslosť. Takéto tvrdenie nie je úplné, preto je žiaduce definovať konkrétne podmienky, ktoré rozdielne rozhodujú o procesoch príjmu živín z pôdy a dodaného hnojiva. Najvýznamnejšie N-hnojivo dusičnan amónny (DA) je vo svojej podstate fyziologicky neutrálne. Iba po jeho aplikácii do pôdy v závislosti od chemizmu pôdy (osobitne pH pôdneho roztoku) sa mení dynamika príjmu aniónovej (NO3–) alebo katiónovej (NH4+) zložky hnojiva a tým hnojivo nadobúda vlastnosti fyziologicky kyslého alebo zásaditého. Analogicky tvrdenie, že kyslá reakcia znižuje prístupnosť a prijateľnosť fosforu nie je jednoznačná. Kyslá pôdna reakcia, ktorá je závislá od koncentrácie iónov vodíka (H+) koreluje s obsahom hliníka, železa a mangánu, čo vytvára podmienky pre utilizáciu fosforu cestou tvorby terciárnych vo vode nerozpustných (chemická sorpcia) a tým pre rastliny neprijateľných solí najmä s Fe a Mn. Naproti tomu koncentrácia vodíka a kyslé pH zvyšuje rozpustnosť fosforečných zlúčenín, ich mobilitu a prístupnosť fosforu pre rastliny. V tomto smere platí poznatok, že fosfor mletých fosforytov je prístupný pre rastliny predovšetkým v podmienkach kyslej pôdnej reakcie.
Chemická sorpcia mikroelementov znižuje ich mobilitu a prijateľnosť, preto hnojivá s obsahom mikroživín sú pripravované vo väzbe na najrôznejšie nosiče (spravidla cheláty typu EDTA), ktoré znižujú ich väzbu na sorpčný komplex, zvyšuje sa ich mobilita v pôde a následne i príjem koreňmi rastlín. Pozitívny účinok chelátov je i v stabilizácii solubility fosforu v prítomnosti katiónov makro a mikroživín v kvapalných hnojivách. Výsledky našich experimentálnych pokusov jednoznačne potvrdili inhibíciu EDTA bunkového metabolizmu. Preto syntetické cheláty je žiaduce nahradiť predovšetkým prírodnými substrátmi.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
