Agrolesnícke systémy ponúkajú veľký potenciál kombinovať ukladanie CO2 s využívaním pôdy. Odhady hovoria o skladovacej kapacite až 1,5 miliardy ton CO2 ročne, čo zodpovedá tretine celkových emisií Európskej únie. Vyhlásil to prezident Európskej agrolesníckej asociácie (EURAF) Patrick Worms. Agrolesnícke systémy majú podľa prezidenta EURAF okrem svojej funkcie skladovania uhlíka množstvo ďalších výhod, najmä pokiaľ ide o prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Pozitívne vplývajú napríklad na predchádzanie erózií a škodám spôsobeným suchom. Okrem toho lesné štruktúry v poľnohospodárskej krajine podporujú biodiverzitu a slúžia ako biotop pre vtáky. Nízku rozšírenosť agrolesníckych systémov možno podľa prezidenta EURAF vysvetliť aj nepriaznivými rámcovými podmienkami. Do roku 2013 boli farmári pokutovaní za stromy na pôde a aj dnes zložité požiadavky bránia mnohým farmárom zakladať tieto kultúry. Okrem toho farmárom chýbajú odborné znalosti o správnom pestovaní stromov, pričom poradenstvo je v tomto smere zle nastavené. Jan Peters z Greifswald Moor Centra (GMC) podčiarkol dôležitosť organických pôd a rašelinísk pre boj proti klimatickým zmenám. Podľa jeho informácií tvoria rašeliniská len 3 % rozlohy EÚ, no predstavujú najväčšie úložisko CO2 na zemi. Poľnohospodári musia byť odmenení za ukladanie CO2 pri obhospodarovaní pôdy. Vďaka tomu by bolo hospodárenie na podmáčanej poľnohospodárskej pôde ekonomicky životaschopné. Doteraz však podľa Petersa chýbali udržateľné hodnotové reťazce.
Zdroj: topagrar.com
