Napriek tomu, že legislatíva a finančná podpora pre agrolesníctvo na Slovensku sú ešte iba v počiatočnej fáze, rastúci záujem o ekologické a udržateľné formy hospodárenia prináša nádej na pozitívny vývoj. O skúsenostiach a integrácii agrolesníckych princípov na farmách skupiny Sanagro sme mali možnosť diskutovať s regionálnym riaditeľom Ing. Lukášom Hertlom.
Agrolesníctvo je v súčasnosti považované za jeden z najperspektívnejších prístupov k udržateľnému hospodáreniu. Spája pestovanie plodín, chov hospodárskych zvierat a výsadbu stromov do systému, ktorý prospieva prírode aj farmárom. Na Slovensku sa tomuto inovatívnemu modelu tiež začína venovať čoraz viac pozornosti. Cestu k výsadbe stromov na poľnohospodárskej pôde umožňuje schéma štátnej pomoci na zriadenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a na ochranu, regeneráciu a obnovu drevín zriadeného agrolesníckeho systému (ALS) podľa Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023 – 2027. Podľa informácií z ministerstva v roku 2023 žiadalo o založenie ALS na ornej pôde 10 žiadateľov s výmerou 382 hektárov. V prípade zakladania ALS na TTP bolo prijatých 16 žiadostí s celkovou plochou 378 ha. Koľko žiadostí bolo podaných v roku 2024 sa nám nepodarilo zistiť. Ich vízia spája moderné poľnohospodárske postupy s ochranou prírody, čím kladie dôraz na udržateľnosť a ekologickú rovnováhu v krajine. Priekopníkom v praktickej implementácii tohto opatrenia na väčších výmerách je skupina Sanagro, ktorá v ostatných dvoch rokoch založila celkovo 240 hektárov ALS.Tento inovatívny prístup prináša do slovenského poľnohospodárstva nový rozmer.
Dominantné Záhorie
Lukáš Hertl ako regionálny riaditeľ dohliada na viacero fariem, medzi ktoré patrí Roľnícke družstvo Častkov, farma Sanagro Senica, Roľnícke družstvo Samuela Jurkoviča v Sobotišti a ekofarmy Euroagro Senica a firma BOS-POR Agro so sídlom v Húškach. Tieto podniky spoločne obhospodarujú 8 800 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Hlavnou činnosťou je pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice, repy cukrovej, krmovín a osivovým porastom ďatelinovín a tráv. Okrem toho sa venujú aj špeciálnym plodinám, ako je pestrec mariánsky a zelenina, medzi ktorú patrí cibuľa, zemiaky či tekvice. Záhorie je región známy svojimi piesočnatými pôdami a mierne zvlnenou krajinou. Zakladanie agrolesníckych systémov tu tak môže priniesť široké spektrum výhod najmä pokiaľ ide o protieróznu ochranu.
V roku 2023 založili pilotné ALS na celkovej ploche 130 hektárov.
Výmer plôch zohľadňoval stupeň eróznej ohrozenosti a produkčnej schopnosti pôd. Zaujímavým projektom je výsadba ALS na pôdnom bloku určenom pre voľný výbeh nosníc na farme v Senici. Plocha s výmerou 6,1 ha sa tak po troch rokoch vrátila do LPIS. Na ploche bolo vysadených 12 radov stromov s rozostupom 36 metrov a vzdialenosťou medzi stromami 3 metre. Ako dominantné dreviny tu použili dub, javor a lipu. Druhým, cielene protieróznym projektom je 30-hektárový blok ornej pôdy na svahu nad obcou Chvojnica. Tu zvolili spon 24 x 4 m s celkovo 21 radmi naprieč parcelou. Stromy vysádzali do pásov v poraste ďateliny plazivej. Drevinové zloženie dub, javor, lipa, breza biela. Zvyšok vyplnili planými hruškami, jabloňami a slivkami. Ako dodal L. Hertl, bolo zaujímavé sledovať postoj verejnosti z obce. Najprv nepochopenie a obavy zo zalesňovania pôdy. Po širokej diskusii a vysvetlení problematiky, postihli na jeseň 2024 región aj enormné zrážky. Aj keď ide o mladý ALS, efekt na obmedzenie vodnej erózie po 260 mm prívalových zrážok splnil na 100 %. Ľudia z obce sa preto dnes skôr pýtajú, kde je možné urobiť ďalší podobný ALS. Ďalší projekt je tak 170 hektárov nad obcou Vrbovce.
Posledným a najväčším ALS je porast pri obci Závod na ploche 101 ha, kde je cieľom obmedzenie veternej erózie na rovinatej, piesočnatej parcele. Špecifikom parcely je rôzna vzdialenosť medzi radmi, 80 % je v rozostupe 34 – 36 m, ale sú aj časti s rozstupom radov len 17 m. Variabilný spon bol v prípade tejto plochy zvolený z dôvodu hustejšej výsadby na najviac erózne ohrozených častiach pôdneho bloku.
Zakladanie ALS je po vytýčení realizované za pomoci vrtáka na traktore a štyroch ručných motorových vrtákov. Sedem pracovníkov tak v závislosti od parcely dokáže za deň vysadiť 500 až 1 000 stromčekov. Výsadby stromov umelo nezavlažovali, spoľahli sa len na počasie. Výpadok stromov z výsadby na jeseň 2023 dosahuje v priemere 10 – 25%. Očakáva sa tak, že pre splnenie záväzku 80 % životaschopných stromov bude na horších plochách potrebné vykonať inventarizáciu a dosadenie výpadkov.
Pri projektovaní ALS intenzívne spolupracujú s odborníkmi z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. V spolupráci s FZKI SPU v Nitre aktuálne pripravujú projekt pásového striedania plodín v rámci ALS. Podľa Ing. Hertla zakladanie agrolesníckych systémov nie je len o výsadbe stromov, ale aj o komplexnom plánovaní a dôkladnej analýze podmienok prostredia, kde sa má ALS zakladať.
Ukázalo sa napríklad, že ďaťelinotrávny porast v príkmennom páse stromoradia nežiaduco priťahuje vysokú zver. Ako alternatíva sa javí použitie kostravy ovčej, ktorá zveri nevyhovuje a má aj menšie požiadavky na vlahu. Úspešnosť ALS tak závisí od množstva detailov, ktoré pri projektovaní netreba podceňovať.
Procesná neistota
Aktuálne nastavenie zakladania ALS je v platnosti na základe nariadenia vlády SR č. 3/2023. Obhospodarovateľ ALS v 5-ročnom záväzku dostane podporu na založenie ALS vo výške 2 468 eur/ha a následne 607 eur/ha na údržbu. Ako hovorí Ing. Hertl, ALS určite netreba vnímať ako ziskovú záležitosť, je to beh na dlhšiu trať. Pri zakladaní ALS je kompenzačná podpora adekvátna, pokrývajúca prevažnú časť nákladov na sadbový materiál a ochranu stromčekov. Paradoxom v tomto smere však bola potreba individuálne chrániť stromčeky (610 ks) aj v ALS určenom pre voľný výbeh hydiny, ktorý je inak celý kvalitne oplotený. Našťastie sa našiel kompromis a vo výbehu bolo nutné k stromom zabezpečiť len jednoduchú oporu. Aj podmienka 2-metrového kolíka s ochranou pri každej drevine je pri viacerých druhoch, ako sú borovice a kry, pravdepodobne prakticky zbytočná. Pri plánovaní zakladania ALS je tiež potrebné zabezpečiť si v predstihu kvalitný sadbový materiál, optimálne pôvodom zo Slovenska.
(pozn. redakcie: Pri dovoze sadby je potrebné upozorniť na legislatívny problém spočívajúci v tom, že lesné dreviny (stromy a kry) – semená a sadenice lesných drevín, ktoré sa použijú pri zakladaní agrolesníckych systémov, musia spĺňať požiadavky na geografický pôvod, kvalitu zdroja, ktoré podrobne definuje zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v platnom znení a vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh. Podľa §17 tohto zákona legislatíva umožňuje výsadbu dovezených lesných drevín len osobe s osvedčením o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom. V praxi sa tiež niektorí žiadatelia stretli s iracionálnym zameriavaním plôch, keď sa nepochopiteľne v strede ALS objavila na GSAA cesta, alebo boli z podpory vyňaté plochy na otáčanie techniky, pričom napr. v sadoch sú jasne definované ako obslužné plochy s nárokom na podporu.)
Aktuálne nastavenie podpory pre ALS tiež neumožňuje využitie rýchlorastúcich drevín (RRD). To, že sa ALS vníma z hľadiska druhového zloženia drevín ako neprodukčný prvok, bolo často kritizovaným detailom nariadenia. Aj v Sanagro by prijali, ak by sa RRD dali v poraste zastúpiť z 20 % a po určitých rokoch mohli z ALS odstrániť a poskytnúť hospodárovi aj produkčný úžitok.
Najväčším problémom, ktorý však realizátori ALS pociťujú, je veľmi pomalý proces schvaľovania žiadostí zo strany PPA. V roku 2024 podali žiadosti na zakladanie ALS do 15. mája s podmienkou, že ALS musí byť založený do 15. decembra. Ešte začiatkom decembra však podnikom vyrozumenie o schválení neprišlo. S výsadbou ALS je však možné začať až po schválení žiadosti. Pri zohľadnení potreby tvorby projektovej dokumentácie, objednania a zaplatenia sadeníc, zabezpečenia pracovníkov a techniky pre jesennú výsadbu a realizáciu kontroly na mieste je procesné meškanie zo strany PPA voči realizátorom ALS výsledkom ich administratívnych ťažkostí, ktoré negatívne ovplyvňujú plynulosť realizácie projektu.
Spoločnosť Sanagro je tak príkladom toho, ako môžu cielené opatrenia chrániť životné prostredie a zároveň udržať ekonomickú efektivitu podniku. Zavedenie agrolesníckych systémov dokazuje, že takéto kroky majú jasný a merateľný význam. Podpora biodiverzity, zlepšenie kvality pôdy a mikroklímy ukazujú, že investícia do týchto riešení je nielen udržateľná, ale aj nevyhnutná. Veríme, že aktivity skupiny Sanagro budú motiváciou pre ďalšie spoločnosti a ukážkou toho, že každé opatrenie v prospech prírody prináša dlhodobé výhody pre celú spoločnosť.
Autor: Ing. Tomáš Baran, Naše pole
Foto: Archív Sanagro
