Závlahy na Slovensku sú dlho diskutovaná problematika. Intenzita diskusie sa mení podľa aktuálneho stavu počasia a dosiahnutých úrod jednotlivých plodín. Nevýhodou je, že prevažná časť roka je to len diskusia a spracovanie dokumentov, no skutočné riadenie budúcnosti závlah sa postupne presúva.
Do posledného Plánu obnovy SR sa znovu dostali aj nové závlahy pre špeciálne plodiny. Slovenská republika podporí investície do závlahových systémov – infraštruktúru, ako aj závlahové detaily hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu. Celková alokácia do závlah bude nasmerovaná do 33 projektov na farmách spolu za 8,25 mil. € a do 10 projektov mimo fariem za 5 mil. €.
SR taktiež podporí investície do vodozádržných opatrení mimo fariem. Celková alokácia budem nasmerovaná na 12 projektov v celkovej sume 6 mil. eur. Samotná podpora je ale nasmerovaná do obdobia rokov 2025 a neskôr.
Ako zdroje vody sa uvádzajú aj nové malé nádrže do 5 000 m3 alebo vlastné studne. Schválenie a vybudovanie studní je dnes dlhodobý proces a môže trvať aj 2 roky a ceny môžu dosiahnuť aj desaťtisíce eur.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ žiada, aby poľnohospodári prijali v najbližších rokoch súbor postupov na dosiahnutie „dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu“. Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav znamená využitie potenciálu lokality na optimálne úrody bez ohrozenia životného prostredia. A to je aj napr. nevyužívať viac vody na tvorbu úrody ako je udržateľné, alebo jasnejšie tak aby sa vytvoril aj odtok do podzemných vôd potrebných pre studne v okolí alebo povrchový a podzemný odtok do riek. Súčasné pestovanie bez závlah to nezabezpečuje.
Trendy vo využívaní závlah
Trhové ceny potravín a pôdy, produktivita pôd, zmena klímy a tlak z rozširovania miest, môžu prinútiť poľnohospodárov, aby s cieľom zabezpečiť svoju hospodársku životaschopnosť prijali intenzívne poľnohospodárske postupy.
Dvanásť projektov pre celé Slovensko neznamená zmenu využívania závlah a nezvýši ich výmeru alebo potrebu vodných zdrojov.
Z tabuľky č.1, ktorá je krátkym výberom z výročnej správy podniku Hydromeliorácie, š.p. je zrejmé, že záujem o zavlažovanie sortimentu pestovaných poľných plodín alebo zeleniny je široký. Ich ekonomika zrejme umožnila investovať do závlah na zaistenie kvalitnej a efektívnej úrody. Zaujímavé je aj to, že najväčšie plochy závlah sú aj pri takých plodinách ako pšenica a jačmeň.
V tabuľke je tiež zobrazené, že použité sú dva druhy závlah. Menšie množstvá boli aplikované predovšetkým na stabilizovanie úrody v kritickom období. Vyššie množstvá na 1 ha sú klasickou doplnkovou závlahou na dosiahnutie optimálnej potenciálnej úrody na danej lokalite.
Dnes už neplatná technická norma o doplnkovej závlahe, ktorá ako vhodné uvádzala množstvá vody okolo 1800 – 2400 m3/ha za vegetačné obdobie.
Tab. 1: Výmery a spotreba vody jednotlivých zavlažovaných plodín v roku 2022.
| Plodina | Odobratá voda [m3] | Zavlažená výmera [ha] | Priemerná závl. množstvo v m3/ha |
| cesnak | 175 100 | 192 | 911 |
| kukurica | 9 158 330 | 6 996,00 | 1 309,00 |
| pšenica | 1 444 102 | 2 924,00 | 493 |
| zemiaky | 3 801 242 | 2 151,00 | 1 767,00 |
| cukrová repa | 1 061 175 | 1 201,00 | 883 |
| cibuľa | 2 160 608 | 1 075,00 | 2 009,00 |
| hrach | 617 154 | 929 | 664 |
| repka olejná | 297 998 | 713 | 417 |
| sója | 326 063 | 569 | 573 |
| ovocné dreviny | 609 396 | 437 | 1 394,00 |
| lucerna | 378 457 | 403 | 939 |
| jačmeň | 153 602 | 395 | 388 |
| tráva | 627 640 | 317 | 1 979,00 |
| iná zelenina | 526 654 | 312 | 1 687,00 |
| mrkva | 687 842 | 306 | 2 247,00 |
| mak | 81 343 | 244 | 333 |
| slnečnica | 176 839 | 240 | 736 |
| Iné (napr. zel. hnojenie) | 64 513 | 234 | 275 |
| vinica | 200 052 | 203 | 985 |
| petržlen | 231 593 | 99 | 2 339,00 |
| jahody | 144 113 | 53 | 2 719,00 |
Dôsledky nepoužívania závlah
Dnes ale má len niekoľko poľnohospodárov, z rôznych dôvodov, záujem dosiahnuť optimálnu úrodu, ku ktorej je práve jediná cesta a to je doplnková závlaha. To že dnes riešime len dávky živín bez dostatku vody nie je udržateľné riešenie ani biologicky ani ekonomicky.
V súčasnosti nám mimoriadne pokleslo využívanie závlah. V tabuľke č.2 je prehľad zavlažovaných plôch ako aj odobratej vody pre závlahy.
Tabuľka č.3 zase ukazuje, že kým odber závlahovej vody klesal, úrody poľnohospodárskych plodín stúpali.
Pre niektoré plodiny bol nárast úrody z 1 hektára takmer dvojnásobný. Pretože prevažná väčšina polí je bez závlah tak sa dvojnásobne viac spotrebovalo vody zo zrážok resp. pôdnej vody. To na mnohých miestach viedlo ku poklesu hladiny podzemnej vody.
Samostatnou časťou produkcie v poľnohospodárskej krajine je produkcia zeleniny a ovocia a tiež produkcia nových plodín, pre ktoré sa vytvorili podmienky zmenou klimatických podmienok.
V roku 1995 bola pestovateľská plocha uvedených druhov zeleniny na Slovensku 27 055 ha. Postupom času sa znižovala až dosiahla minimum v rokoch 2013 a 2014, keď osevná plocha zeleniny klesla na 2 700 a 6 2800 hektárov. Od tohto obdobia sa za ostatných 10 rokov zeleninárstvo neustále trápi a zostáva stále na úrovni 10 % z osevných plôch z roku 1995.
Tab. 2: Prehľad zavlažovaných plôch a odobratej vody pre závlahy.
| Ukazovateľ | 2007 | 2008 | 2011 | 2012 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 |
| Zavlažovateľná plocha | 226 548 | 225 436 | 194 215 | 187 574 | 62 814 | 65 459 | 65 453 | 57 333 | 62 425 |
| Zavlažovaná plocha | 24 380 | 21 902 | 20 220 | 23 440 | 25 556 | ||||
| Odber závlahovej vody – tis m3 | 24 352 | 9882 | 8670 | 24 427 | 22 125 | 15 071 | 17 762 | 17 935 | 18 922 |
Význam závlah pre pestovateľov zeleniny
Dôvodov nedostatočného využívania závlah je viac, ale jedným z hlavných obmedzení bolo nedostatok lacnej pracovnej sily, pre tieto pracovne náročné plodiny. Je samozrejmé, že sa zelenina pestovala takmer na všetkých plochách v závlahových podmienkach.
Celková produkcia zeleniny bola najvyššia v roku 1999 keď bola úroda spolu 541-tisíc ton. Následne klesala až do roku 2011 a celkom dosiahla len 80,72 tisíc ton. Ešte v roku 2017 bola úroda 73,92 tisíc ton a dodnes pomaly rastie na 105 tisíc ton. Stále je to len menej ako 20 % z roku 1999.
Pritom cena zeleniny vzrástla omnoho viac ako cena poľných plodín. Spotreba zeleniny na Slovensku rastie, dopyt však kryje dovozová zelenina.
Je však predpoklad že ceny pohonných hmôt, ktoré nesmierne rastú, zmenia podiel domácej a dovozovej zeleniny. To spôsobí aj väčší záujem o závlahy zeleniny ako aj o ich rozšírenie do perspektívnych oblastiach jej pestovania.
Možno najvýznamnejší vplyv na využívanie závlah mali v ostatných rokoch ceny energií. Ich nesmierny nárast mal veľmi významný vplyv na prevádzku čerpacích staníc a ich podiel na cene závlahovej vody dopravenej ku konkrétnemu hydrantu.
Zatiaľ nemenným faktorom, ktorý sa ale pravdepodobne po potrebe riešiť informácie o kvalite dostupných zdrojov vody pre závlahy, pravdepodobne tiež zvýši, je cena za odber 1 m3 závlahovej vody.
Tab. 3: Hektárové úrody vybraných poľných plodín v t/ha
| Ukazovateľ | 1992 | 1993 | 2017 | 2018 | 2020 | 2021 |
| Obilniny spolu | 4,43 | 3,78 | 4,86 | 5,43 | 6,13 | 6,00 |
| Kukurica na zrno | 4,5 | 4,62 | 5,68 | 8,47 | 8,58 | 7,86 |
| Zemiaky spolu | 12,86 | 18,15 | 20,09 | 21,90 | 23,75 | 24,88 |
| Slnečnica | 2,24 | 2,01 | 2,51 | 2,93 | 2,53 | 2,66 |
| Sója | 0,92 | 1,22 | 2,33 | 2,31 | 2,53 | 2,52 |
| Kukurica na zeleno a siláž | 5,39 | 5,07 | 5,07 | 6,49 | 6,86 | 5,57 |
Záver
Budúcnosť závlah stojí na záujme resp. nezáujme konkrétnych poľnohospodárskych podnikov či podnikateľov v poľnohospodárstve. Dôvody nezáujmu o obnovenie závlah sú:
– zložité majetkoprávne vzťahy,
– odbyt pestovaných plodín aj v dôsledku zahraničnej konkurencie a z toho vyplývajúci neistý potenciálny záujem konečných užívateľov závlah,
– ekonomické a politické dôvody,
– veľká finančná náročnosť – cena vody na hydrante, vybudovanie závlahových systémov, špeciálne závlahové zariadenia,
– nezáujem o využitie nových modernejších technológií šetriacich vodu (kvapková závlaha),
– nedostatok vodných zdrojov v okolí, prípadne nie je prístup k vode kvôli neudeleniu vodoprávneho povolenia
– pestovanie plodín, pre ktoré zavlažovanie nemá aktuálne ekonomický význam (obilie, repka).
Pre záujem o závlahy bude rozhodovať záujem a zmena podmienok pre pestovanie kapusty, inej zeleniny, repy cukrovej, ovocia a hrozna. Veľmi dobré výsledky sú z novozaložených sadov s orechmi a drobným ovocím.
Záujem u prevádzkovaných závlah budú podporovať zlepšené podmienky na dotácie na údržbu a rekonštrukciu, či rozšírenie závlahových čerpacích staníc a obnovu zastaranej rúrovej sieti. Strategický plán Spoločnej Poľnohospodárskej Politiky 2023 – 2027 tento problém nerieši dostatočne ani finančne ani časove, pretože prvé výzvy na riešenie závlah sú naplánované na rok 2025 a nemusia byť realizované.
Dnes je pre stav závlahovej sústavy a zdrojov vody pre závlahy a ich obnovy možno už naozaj neskoro. Môže to mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť Slovenska a hlavne na ceny poľnohospodárskych produktov na našich pultoch.
Problémom potreby tvorby vodných zdrojov do budúcnosti nebudú investície do koncových zariadení, ktoré majú na starosti samotní poľnohospodári. Je potrebné vyriešiť problémy s infraštruktúrou hydromelioračných zariadení – závlahových kanálov a predovšetkým závlahových čerpacích staníc.
Autor: prof. Ing. Ľuboš Jurík, PhD., SPU Nitra
