Kremík je druhým najrozšírenejším chemickým prvkom v pôde. Rastliny ho však absorbujú len v malom množstve, preto sa kremíku vo výžive rastlín venuje len malá pozornosť. Kremík tvorí 0,1 až 10 percent sušiny rastlín. Rastliny absorbujú kremík takmer v rovnakom množstve ako fosfor. Prvok slúži ako stavebný materiál pre stonky, bunkové steny a voskovú vrstvu na listoch. Kremík teda napomáha k väčšej odolnosti rastlín voči poveternostným vplyvom a škodcom.
Pri hrubšej voskovej vrstve stráca rastlina v suchom a horúcom počasí menej vody. Vosková vrstva chráni aj pred UV žiarením. Posilnené bunky tiež pomáhajú rastline lepšie sa vyrovnať s mrazom. Štúdie tiež ukázali, že pozberaná produkcia, ako napr. zemiaky, sa ľahšie prepravuje a skladuje. Keď sa hubová hýfa pokúsi vstúpiť do rastlinnej bunky, rastlina toto miesto aktívne premiestni a spevní kremíkom. Skutočnosť, že kremík pomáha proti škodám spôsobeným hubami a hmyzom, nie je len vďaka silnejšej štruktúre. Prvok pôsobí aj ako posol, ktorý aktivuje imunitný systém. Štúdie ukazujú, že rastliny zásobené kremíkom absorbujú menej ťažkých kovov a solí, ale naopak prijímajú viac vody, dusíka, draslíka a iných základných živín.
Kremík dokáže mobilizovať aj viazaný fosfor v pôde. Preto môže mať hnojenie kremíkom nepriamy, ale rozhodujúci pozitívny vplyv na úrodu, najmä pri nepriaznivých rastových podmienkach, ako je chlad alebo sucho.
Hoci sa v pôde nachádza vo veľkých množstvách, pre rastliny je ťažké ho absorbovať. Je to preto, že kremík je v pôde viazaný v stabilných mineráloch, ako je kremeň, živec a sľuda. Až silikátovým zvetrávaním sa stáva dostupným pre rastliny ako kyselina kremičitá. Tieto procesy sú však veľmi pomalé a v pôdnej vode sa rozpúšťajú len malé množstvá kyseliny kremičitej. Okrem toho sa každý rok s plodinami odstraňuje kremík z pôdy a vymýva sa zvetrávaním.
Autor: Tomáš Baran
