Ozimná repka dokáže najviac zo všetkých významných plodín najlepšie zúročiť jarné hnojenie dusíkom. Súčasne ale platí, že bez dusíkatého hnojenia úrody dramaticky klesnú. Výsledok pestovateľského systému v takom prípade závisí od predplodiny a od priebehu počasie (ročníku) a je veľmi nestabilný (tab.1). Rovnako platí, že pri pestovaní repky už iba málo chybujeme pri ochrane proti chorobám a škodcom, úspešne regulujeme buriny, určité rezervy snáď máme ešte pri fungicídoch a regulátoroch, ale najväčšie rezervy máme na jar pri dusíkatej výžive.
Zásady hnojenia repky
Na 1 t/ha semena rátame (Richter, Hřivna, Cerkal 2001 a iné zdroje) s odberom 50-60 kg N, 11-15 kg P, 50-58 kg K, 28-50 kg Ca, 4-7 kg Mg, 18-22 kg S, 0,6 kg Mn, 0,17 kg Zn, 0,18 kg B, 0,20 kg Fe. Všetky makro i mikroprvky majú najväčšiu dynamiku odberu na jar, od fázy tvorby novej zelene (regenerácia vegetačného vrcholu a listov) do fázy zelenožltých kvetných pukov. Iba síra a horčík sa prijímajú pomalšie, a to od jesene do zelenej zrelosti. Pri praktickom hnojení na jar dávame v plnej dávke iba dusík, ďalej najviac 40 kg/ha síry, rámcovo ako listové hnojivo, 1-5 kg/ha horčíka z horkej soli (MgSO4), približne 0,2-1 kg/ha draslíka (napr. K gél), 0,15-0,45 kg/ha bóru (napr. Folit bór). Listové hnojivá (Mg, K, B) sa dávajú asi v 2-3 % koncentrácii hnojiva vo vode. Je ale nutné si vyhľadať etiketu hnojiva a postupovať podľa údajov v nej.
TAB. 1:Úroda semien ozimnej repky pri veľmi odlišných pestovateľských technológiách. Presné pokusy Č.Újezd o.Praha západ, A.V.Sova 1996-1998.
| Pestovateľská technológia | Úroda (t/ha) | Rozptyl úrody
(od do t/ha) |
Úroda (%) |
| Primitívna = bez hnojenia – iba úrodnosť pôdy, kvalitná sejba a zber | 1,66 t | 0,33-2,98 t | 100% |
| Intenzívna = plná úroveň všetkých vstupov a agrochemikálií | 4,71 t | 2,93-4,84 t | 284% |
Čím skoršie hnojenie N na jar (hneď okolo 15.2.), tým lepšie (tab.2). Nie ale na sneh, premrznutú pôdu. Ranné mrazíky sú dobré, pretože aplikáciu umožňujú. Preto sú vhodné aj lietadlá či špeciálne pozemné aplikátory. Na slnečných miestach honu sa repke na koreňoch už tvoria biele nitkovité korienky.
TAB. 2: Vplyv termínu prvej dávky N na úrodu semien repky ozimnej. Presné pokusy Č. Újezd 2011.
| Termín aplikácie | Druhá dávka | Úroda semien | |
| t/ha | % | ||
| 2.3.2011 (75 kg N/ha) | 31.3.2011 (80 kg N/ha) | 4,09 | 100 |
| 15.3.2011 (75 kg N/ha) | 31.3.2011 (80 kg N/ha) | 3,50 | 86 |
Pokiaľ nepoužívame špeciálny systém hnojenia dusíkom (stabilizovaná močovina), hnojí sa repka na jar trikrát: biele korienky („korienková dávka“) = 80-100 kg N, nová zeleň až počiatok predlžovacieho rastu („ružicová dávka“) = 40-70 kg/ha N, zelené až žlté kvetné puky („puková dávka“) = 30-40 kg/ha N. V sume 150 – 210 kg/ha, čo má postačovať na 3,0 – 4,2 t/ha semien. Pokiaľ zvládneme pohnojiť do asi 1. marca, rozdelíme korienkovú dávku na dve poddávky: biele korienky = 50-60 kg/ha N v LAV, o 2 týždne (ak sa zazelená stred srdiečka repky) dáme ďalších 50-60 kg N (DASA, Močovina, LAV, LAD, DAM, SAM a pod.). Ďalej vždy po odstupe min. 10 – 14 dní nasleduje dávka ružicová a puková. V takom prípade hnojíme 4x.
Všetko minerálne hnojenie je možné nahradiť aplikáciou hnojovice (2 x 40 t/ha), najlepšie stabilizovanej Piadinom. Je ale potrebné mať už na jeseň vytvorené koľajové riadky, lebo hnojivo musíme aplikovať veľmi skoro. Na prvú jarnú dávku sa používa najčastejšie pevné hnojivo, obvykle LAV, LAD, DASA a Ensin, pritom najrýchlejšie bude pôsobiť LV. Na 2. a 3. dávku N sa používa DAM, SAM, močovina a vyše uvedené pevné hnojivá (tab.3). V našich pokusoch hnojivo DAM z prevádzkových dôvodov nepoužívame, s aplikáciou SAM iba začíname.
TAB. 3: Vplyv rôznych foriem N hnojív na úrodu repky ozimnej. Presné pokusy Č. Újezd 2011.
| „Korienková“ dávka N (2.3.2011) | „Ružicová“ dávka N (31.3.2011) | „Puková“ dávka N (20.4.2011) | Výnos semien | |
| t/ha | % | |||
| LAV (75 kg N/ha) | LAV (50 kg N/ha) | LAV (30 kg N/ha) | 4,24 | 100 |
| SM* (155 kg N/ha) | 0 | 0 | 4,42 | 104 |
| LAV (75 kg N/ha) | LAV (80 kg N/ha) | 0 | 4,09 | 96 |
Porasty s hustotou nad 60 rastlín/m2 máme hnojiť v sume iba okolo 150 kg/ha N. Pokiaľ pri silných repkách dáme azolový regulátor (za sucha a pri slabých porastoch je nevhodný/, retarduje sucho a slabým porastom retardácia škodí), alebo počítame so suchom i naďalej (v takom prípade ale azol nedáme), môžeme ísť i na dávky 200 a viac kg/ha N (tab.4).
TAB. 4: Vplyv hustoty porastu na efektivitu účinkov dusíka.
| Ukazovateľ a dávka N (kg/ha) | Porast hustý (60 rastlín/m2) | Porast optimálne hustý a silný (40 rastlín/m2) | ||
| 0 kg | 150 kg | 300 kg | 250 kg | |
| Počet šešúľ na rastlinu v dobe zberu |
89 |
162 |
169 |
364 |
| Úroda semien v % | 45 | 100 | 98 | 113 |
Listové hnojivá musia byť súčasťou jarnej pestovateľskej technológie, pretože prinášajú 3-10% navýšenie úrody semien. Prakticky v každej oblasti bez ohľadu na obsah draslíku sa osvedčujú draselné listové hnojivá. Podobne to platí i pre Mg, Ca, B. Vždy sú vhodnejšie jednodruhové listová hnojivá, ako rôzne mixy, odpady z výrob a pod. Pokiaľ nechceme investovať do listových hnojív, je dobré namiesto nich použiť do každého jarného postreku okrem azolových regulátorov 10 kg/ha močoviny alebo 10 l/ha DAM 390 či 20 l/ha SAM. Pri 200 l/ha postrekovej zmesi je teda obsah N v postreku asi 2-2,5%. Riziká z popálenia vznikajú až približne od 5% koncentrácie N v postreku (koncentrovaný či iba mierne nariedený DAM vytvára husté guľôčky, ktoré skĺznu na zem a teda nie sú listovým hnojivom, ale ani nepopália).
Ak sa aplikuje močovina, DAM, SAM vo vyššie uvedenej dávke spolu s azolovým regulátorom, musí sa jeho dávka znížiť asi o tretinu.
Zmes výsledkov a komentárov
Odporúčanú jarnú dávku dusíka uvádzame väčšinou na úrovni 155 kg/ha. Neuvádzame pritom jesennú dávku, lebo sme s ňou v predchádzajúcom období pri nižšej úrovni úrod viac menej nerátali. Teraz ale ideme inou cestou, keďže rátame s technológiami zabezpečujúcimi úrody 5 – 6 t/ha, odporúčame hnojiť repku dusíkom i na jeseň v dávke okolo 40 kg/ha (na prelome októbra a novembra). Celková dávka N tak dosahuje 180 – 210 kg/ha N.
Z našich pokusov vychádza pri trojročnom priemere ako najlepšie jesenné hnojenie NPK a močovinou. Naopak úrodovo prepadajú hnojivá ako síran amónny a ALZON. Rozdiely medzi variantmi ale nie sú štatisticky preukazné.
V tab. 5 je uvedený prehľad 1 až 6 pokusných variantov s jesenným hnojením dusíkom a ich úrodové vyhodnotenie.
TAB. 5: Prehľad pokusných variantov v r. 2011/12 – 2013/14.
| Variant
(jeseň + jar) |
neskoré
jesenné hnojenie |
Regeneračné hnojenie | Produkčné hnojenie I. | Produkčné hnojenie II. | Úroda semien | |
| N | N | N | t/ha | |||
| 1 | 0+LAD | – | LAD | LAD | LAD | |
| (75 kg/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) | 4,75 | |||
| 2 | NPK + LAD | NPK 10-10-10
+13 S (40 kg/ha N) |
LAD | LAD | LAD |
5,00 |
| (75 kg/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) | ||||
| 3 | DAM + LAD | DAM
(40 kg N/ha) |
LAD | LAD | LAD |
4,79 |
| (75 kg/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) | ||||
| 4 | SA + LAD | SA gr.
(40 kg N/ha) |
LAD | LAD | LAD |
4,72 |
| (75 kg N/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) | ||||
| 5 | MO + LAD | MO
(40 kg N/ha) |
LAD | LAD | LAD |
4.84 |
| (75 kg/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) | ||||
| 6 | AL + LAD | ALZON
(40 kg N/ha) |
LAD | LAD | LAD |
4,74 |
| (75 kg/ha) | (50 kg/ha) | (30 kg/ha) |
V tab. 6 sú uvedené, ako príklad použitia listových hnojív, výsledky poloprevádzkových pokusov v r. 2013 – 2015 založených v Dolnom Ohaji (okr. N. Zámky), v Očovej (okr. Zvolen) a v Šenkviciach (okr. Pezinok).
TAB. 6: Polorevádzkové pokusy s aplikáciou listových hnojív. Úroda semien v (t/ha) repky ozimnej 2013-15.
| Lokalita | Dolný Ohaj | Očová | Šenkvice | Spolu |
| Variant | ||||
| Kontrola | 4,23 t | 2,96 t | 4,99 t | 4,03 t (100%) |
| Karate+Borosan Forte+Fertigreen Kombi,
následně Karate+Fertimag |
4,35 t | 3,35 t | 5,04 t | 4,24 t (105%) |
| Karate+Borosan Humine | 4,45 t | 3,12 t | 5,09 t | 4,22 t (105%) |
V tab. 7 ukazujeme výsledky z r.2014 ako príklad účinku hnojív na vybrané úrodotvorné prvky. Z výsledkov je dobre vidieť skvelá účinnosť hnojív Borosan Forte (11% bóru z kyseliny bóritej, dávka 3 l/ha pri jarnom predlžovacom raste, TMix s insekticídom Karate Zeon), spolu s Fertigreenom Kombi (7% N, 7% P205, 7%K20, 2%S, 5 l/ha). Navyše sa tu v štádiu žltého kvetného puku aplikoval ešte aj Fertimag (8%N,8% Mg0, stopové množstvá Zn, Cu, Mo, Mn, Fe, B, stimulátory a adhezíva, 5 l/ha). Táto aplikácia vlastne troch listových hnojív by bola ale dosť drahá, okolo 30 €/ha.
TAB. 7: Pôsobenie listových hnojív na úrodotvorné prvky repky ozimnej. Príklad z roku 2014.
| Prípravok | Kontrola | Borosan F+Fertigreen K, potom Fertimag | Borosan Humine |
| Počet stopiek | 3,94 | 2,98 | 3,20 |
| Počet zaschnutých
pukov |
5,55 |
4,79 |
5,13 |
| Počet zdravých šešúľ | 32,2 | 34,1 | 34,1 |
Podstatne lacnejšia (asi 9 €/ha) by bola aplikácia Borosanu Humine (8% B ako borethanolamin + humínové látky). Aplikácia bóru vychádza veľmi dobre pri predlžovacom raste až butonizácii, ako aj pri skorej jarnej aplikácii bóru pri obnovovaní biomasy repky (viď vyše uvedené výsledky). V tejto fáze aplikovaný Borostim zvýšil počet šešúľ na termináli, úrodu semien, ale aj ich olejnatosť (tab. 8).
TAB. 8: Vplyv skorosti jarnej aplikácie bóru (Borostim) na úrodu semien (t/ha), presné pokusy Č. Újezd, 2010/11.
| Variant | Počet šešúľ na termináli (ks) | Úroda semien (t/ha) | Olejnatosť (% v suš.) |
| Neošetrená kontrola | 26,6 | 3,57 | 44,8 |
| Borostim 2,5 l/ha v BBCH 30-32 |
29,6 |
3,67 |
46,1 |
Domnievame sa, že každý pestovateľ by mal spolu s insekticídom aplikovať aj listové hnojivo, alebo do postreku pridať aspoň okolo 10 kg/ha močoviny , alebo 10 l/ha DAMu alebo 15 – 20 l/ha SAMu. Pokiaľ všetko dáme do jedného tank mixu, ušetríme prejazdy a zvýšime úrodu o 4 % (tab. 9).
TAB. 9: Úrodové výsledky (t/ha a %) tank mixu Atonik + insekticíd + listové hnojivo + 10 kg močoviny, poloprevádzkové pokusy SR 2014.
| Miesto | D. Ohaj | Očová | Šenkvice | priemer |
| Kontrola | 4,70 | 3,74 | 5,59 | 4,68
(100 %) |
| Atonik + Nexide+ + Samppi + 10 kg močoviny v 200 l/ha vody |
4,81 | 4,31 | 5,44 | 4,85
(104 %) |
Jarné hnojenie nie je úplné, pokiaľ neaplikujeme tiež stimulátory. Ale nie vždy dosiahnu želateľný efekt. Mimoriadne osvedčený je stimulátor Atonik. Ten na rozdiel od celého radu iných stimulátorov pokiaľ nepomôže – a pomôže skoro vždy – aspoň úrodu semien vplyvom napr. stále častejšieho sucha nezníži.
V extrémne suchom a horúcom lete r. 2015 sme získali na Výskumnej stanici ČZU v Červenom Újezde (okr. Praha západ) napr. veľmi dobré skúsenosti s prípravkom Galleko, alebo so stimulátormi od spoločnosti Fertistav (tab. 10 a 11).
TAB. 10: Výsledky pokusov s prípravkami Galleko v suchom roku 2014/15, presné pokusy Č. Újezd.
| Variant | Jeseň 4-6 listov | Jarná regenerácia | Začiatok kvitnutia | Úroda semien v t/ha (%) |
| 1 Kontrola | – | – | – | 5,54 (100 %) |
| 2 | Galleko Koreň | Galleko Univerzál | Galleko Kvet a Plod | 5,65 (102 %) |
| 3 | Galleko Koreň | – | Galleko Kvet a Plod | 5,88 (106 %) |
| 4 | – | Galleko Univerzál + Galleko Koreň | Galleko Kvet a Plod | 5,83 (105 %) |
Výsledky v tab. 10 ukazujú, že v úrode semien repky najlepšie vychádzajú varianty č. 3 (5,88 t/ha) pri aplikácii na jeseň a na začiatku kvitnutia a variant č. 4 (5,83 t/ha) pri jarnej aplikácii a aplikácii na začiatku kvitnutia. Oba varianty prekonávajú kontrolný (neošetrený variant) o 0,34 a 0,30 t/ha.
TAB. 11: Výsledky pokusov s prípravkami spoločnosti Fertistav v suchom roku 2014/15, presné pokusy Č. Újezd.
| Variant | Jeseň (4-6 listov) | Jar v období
predlžovacieho rastu (0,20 m) |
Úroda
semien v t/ha (%) |
| 1 Kontrola | – | – | 5,28 (100 %) |
| 2 | – | Florone 0,3 l/ha | 5,80 (110 %) |
| 3 | Razormin 0,3 l/ha | Florone 0,4 l/ha | 5,82 (110 %) |
| 4 | – | Florone 0,5 l/ha | 5,96 (113 %) |
Z výsledkov v tab. 11 je zrejmý pozitívny efekt aplikácie prípravku Florone na úrodu semien pri jarných dávkach 0,3 až 0,5 l/ha. Navýšenie úrody bolo až o neuveriteľných 10 – 13 % (zatiaľ jednoročný výsledok). Florone je pomocný prípravok s obsahom aminokyselín (4 %), cytokinínov min. (0,3 %), makroprvkov (N, P, K) a mikroprvkov (B, Mo). Jeho účinky sú na rast retardujúce a na kvitnutie stimulujúce.
Výsledky v tab. 12 uvádzajú praktický príklad úspešného systému hnojenia ozimnej repky (Agra Group) vo Veľkých Hošticiach pri Opave.
TAB.12: Metodika a úroda ozimnej repky systémom hnojenia Agra Group. Poloprevádzka Veľké Hoštice (o. Opava) 2014/15.
| Variant/lokalita | Úroda semien (t/ha) |
| Agra Group variant (27.10.2014 – Retafos, 31.10.2014 – 30 kg/ha N v UREAstabil, 3.11.2014 – Fortestim Beta, 16.2.2015 – 50 kg/ha N v UREAstabil, 7. 4. 2015 – 130 kg/ha N v UREAstabil, 14.4.2015 – Fortestim Beta) = suma 30 kg/ha N na jeseň a 180 kg/ha N na jar | 3,60 |
| Kontrola (na jeseň 0 kg/ha N, 16.2.2015 – 40 kg/ha N v UREAstabil, 18.3.2015 – 70 kg/ha N v DA, 10.4.2015 – 70 kg/ha N v DAM 390) = suma 180 kg/ha N na jar | 3,16 |
| rozdiel (Agra Group – Kontrola) | 0,44 |
Autori:
prof. J. Vašák, CSc., Ing. D. Bečka, Ph.D., Česká zemědělská univerzita v Praze
