Na začiatku 21. storočia je pred systémom globálnej produkcie potravín naliehavá výzva k zachovaniu doterajšieho charakteru poľnohospodárstva, ale ďalej hospodáriť tak, aby sme odstránili škodlivé následky doteraz prevažujúceho konvenčného intenzívneho poľnohospodárstva.
Možnosť pestovať medziplodiny v osevnom postupe závisí predovšetkým od dĺžky hlavného vegetačného obdobia (s priemernými dennými teplotami vzduchu nad 10 °C) na danom stanovišti a v rámci hlavného vegetačného obdobia od dĺžky medziporastového obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi hlavnými plodinami. Dĺžku medziporastového obdobia vymedzuje termín zberu hlavnej plodiny, resp. termín uvoľnenia poľa po zbere hlavnej plodiny pre sejbu medziplodiny a termín sejby nasledujúcej hlavnej plodiny.
Základný význam medziplodín je v lepšom využívaní vegetačného obdobia na transformáciu energie slnečného žiarenia na potenciálnu energiu organickej hmoty rastlín na danom stanovišti.
V osevnom postupe pri ekonomicky únosných nákladoch na ich pestovanie majú pôsobiť pozitívne na zvýšenie produkcie sušiny organickej hmoty na jednotku plochy a na zvýšenie pôdnej úrodnosti.
V poľnej výrobe sa medziplodiny využívali predovšetkým ako krmoviny. Dnes by sme chceli, aby sa predovšetkým podieľali na zvyšovaní pôdnej úrodnosti.
Pri zaraďovaní medziplodín do osevného postupu treba brať do úvahy aj ich možné negatívne pôsobenie. V suchých oblastiach na nezavlažovanej pôde sa môže prejaviť napr. v znížení zásoby vody v pôde pre následné plodiny. Pri nevhodnom výbere druhov môžu medziplodiny prispieť k rozšíreniu škodcov, chorôb alebo zaburiňujúcich rastlín atď.
Aby sa mohol dostatočne prejaviť požadovaný účinok medziplodín, treba im v osevnom postupe vytvoriť dostatočný časový priestor. Ak má medziplodina priaznivo vplývať napr. na štruktúru pôdy, mala by na danom stanovišti rásť aspoň 2 – 3 mesiace, pre fytosanitárne pôsobenie aspoň 1 – 2 mesiace atď. Okrem dostatočného časového priestoru je pre pestovanie medziplodín dôležitá aj možnosť ich úspešného pestovania z pohľadu zabezpečenosti dostatku vlahy v pôde. V kukuričnej, repárskej a obilninárskej výrobnej oblasti je spravidla dostatočné časové rozpätie pre ich pestovanie, ale je tu stále väčší nedostatok vody v pôde a pri iba sporadickom využívaní závlah je úspešné založenie ich porastov veľmi ohrozené. V zemiakarskej a krmovinárskej výrobnej oblasti je pravdepodobnosť dostatku vlahy podstatne vyššia, ale spravidla časový priestor je veľmi krátky, prípadne ohrozuje skrátenie vegetačnej doby pre následnú plodinu jej neskorším výsevom.
Podľa obdobia a spôsobu sejby rozlišujeme medziplodiny:
- ozimné,
- letné – strniskové,
- podsevové.
Strniskové medziplodiny potrebujú aspoň 6- až 7-týždňovú vegetačnú dobu.
Ozimné medziplodiny vysievajme na jeseň a zberáme na jar nasledujúceho roka. Pestovali sa predovšetkým ako krmoviny, ktoré poskytovali prvý zelený krm na jar, za priaznivých poveternostných podmienok už v polovici apríla. Môžu sa úspešne pestovať predovšetkým v kukuričnej, repárskej a obilninárskej výrobnej oblasti po rozličných predplodinách, ktoré sa zoberú do konca augusta. Obyčajne sa zaraďujú po obilninách. Odteraz by sme ich mali pestovať predovšetkým v rámci zabezpečenia stále zelenej pôdy.
Vážnejším problémom ako predplodina je to, pred ktorými hlavnými plodinami sa majú ozimné medziplodiny pestovať. Treba pritom vychádzať z ich požiadaviek na agrotechnický termín sejby, na vodu a živiny.
Najčastejšie sa po ozimných medziplodinách pestujú neskoré jarné miešanky kukurice so strukovinami alebo slnečnicové miešanky na zelený krm, kukurica siata na siláž alebo na zeleno (skoré hybridy a v závlahových podmienkach aj na zrno), kŕmny kel a iné krmoviny, zemiaky (skoršie odrody), repa cukrová, repa kŕmna, proso, niektoré druhy zelenín a i.
Úroda následnej plodiny po ozimných medziplodinách môže byť nižšia ako pri jej pestovaní bez predchádzajúcej medziplodiny, ale celková produkcia hospodársky užitočnej hmoty z medziplodiny a následnej plodiny musí byť vyššia.
Ako ozimné medziplodiny sa najčastejšie pestujú obilniny, kapustovité krmoviny a rozličné miešanky.
Z obilnín dáva isté úrody skorého zeleného krmu raž siata. Môže sa pestovať na všetkých (aj chudobnejších) pôdach a v menej priaznivých klimatických podmienkach. Má tú nevýhodu, že pomerne rýchlo starne. Pre neskorší zber je vhodná pšenica ozimná a triticale. Požiadavka na postupný zber kvalitného zeleného krmu na jar sa rieši vhodnou druhovou a odrodovou skladbou a pestovaním miešaniek.
Z kapustových ozimných medziplodín sa pestuje repica ozimná (napr. odrody Perko a Buko). V čistých výsevoch poskytujú na jar najskorší zelený krm. Pestovať sa môže aj okrúhlica a repka.
Aby kapustovité medziplodiny dobre prezimovali, majú do zimy vytvoriť aspoň 6 listov. Preto sa sejú skoro – ihneď po zasiatí kapusty repkovej pravej pestovanej na semeno.
Nevýhodou kapustovitých medziplodín je nízky obsah sušiny (do 10 %).
K neskôr zberaným medziplodinám patrí mätonoh mnohokvetý. Pestuje sa najmä v podmienkach s dostatkom vlahy, buď v čistej kultúre alebo v miešankách s repkou alebo repicou. Keď sa ponechá aj pre ďalšiu kosbu, stráca charakter medziplodiny.
Miešanky kapustovitých s obilninami majú viaceré prednosti. Kapustovité v miešanke s obilninou lepšie prezimujú. Miešanky možno skrmovať dlhšie a vo väčších dávkach ako čisté kultúry. Zvieratá krm lepšie prijímajú, lebo v miešankách je o 4 – 6 % vyšší obsah sušiny. Vyšší obsah Ca, Mg v biomase kapustovitých rastlín v porovnaní s ich obsahom v obilninách zmierňuje pri zvieratách hnačkové ochorenie pri prechode zo zimného kŕmenia na letné.
Letné medziplodiny vysievame po skôr zberaných hlavných plodinách a zberajú sa alebo zaorávajú spravidla na jeseň. Pre tvorbu hmoty využívajú časť vegetačnej doby v lete a na jeseň. Najväčšie možnosti ich pestovania sú v kukuričnej, repárskej a obilninárskej výrobnej oblasti. Sú to rýchlorastúce, suchovzdorné a stredne výkonné plodiny.
Skoré letné medziplodiny sa pestujú po hlavných plodinách, ktoré uvoľňujú pozemky koncom júna a v prvej polovici júla. Ide najmä o: skoré zemiaky, jarné miešanky, skorú zeleninu, príp. repku. Využívanie relatívne dlhej časti vegetačného obdobia umožňuje pri nich istejšiu produkciu organickej hmoty. Potrebujú najmenej 8- až 10- niekedy až 17-týždňovú vegetačnú dobu. Môžu sa pestovať aj objemnejšie plodiny, ktoré sú schopné vytvoriť veľa hmoty a kvalitnejší krm. Možno s nimi počítať ako s rezervou pre krmivovú základňu.
Ako skoré letné medziplodiny sa pestujú : kukurica, slnečnica, bôb, hrach siaty roľný (peluška), vlčí bôb (lupina), hrach, vika, ovos a ich miešanky. Pri pestovaní bez závlahy len každý druhý rok dokážu vyprodukovať požadovanú úrodu zelenej hmoty. Preto je potrebné ich pestovať v podmienkach závlah, aby sa dosiahla úroda aspoň 8 t.ha-1 zelenej hmoty. Okrem úrody krmiva priaznivo vplývajú na úrodnosť pôdy a uľahčujú jesennú orbu.
Strniskové medziplodiny pestujeme najmä po hustosiatych obilninách – po jačmeni ozimnom, raži siatej, jačmeni jarnom, pšenici ozimnej príp. ostatných, ak ich zber umožní zasiať medziplodinu v druhej polovici júla, resp. najneskôr do 15. augusta. Potrebujú aspoň 6- až 7-týždňovú vegetačnú dobu.
Na nezavlažovaných pozemkoch závisí úspech ich pestovania od množstva a rozdelenia zrážok. Za mesiac by malo napršať aspoň 60 mm a zrážky by mali byť dobre rozdelené. Tvoria len rezervu krmovinovej základne. Možno s nimi ako krmovinami počítať v 2 – 3 rokoch z piatich. Využívajú sa tiež na zelené hnojenie.
Pestujú sa predovšetkým kapustovité plodiny, ktoré sú pomerne odolné proti skorým jesenným mrazom. Po zbere ozimného jačmeňa možno siať krížencov ozimných repíc (Perko, Buko), jarné bezerukové alebo kŕmne repky a kŕmnu okrúhlicu. Neskôr, po zbere jačmeňa jarného a skorších pšeníc letných foriem ozimných, sa do polovice augusta môže siať reďkev olejná. Za vhodných vlhkostných podmienok sa v auguste môže siať facélia vratičolistá. Koncom augusta a na začiatku septembra sa môže ešte siať horčica biela a horčica sarepská, ktorá má najkratšiu vegetačnú dobu.
Aby kapustovité medziplodiny dobre prezimovali, majú do zimy vytvoriť aspoň 6 listov.
Oproti jednozložkovým porastom uvedených plodín dávajú lepšie a istejšie úrody niektoré miešanky. Miešanky troj- až štvorzložkové výrazne zvyšujú úspešnosť pestovania predovšetkým letných medziplodín – ak sa vytvoria ako–tak vhodné podmienky pre jeden komponent, tento následne zlepšuje podmienky pre zvyšné zložky. Veľmi dôležité je aj šetrenie vlahou pri predsejbovej príprave racionálnym obrábaním do hĺbky sejby, výnimočne aj priamou sejbou do neobrobenej pôdy.
Pre zjednodušenie sejby je vhodné vysievať miešanky drobnosemenné alebo veľkosemenné. Do budúcnosti bude na Slovensku vhodné aj znovuobjavenie prosa siateho ako významného komponentu do miešaniek letných medziplodín. Proso má krátku dobu vegetácie (v teplejších oblastiach Slovenska môže poskytnúť aj dve úrody do roka), je mimoriadne suchovzdorné a aj po dlhodobom suchu obnovuje rast a zvyšuje istotu produkcie väčšieho množstva organickej hmoty. V júni sa môžu siať miešanky: kukurica + bôb siaty + hrach siaty, ovos siaty + mätonoh jednoročný + ozimná repica, repka. V júni až júli sa môžu siať: kukurica + slnečnica, slnečnica + bôb, slnečnica + bôb + peluška. V júli sa vysievajú: slnečnica + hrach siaty + peluška, ozimná repica + slnečnica, repka + ovos + peluška. V auguste sa môžu siať vika siata + facélia, kapusta repková pravá + ozimná repica + horčica, repka + facélia, repka + horčica biela, horčica biela + facélia.
Po letných medziplodinách sa väčšinou pestujú jarné obilniny, resp. iné jarné plodiny.
Podsevové medziplodiny sa robia na jar. Sejú sa spravidla do obilnín súčasne s ich sejbou alebo po ich vzídení. Využívajú sa kosením, pasením alebo sa zaorávajú ako zelené hnojivo na jeseň v tom istom roku. Množstvo vyprodukovanej hmoty je relatívne stále. Množstvom pozberových zvyškov i pôsobením koreňov už počas rastu hlavnej (krycej) plodiny priaznivo vplývajú na mnohé pôdne vlastnosti. Pri vyššom zastúpení obilnín v osevnom postupe (nad 50 %) sa využívajú na ozdravenie pôdy.
Pri pestovaní podsevových medziplodín na zelené hnojenie sa osvedčilo kombinovať ich s ďalšími organickými hnojivami (maštaľným hnojom, hnojovicou, slamou), čím sa zvýši ich účinnosť. V osevnom postupe sa po nich zaraďujú väčšinou také jarné plodiny, ktoré dobre reagujú na organické hnojivá – okopaniny (zemiaky, repy, kukurica) alebo kŕmne plodiny.
Na podsev do obilnín sú najvhodnejšie trávy a ďatelinoviny, ktoré spočiatku rastú pomaly a ich hlavný rast nastupuje až po zbere hlavnej (krycej) plodiny.
Z tráv sa pestuje najmä mätonoh mnohokvetý. Pri dostatku vody môže po zbere obilniny vytvoriť ešte dostatočne hustý porast vhodný na kŕmenie. Pestovať sa môžu obidve formy – diploidná a tetraploidná. Pri vyššom zastúpení obilnín v osevnom postupe je vhodnejší podsev miešanky mätonohu mnohokvetého s ďatelinou. Pre kŕmne účely sa osvedčil podsev mätonohu do ovsa na senáž.
Ďateliny (plazivá, hybridná) majú ako podsevové medziplodiny zvlášť veľký význam v osevných postupoch s dlhším (6 – 7 rokov) časovým intervalom medzi pestovaním ďatelinovín ako hlavných plodín na určitom pozemku napr. pri pestovaní lucerny na mimorotačnom hone a tiež ako prerušovač pri vysokom zastúpení obilnín.
Podsevové medziplodiny na zelené hnojenie sa uplatňujú najmä v podnikoch s nízkou hustotou alebo bez hovädzieho dobytka. Okrem skôr uvedených plodín sa môže na podsev použiť aj jednoročná forma komonice bielej.
Autor: Ing. J. Smatana, PhD., Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, FAPZ SPU v Nitre
