Problematika štúdia významu dážďoviek na pôdnu úrodnosť má dlhodobú históriu, čoho dôkazom je aj pozoruhodný výrok významného gréckeho filozofa Aristotela (žil na rozhraní rokov 384 – 322 pred n. l.), ktorý dážďovky nazýval „črevá matky Zeme“. V terajšej dobe by sme mohli použiť nasledovnú metaforu: „dážďovky – črevá pôdy“. Tento výrok verbálne vyjadruje schopnosť dážďoviek vo svojom zažívacom trakte pretvárať organickú hmotu (najmä zvyšky rastlinnej a mikrobiálnej biomasy), ale aj minerálnu zložku, a tým vytvárať produkt zrovnateľný s pôdnym humusom. Analogicky aj Charles Darwin ešte v roku 1881 poukázal na nezastupiteľnú rolu dážďoviek na pôdne procesy vrátane pôdnej úrodnosti.
Dážďovky zemné alebo obyčajné (Lambricus terrestris, rubellus) predstavujú stredne vyspelú evolučnú úroveň medzi bezstavovcami, ktorá sa vyvinula pred miliónmi rokov a ich úspech spočíva v jednoduchej, ale efektívnej telovej organizácii s dobre vyvinutým tráviacim traktom, čo im umožňuje efektívne spracovanie potravy. Napriek svojej jednoduchosti sú výborne prispôsobené na život v pôde a patria medzi kľúčové pôdne organizmy tvoriace súčasť pôdneho edafónu. Tým, že obsahujú špeciálne žľazy dokážu efektívne transformovať minerálnu – pôdny minerálny skelet a organickú hmotu, pritom vylučovaný produkt trávenia, trus, sa svojim zložením približuje kvalite humusových látok. Dážďovky významne obohacujú pôdu o organicko-minerálny komplex. Vylučovaný sliz uľahčuje dážďovkám pohyb v pôde, pritom počas ich pohybu sa „prežierajú“ cez vrstvu zeminy, a tým vytvárajú voľné tunely, kanály – kvázi chodby, ktorými prekyprujú pôdu, čo umožňuje prienik kyslíka, priesak vody a transport živín v celom profile ornice. Voľné priestory (kanály a chodby) vznikajú v dôsledku trávenia pôdnej minerálnej a organickej zložky. Je to dôsledok ich migrácie v pôdnom priestore za vhodnou potravou, pritom vzniká rozvetvená sieť chodieb. Z uvedeného je evidentné, že tvorba chodieb nepredstavuje cieľ, ale prostriedok získavania potravy.
I napriek tomu, že dážďovky patria medzi organizmy na nižšom evolučnom stupni vývoja, ich genóm z hľadiska počtu génov je zrovnateľný aj s organizmami na vyššom stupni evolucie. Z uvedeného je zrejmé, že obsahujú celý komplex génov pre tvorbu širokého spektra enzýmov a metabolitov potrebných na trávenie organickej biomasy a pôdnej minerálnej zložky. Dážďovky spolu s minerálnou zložkou pôdy (geofágia) konzumujú predovšetkým organický materiál, ktorý pôsobením tráviacich enzýmov a za účasti mikroflóry prítomnej v zažívacom trakte podlieha radikálnej premene. Pri prechode organických látok cez tráviaci trakt sa trávené látky menia na stabilný produkt zrovnateľný s humusom.
Pomocou špecifických receptorov dážďovky dokážu detegovať lokalizáciu vhodnej potravy v pôdnom priestore. Je evidentné, že čím viac je biomasa rozptýlená v objeme ornice alebo pôdneho profilu, tým dážďovky vytvoria rozvetvenejšiu sieť chodieb. Ich pohyb vždy smeruje do miest lokalizácie „konzumovateľnej“ biomasy, preto plytké zaorávanie maštaľného hnoja a rastlinných zvyškov vrátane mulče (nástielky) prispieva k ich smerovanému pohybu, čo je prínosom v prekyprení, a tým v aerácii väčšieho profilu ornice a jeho obohatení o humusové látky. Výskyt dážďoviek bezprostredne koreluje s prítomnosťou najmä maštaľného hnoja, čo bolo v minulosti potvrdené výsledkami Rothamstedskej výskumnej stanice v Anglicku, kde na parcele 50 rokov pravidelne hnojenej maštaľným hnojom s pestovanou ozimnou pšenicou namerali 2,5 mil./ha dážďoviek, kým na parcele bez aplikácie maštaľného hnoja počet dážďoviek bol iba 1,25 mil.(H. Morria, 1922). Kanály vytvorené dážďovkami sú spevňovane organickými výlučkami – slizom (hlienom) humusových látok, ktorý prispieva k zlučovaniu častíc (flokulácii) a formovaniu pôdnych agregátov a tvorbe vodostálej drobnohrudkovitej štruktúry. Pritom vylučovaný sliz stabilizuje štruktúru humusu a zvyšuje jeho odolnosť voči degradácii.
Dážďovky pre svoj život vyžadujú vlhkú a dobre prevzdušnenú pôdu, s neutrálnou pôdnou reakciou v rozsahu pH 6,0 – 7,5, bohatú na rastlinnú biomasu. Najväčšia koncentrácia dážďoviek je v povrchovej časti ornice či humusového horizontu do hĺbky cca 10 cm. Avšak ich lokalizácia je prioritne závislá od prítomnosti biomasy súcej na „konzum“. Rastlinná biomasa čiastočne „pretrávená“ činnosťou húb a baktérií je vhodná pre ďalšie spracovanie dážďovkami. Je pozoruhodné, že dážďovky dokážu premeniť aj prijateľné zdroje vápnika na uhličitan vápenatý, ktorým kontaminujú exkrementy.
Stretávame sa s názormi, že klasická orba narušuje vytvorené chodby, a tým obmedzuje pohyb dážďoviek. Sme svedkami naivnej predstavy, akoby kanály boli vytvorené pre potreby migrácie, komunikácie či „trávenia voľného času“. Avšak tvorba chodieb je výsledkom smerovaného pohybu dážďoviek za vhodnou potravou, preto ich migrácia vždy súvisí s trávením pôdnej hmoty (minerálnej a organickej) a dominantne sa uskutočňuje mimo priestorov už skôr vytvorených chodieb, ktoré sú ochudobnené o „potravu“. Preto aj počet dážďoviek a ich aktivita prioritne nemusí súvisieť so spôsobmi spracovania pôdy, ale predovšetkým je podmienená obsahom vhodnej výživy – biomasy, vlhkej a prevzdušnenej pôdy. Existujú názory, že výskyt chodieb a kanálov vytvorených činnosťou dážďoviek vplýva na rast koreňov. Vzniká predstava, akoby korene rastlín vo svojom raste boli odkázané na opustené chodby, ktoré boli vytvorené činnosťou dážďoviek. Naproti tomu je logické, že v dôsledku prevzdušňovania a obohacovania pôdy o živiny dážďovky vykazujú priaznivý účinok aj na rast koreňového systému. Avšak to neznamená, že korene vo svojom raste sa pohybujú iba vo voľných priestoroch kanálov a chodieb. Treba konštatovať, že rast koreňov a osobitne hlavného koreňa prísne podlieha zákonitosti známej ako geotropizmus, ktorý určuje striktne kolmý rast koreňa, ktorý v žiadnom prípade nemusí zodpovedať zdanlivo chaotickému smerovaniu chodieb vytvorených dážďovkami. Pre svoj rast korene vyžiadajú dobre prevlhčenú a prevzdušnenú pôdu, ktorá je zabezpečená obsahom vody, minerálnymi živinami a kyslíkom. Optimálny rast koreňa sa dosahuje pri koncentrácii CO2 menej ako < 1 %, avšak pri koncentrácii kyslíka menej ako < 5% dochádza k prerušeniu rastu koreňov. Rozvetvený koreňový systém najmä vedľajších koreňov je schopný čiastočne identifikovať v pôdnom priestore prítomnosť potrebných živín (chemotropizmus), čo podmieňuje smerovaný rast koreňov a kolonizáciu priestorov pôdy so zvýšeným obsahom prijateľných živín a vody. Keď vychádzame z analógie koreňového systému drevín, ktoré na svojom pohybe v pôde dokážu mechanicky prekonávať značné fyzikálne prekážky prostredia, potom je reálne predpokladať, že aj korene pestovaných plodín sú schopné vyvinúť primeraný fyzický tlak pri prekonávaní odporu zeminy.
Pri hodnotení agronomického významu dážďoviek sa stretávame s kvantifikáciou produkcie humusových látok. Keď vychádzame zo zverejnených informácií (Agromagazín 9/2023) o tom, že na ploche 1 hav priemere sa nachádza cca 600-tisíc dážďoviek a z predstavy, že jedna dážďovka denne vytvorí okolo 4 g exkrementov, potom počas aktívnych 100 dní predstavuje bioprodukt – humus neuveriteľných 240 t/ha(?). Pre porovnanie naše černozeme a hnedozeme s obsahom humusu cca 2,5 – 3 % vo vrstve pôdy do 0,3 m obsahujú ibaokolo 110 – 135 t/ha. Domnievame sa, že nie je pravdepodobné, aby produkčná výkonnosť dážďoviek iba počas 100 dní ich aktívnej činnosti vytvorila produkt, ktorý 1,8-násobne presahuje obsah humusu vytvoreného za obdobie existencie pôdy(?). PodľaKovdu (1974) zásoby humusu v celom profile pôdy pre hnedozeme predstavuju 160 – 290 t/ha a v prípade podunajských černozemí 250 – 500 t/ha. Potomzo vzájomného porovnania dát môžeme predpokladať, že na vytvorenie obsahu humusu, zrovnateľného s pôdami podunajských černozemí by postačila iba približne dvoj- eventuálne trojročná činnosť dážďoviek(?), čo nie je reálne. Preto nie je ani reálna hypotetická predstava o dvojnásobnom náraste humusu – z hodnoty 2,5 – 3 % na 5,0 % počas dvojročnej činnosti dážďoviek. V prípade platnosti medializovaných informácií o produkčnej výkonnosti dážďoviek, potom za krátku dobu by sme sa mohli dočkať, že naše pôdy sa obsahom humusu vyrovnajú najúrodnejším ukrajinským černozemným pôdam so zásobou humusu na úrovni okolo 1 000 t/ha. Žiaľ, ide iba o hrubú aproximáciu predpokladaných hypotetických dát, ktoré nezodpovedajú reálnemu stavu. Preto pri výpočte produkcie humusovej hmoty dážďovkami je žiaduca korekcia ako reálneho počtu dážďoviek na ploche 1 ha, ich hmotnosti, ale aj rozsahu biodegradácie (mineralizácie) humusových látok. I napriek tomu uvedená analýza v žiadnom prípade neznižuje význam dážďoviek na zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Pritom je potrebné analyzovať ako tvorbu humusu v procese transformácie biomasy (humifikáciu), produkciu exkrementov vytvorených dážďovkami, tak aj rozklad humusových látok v procese mineralizácie. Vo všeobecnosti je akceptovaný názor, že ročne podlieha mineralizácii okolo 1 – 2 % celkového obsahu humusu.
Vysoká receptivita dážďoviek na prítomnosť biomasy v pôdnom priestore umožňuje ich správnu orientáciu pri identifikácii lokalizácie zdrojov potravy v pôdnom priestore. Uvedená vlastnosť sa úspešne využíva v priemyselných podmienkach výroby vermikompostu, osobitne pri separácii produkčných dážďoviek od kompostu po ukončení fermentácie. Aplikácia maštaľného hnoja na povrch skládky vyprovokuje dážďovky ku ich smerovanému pohybu na povrch skládky, čo umožní ich odber pre ďalšie využitie. Analogicky sa dážďovky správajú aj v pôde, ich pohyb v pôdnom profile je riadený špecifickými receptormi, pomocou ktorých dážďovky určujú lokalizáciu organickej hmoty v priestore. Pohyb dážďoviek vždy súvisí s trávením, preto sa „prežierajú“ iba cez neporušené časti pôdy, kde je výskyt vhodnej potravy.
Vzhľadom na nezastupiteľnú rolu dážďoviek na pôdnu úrodnosť je žiaduce, aby pestovatelia vytvárali priaznivé podmienky pre rozšírenie populácie dážďoviek vrátane vývoja a aplikácie technológie, kvázi „očkovania“ pôdy zárodkami dážďoviek. Predovšetkým je potrebné pôdu obohacovať o rastlinnú biomasu a osobitne zabezpečiť pravidelnú aplikáciu maštaľného hnoja a kyprenie pôdy. V ostatnej dobe sa stretávame s informáciami o výskyte mäsožravých strunoviek (Turbellaria sp.) pochádzajúcich z tropických a subtropických oblasti, ktoré kontaminujú pôdu a požierajú dážďovky. Preto potenciálnym nebezpečím pre dážďovky nie je orba, ale najmä rozšírenie mäsožravých strunoviek v európskom priestore. Ploché telo strunoviek, ktoré je podobné dážďovkám im umožňuje ľahko sa pohybovať v chodbách vytvorených dážďovkami. V časopise Naše pole (3/2025) bola zverejnená alarmujúca správa o výskyte invázneho druhu strunoviek Caenoplana variegata patriacich do čeľade suchozemských planárií pochádzajúcich z Austrálie v Nemecku a Rakúsku. Tým, že vylučujú toxický odpudzujúci sliz, majú veľmi málo prirodzených nepriateľov, čo im umožňuje šírenie v pôdnom priestore. Výskyt strunoviek v poraste krmovín a kontaminácia sena toxickým slizom významne znižuje jeho kŕmnu kvalitu. Prvé prípady výskytu mäsožravých strunoviek v európskom priestore sú známe z ekologického prostredia Anglicka, kde na parcele TTP kontaminovanej mäsožravými strunovkami došlo k totálnej absencii dážďoviek, čo spôsobilo radikálnu tranzíciu kvality pôdy. Pôda bez dážďoviek nadobudla vlastnosti podobné močiarovej pôde (hydromorfnej až subhydrickej) s výskytom glejového procesu, ktorá nebola vhodná pre poľnohospodárske využitie.
Produkčná výkonnosť dážďoviek umožňuje ich priemyselné využitie pri výrobe vermikompostu, kde sa uplatňujú predovšetkým dážďovky kalifornského typu (Eisenia fetida alebo E. hortensis). Kvalita vermikompostu vytvoreného dážďovkami je determinovaná zložením spracovaného substrátu. V tomto smere sa najčastejšie využívajú rastlinné pozberové zvyšky vrátane slamy, rozdrvený papier, rašelina, ale aj drevné piliny a najmä maštaľný hnoj. Fermentácia sa uskutočňuje pri optimálnej teplote 15 – 25 °C, vlhkosti 60 – 80 %, pH 6 – 8, pri pravidelnom premiešavaní substrátu a zabezpečení drenáže, vetrania a tieňa. Počet inokulátu dážďoviek v rozsahu 500 – 1 000 ks/m2. Z medializovaných informácií vyplýva poznatok, že z 1 tony organického odpadu zloženého z maštaľného hnoja, slamy a pozberových zvyškov a rašeliny počas 2,5 – 3 mesiacov fermentácie dážďovky recyklujú biologický substrát za vzniku cca 600 kg vermikompostu a 100 kg vermikultúry (okolo 50-tisíc dážďoviek). Pritom vzniká výživne hodnotný vermikompost nasledovného priemerného látkového zloženia: organická hmota v rozsahu 40 – 60 %, obsah organického uhlíka okolo 10 – 30 %, obsah humusu okolo 12 %, humínové kyseliny 6 – 21 % a fulvokyseliny 8 – 11 % z celkového obsahu humusu. Ďalej obsah celkového dusíka je na úrovni 0,9 – 3 %, fosforu 0,2 – 0,5 %, draslíka 0,5 – 1,25 % a pH 6,5 – 7,2. Počet mikroorganizmov predstavuje okolo 2.1010. Po ukončení fermentácie sa zber dážďoviek uskutočňuje spôsobom využitia aplikácie čerstvého hnoja (zber na povrchu) alebo efektom svetla, ktoré vyvoláva ich migráciu na dno skládky.
V závere treba konštatovať, že dážďovky predstavujú integrálnu súčasť pôdneho edafónu, ich činnosť na tvorbe a stabilizácii pôdnej úrodnosti je nenahraditeľná, a preto je aktuálne vytvárať optimalne substrátové a pôdne podmienky pre ich rozšírenie.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
