Literatúry o pestovaní a o ochrane maku je vo svete málo, keďže vo väčšine krajín sveta je mak skôr „nepriateľskou“ plodinou. Kvôli produkcii ópia sa pozornosť venuje viac jeho likvidácii ako pestovaniu a ochrane. Na Slovensku a v ČR má však pestovanie maku na potravinárske (ale aj farmaceutické) účely veľkú tradíciu a jeho absenciu si v prípade tradičných makových špecialít ani nevieme predstaviť. S pestovaním maku je preto vhodné spoliehať sa na vlastnú produkciu, ktorej sa u nás venuje množstvo drobných, ale aj skúsených a profesionálnych pestovateľov.
K najškodlivejším chorobám maku patrí Helmintosporióza. V súčasnosti možno smelo konštatovať, že je najrozšírenejšia a škodlivosťou aktuálne prevyšuje všetky ostatné choroby maku. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim škodlivosť choroby je určite fakt, že často nastupuje po poškodení živočíšnymi škodcami. Preto jej prirodzenú škodlivosť znásobuje „podpora“ najmä stonkových a iných škodcov, ktoré otvárajú cestu sekundárnej infekcii. Aj na príklade tejto choroby možno demonštrovať, že ochrana (nielen) maku musí byť komplexná, zahŕňajúca všetky škodlivé činitele. Kľúčom k správne zvolenej ochrane je však správna diagnostika, preto sa javí ako účelné pripomenúť pestovateľom maku aktuálne poznatky o tejto chorobe.
Komplikované názvoslovie
Anglický názov choroby môže byť variabilný, najčastejšie sa uvádza ako Pleospora Blight of Poppy, Helminthosporiosis of poppy, Leaf blight of oilseed poppy, Poppy fire. V českom názvosloví taktiež nájdeme viacero názvov, najmä Helmintosporioza máku alebo Pleosporová hnědá skvrnitost máku. Aspoňže v slovenčine je názvoslovie jednotné – v odbornej literatúre, ale aj v oficiálnom Zozname autorizovaných prípravkov je názov ustálený – Helmintosporióza maku.
S vedeckým názvoslovím patogénov je to komplikovanejšie, aktuálne sa za pôvodcov choroby považujú dve huby, a to:
- Crivellia papaveracea (De Not.) Shoemaker & Inderbitzin nov. comb, (syn. Pleospora papaveracea (De Not.) Sacc. 1883; syn. Alternaria penicillata (Corda) Woudenberg & Crous)
- Brachycladium papaveris (K. Sawada) Shoemaker and & Inderbitzin comb. nov.. (syn. Dendryphion penicillatum (Corda) Fr. 1846; syn. Dendryphion papaveris (Sawada) Sawada 1959, syn. Helminthosporium papaveris Sawada 1917)
Komplikácie s vedeckým názvoslovím sú spôsobené rôznymi synonymami, ako dôsledok vývoja poznania, resp. skúmania fylogenetickej a genetickej príbuznosti identifikovaných patogénov – pôvodcov choroby. V staršej literatúre bola huba D. penicillatum považovaná za konídiové štádium P. papaveracea, no novšie štúdie dokázali, že ide o rozdielne a nie príbuzné druhy, spôsobujúce zhodné symptómy napadnutia. Preto sa ako pôvodcovia helmintosporiózy v novšej literatúre uvádzajú obidve huby.
V staršej literatúre sa ako pôvodca helmintosporiózy uvádzala aj huba Pleospora calvescens (Fr. Ex Desm.) Tul ako teleomorfa huby Helminthosporium papaveris. Huba P. calvescens sa doteraz v niektorých literárnych zdrojoch považuje za synonymum P. papaveracea. Systematické štúdie však ukázali, že správny názov je P. papaveracea, pretože P. calvescens označuje hubu s inými systematickými charakteristikami.
Pri najnovšej známej taxonomickej revízii uvedených dvoch patogénov boli vytvorené dva nové druhy s novými názvami (Inderbitzin et al., 2006): Crivellia papaveracea a Brachycladium papaveris, ako platné vedecké názvy pôvodných druhov.
Nedostatok odbornej literatúry v oblasti chorôb maku a množstvo synonymických názvov patogénov v rôznych odborných a vedeckých prácach vnáša do mozaiky poznatkov neistotu a zmätok, ktorý pri porovnávaní literatúry vzniká hlavne na základe uvádzania rozdielnych mien patogénov.
Symptómy choroby
Prvé symptómy sa objavujú už na mladých klíčiacich rastlinách vo forme tzv. „padania klíčiacich rastlín“, kedy sa helmintosporióza môže zamieňať so spálou maku. Koreňový kŕčok napadnutých rastlín hnedne, zaškrcuje sa a postupne celá rastlina odumiera. Napadnutie je viditeľné tesne nad pôdou. Neskôr sa na stonkách tvoria modročervené pruhy (pásiky) dlhé aj niekoľko centimetrov. Symptómy sa na listoch tvoria až v neskorších rastových fázach, hlavne pred kvitnutím.
Autor: prof. Ing. Kamil Hudec, SPU v Nitre
Viac sa dočítate v čísle 4/2025, ktoré vychádza 10.3.
