Pôda ukladá viac uhlíka ako všetka vegetácia na zemskom povrchu. Stále však zostáva veľa nezodpovedaných otázok o tom, ktoré procesy presne podporujú jeho akumuláciu v pôde. Pod vedením Helmholtzovho centra pre výskum životného prostredia vyvinul tím pôdnych vedcov novú metódu, ktorá má ukázať, kde a za akých podmienok je v pôde ukladaný uhlík. Podľa nedávnych zistení je to predovšetkým sieť pôdnych pórov, ktorá riadi priestorové rozloženie uhlíka. Dlhodobé skladovanie uhlíka v pôde môže byť dosť zložité. Na jednej strane to závisí od toho, koľko atmosférického uhlíka sa dostane do pôdy rastom koreňov, rôznymi procesmi kyprenia (napr. kultiváciou pôdy alebo činnosťou dážďoviek) a presakovaním rozpustených organických zlúčenín. Na druhej strane to závisí od toho, či sa podarí existujúci uhlík v pôde stabilizovať alebo ho rozložia baktérie a huby. Ktorý proces je efektívnejší – skladovanie alebo rozklad, je určené predovšetkým štruktúrou pôdy (napr. veľkosťou siete pórov, ktoré pomáhajú transportovať vzduch, vodu a živiny). Ak sú póry trvalo zaplnené vodou a teda bez prísunu kyslíka (napr. v neporušených rašelinových pôdach), baktérie ťažšie využívajú uhlík. Podľa vedcov je preto jedným z rozhodujúcich faktorov, kde sa uhlík v pôde ukladá, priestorové rozloženie pórov. Predtým nebolo možné študovať distribučný vzor organického uhlíka v póroch s veľkosťou milimetra a mikrometra. Vedcom sa to však teraz podarilo. Svojou novou metódou dokážu presne lokalizovať uhlík v pôde. Je založená na farbení organických zlúčenín oxidom osmičelým, ktorý sa sorbuje na dvojité väzby obsahujúce uhlík a následne sa vizualizuje pomocou röntgenovej počítačovej tomografie. Skenovaním vzorky pôdy pred a po farbení tak môžu vedci odvodiť distribúciu uhlíka. Nový metodologický prístup teraz otvára zaujímavé perspektívy výskumu, napríklad ako je uhlík distribuovaný v podloží (t. j. hlbšie vrstvy pôdy do jedného metra). Zatiaľ existujú len nepriame dôkazy, že vzorce distribúcie uhlíka v podloží sú iné ako v ornici.
Zdroj: sciencedirect.com