Repka dokáže na jeseň odobrať 70 – 80 kg dusíka na ha. Toto množstvo sa pri prerastených porastoch zvyšuje. Ak nie je repka na jeseň hnojená dusíkom, často sa objavujú príznaky deficiencie, predovšetkým na starších listoch. Preto by jesenné hnojenie dusíkom ku koncu októbra (40 – 50 kg/ha N), najlepšie vo forme močoviny (či v jej stabilizovaných formách), malo byť pevnou súčasťou pestovateľskej technológie repky. V ČR sa takto hnojí okolo 60 – 70 % plôch, na Slovensku výrazne menej – 20 – 30 %. V rokoch ako bol r. 2017, kedy na jeseň repky rástli veľmi intenzívne a zatiaľ je zima relatívne mierna, čo znamená že rastú korene, bolo jesenné N hnojenie nutnosťou.
V našich pokusoch sa jesenným prihnojovaním dusíkom zvyšovala úroda od 0,2 t/ha pri chladných zimách a v teplých až o 0,6 t/ha. Vo viacročnom priemere to bolo zvýšenie o 0,3 t/ha.
Prvým zásahom na jar je každoročne aplikácia dusíka, ktorú by sme mali vykonať čo najskôr. Samozrejme, ak nám to stav pôdy a legislatíva dovolí. Repka má mohutný a rozvetvený koreňový systém, riziko vyplavenia dusíka je teda malé. Snáď iba na ľahkých pôdach a svahových pozemkoch by pri väčších dávkach mohlo dôjsť ku stratám dusíka.
Celkovú jarnú dávku dusíka by sme mali zabezpečiť na úrovni 190 – 220 kg/ha. To platí pre silné, dobre zakorenené porasty, s nádejou na dobrú úrodu, pri počte rastlín 20 – 40 ks na m 2, s predpokladanou úrodou 4 t/ha. Pri hustejších porastoch, nad 60 rastlín na m2 nemá význam dávku N navyšovať nad 150 kg/ha. Rovnako ako aj pri slabých a medzerovitých porastoch, ktoré hnojíme v úspornom režime.
Pred prvou dávkou by sme mali mať výsledky pôdnych rozborov na Nmin. Je zbytočné mať takéto rozbory zo všetkých pozemkov s repkou, stačí iba na tých, pri ktorých váhame z hľadiska rastového stavu alebo ktoré sa odlišujú charakterom pôdy, alebo prostredím. Vzhľadom k priebehu zimy, kedy rastú korene a pôda nie je zamrznutá, dajú sa očakávať nižšie hodnoty Nmin. Obsah dusíka v kg/ha zistíme, ak Nmin (0 – 0,3 m) vynásobíme koeficientom 4,5. Na základe tohto obsahu upravíme celkovú dávku dusíka. Ak sú zistené hodnoty Nmin pod 10 mg/kg (t.j. pod 45 kg/ha N), považuje tento obsah za nízky a celkovú dávku už neznižujeme.
Korigovať dávku dusíka je možné aj podľa mobilných aplikácií. Spoločnosť YARA ponúka Image IT, ktorý pracuje na princípe snímkovania porastu. Aplikácia sa stiahne do mobilného telefónu, porast sa vyfotografuje na jeseň a na jar, čím sa zistí približná hmotnosť listovej biomasy a v nej množstvo naakumulovaného dusíku. Pri omrznutej listovej ploche sa predpokladá, že asi jedna polovica strateného dusíka zmineralizuje. Takto mineralizovaný dusík repka ešte v danom roku využije. Iné programy pracujú na princípe farebných zmien, porastu, napr. N-tester a iné. Podľa toho, kedy sa jar otvorí a aké je očakávané počasie, vyberáme dusíkaté hnojivá a dávku rozdeľujeme. Termín začiatku hnojenia a celková dávka sa musí podriadiť Nitrátovej smernici. S prvou dávkou by sa nemalo zbytočne čakať.
Pri skorom otvorení jari (koniec februára, začiatok marca) by prvá regeneračná dávka mala byť rozdelená na dve časti. V prvej dávke volíme hnojivá s amónnou a amidickou formou (DASA, močovina, Sulfammo, Sulfan alebo stabilizované formy Ensin, Alzon, UREAstabil) v dávke 40-60 kg/ha N. DASA výborne vychádza pri skorej aplikácii a následne pomalom otváraní jari. Tomu odpovedá situácia v ostatných rokoch, kedy sme hnojili vo februári, ale skutočná jar sa často otvorila až koncom marca, v roku 2012/13 dokonca až začiatkom apríla.
Podľa vývoja počasia s odstupom od prvej dávky do asi 14 dní aplikujeme druhú dávku. Použijeme liadky, kedy už nehrozí riziko nabudenia rastlín nitrátmi a následné zmrznutie. Dávka N by mala byť 60 kg/ha. Pokiaľ sa však jar otvorí neskôr (druhá polovica marca), dávky spájame a hnojíme liadkami.
Prvým vstupom po zime je dusíkaté hnojenie. Pri skorom otvorení jari (do pol. marca) uprednostníme hnojivá s amónnou a amidickou formou dusíka.
Od plného obnovenia zelenej hmoty aplikujeme produkčnú dávku. Vhodné je použiť DAM 390 či SAM (AmiSAN) v kombinácii s insekticídmi (napr. Nurelle D, Proteus 110 OD a pod.). Dávka by mala byť 50 – 60 kg/ha N. Hnojivá SAM, AmiSAN a pod. majú tu výhodu, že dodáme aj síru (5 %). Obsah dusíku je nižší (spravidla 19 %). Cena za kg dusíku je rovnaká ako pri DAMu a síra je teda ako benefit. Výhodou je tiež obsah iba amónnej a amidickej zložky. Hnojivo SAM teda páli menej ako DAM.
Vo fáze žltých pukov dohnojujeme kvalitatívnou dávkou. Volíme pevné hnojivá (najčastejšie LAV alebo LAD) dávkou 30 – 40 kg/ha N. Veľmi dobré výsledky máme i s liadkom vápenatým (LV). Navýšenie úrody sa pohybovalo až o 6 %. Je to najrýchlejšie pôsobiace dusíkaté hnojivo na trhu. LV volíme vtedy, keď potrebujeme rýchlo dodať dusík.
Veľmi dobré výsledky máme tiež s hnojivami Lovo CaN (7 % N) a Lovo CaN T (13 % N) pri aplikácii v dobe plného kvitnutia. Porast toto hnojivo nepopáli a zvyšuje sa úroda semien. Popri dusíku je cenené aj dodanie vápnika (13 % CaO). Vápnik ovplyvňuje aktivitu enzýmov, spevňuje bunkové steny, tým stabilizuje pletivá a má detoxikačný účinok, lebo neutralizuje organické kyseliny. V priemere troch rokov nám pozitívne vychádzali varianty s Lovo CaN a Lovo CaN T, ktoré boli úrodovo nad úrovňou kontrol o 1 – 6 %. Najlepšie bolo Lovo CaN T pri aplikácii v dobe kvitnutia v dávke 200 l/ha (106 %).
Popri dusíku nesmieme zabúdať aj na iné živiny, predovšetkým síru. Vplyvom nižších spadov síry narastá deficit tohto prvku v pôde. Problémy sú predovšetkým na ľahších pôdach a vo vyšších polohách. Sírany sa ľahko vyplavujú, podobne ako nitráty. Spady síry sa od 90. rokov 20. storočia výrazne znížili. Repka potrebuje asi okolo 60 – 80 kg síry na ha. Sírou by sme na jar mali hnojiť v dávke asi 30 – 40 kg/ha. Hnojív máme na výber dostatok (DASA, Ensin, Sulfammo, Sulfan, apod.). Miesto tradičného DAMu je možné použiť tiež už zmieňovaný SAM (AmiSAN). Na trhu je i elementárna síra Wigor S, ale s aplikáciou pred sejbou so zapravením do pôdy. Síru je možné aplikovať i na list (Folit Síra, Thiotrac), vtedy však už viditeľné deficity na rastlinách (mozaika na listoch, vybielený kvet) nezmiernime. Základom je znalosť pozemkov, rozbory pôd a rastlín a hnojenie v rámci prvej alebo druhej dávky dusíka.
Nemali by sme zabúdať ani na listová hnojivá, ktoré sú štandardnou súčasťou pestovateľskej technológie. Prinášajú okolo 3 – 10 % navýšenia úrody semien repky. Výborné výsledky majú listové aplikácie v prípade poškodenia či nefunkčnosti (mrazové škody, zamokrenie, komplex chorôb a pod.) koreňového systému. Veľmi dobrých výsledkov sa dosahuje na chudobnejších a menej úrodných pôdach. Čím sú pôdy úrodnejšie, tým spravidla klesá účinnosť listových aplikácií, s výnimkou živín, ktoré sú pre repku deficitné (často bór a síra).
V listových hnojivách dodávame vedľa makroprvkov (skôr len korekcia stavu) predovšetkým mikroprvky (B, Mo, Zn, Mn a i.), ktoré iným spôsobom rastlinám ťažko dodáme. Bór je potreba aplikovať jeden až dvakrát na jar. Celková dávka by mala činiť 0,15 až 0,45 kg/ha bóru. Hnojív s obsahom bóru je na trhu celý rad, napr. Borosan, veľmi dobré výsledky máme i s Borosan Humine, Bór 150, Bortrac, Carbonbor, Folit B, ProBoron a rad ďalších. Na jar často deficitný býva aj draslík, ktorý doplníme napr. hnojivom K-gel a ďalšími. Horčíkom hnojíme v dávke 1 – 5 kg na ha, najlepšie v lacnej horkej soli. Tu môžeme pridať opakovane do všetkých postrekov, s výnimkou jarných herbicídov a regulátorov, v dávke 5 kg/ha spoločne s 10 kg/ha močoviny a bórom. Miesto močoviny môžeme použiť 10 l/ha DAMu 390 či 20 l/ha SAMu do 200 l postrekového roztoku na hektár.
Autori: Ing. D. Bečka, Ph.D., prof. Ing. J. Vašák, CSc., ČZU Praha, Ing. P. Bokor, Ph.D., SPU Nitra
