Hlavnou úlohou obrábania pôdy je úprava jej fyzikálnych vlastností, predovšetkým vytvorenia optimálneho pomeru medzi tuhou, kvapalnou a plynnou fázou. Od toho závisí nielen dobré hospodárenie pôdy s vodou, ale aj biologické a chemické pomery pôdy. Pri voľbe spôsobu obrábania pôdy je potrebné rozlišovať požiadavky na vytvorenie optimálnych podmienok pre priebeh pôdnych procesov a požiadavky rastlín na pôdne prostredie. Uvedené požiadavky sa nemusia vždy vzájomne prekrývať; čo je dobré pre pôdu, nemusí byť dobré pre rastliny a opačne.
Pôda sa môže obrábať samostatne jednotlivými náradiami s veľkým počtom prejazdov po ploche, obrobenej predchádzajúcimi operáciami, alebo súpravami náradí. Používanie jednotlivých náradí má svoje historické korene v malej sile ťažných zvierat používaných v minulosti. V súčasnosti stratilo svoje opodstatnenie. I napriek tomu sa s ním, žiaľ, stretávame veľmi často.
Vzhľadom na veľkú ťahovú silu traktorov sa jednotlivé náradia na obrábanie pôdy spájajú do súprav alebo sú súčasťou rozličných kombinovaných náradí, alebo strojov – kombinátorov. Popri lepšom využití ťahovej sily traktorov, spájaním náradí do súprav sa zlepšuje kvalita obrábania pôdy. Keď sa napr. pôda orie pri priaznivej vlhkosti, ďalšie náradia spojené s pluhom pracujú za rovnakých vlhkostných podmienok. Keď sa oráčina obrába doplnkovými náradiami až po ukončení orby, uplynie určitý čas, v ktorom sa môžu dosť silne zmeniť vlhkostné podmienky v povrchovej vrstve oráčiny a tým sa zmení aj kvalita doplnkových operácií určených na obrobenie povrchovej vrstvy. Súpravy náradia tak umožňujú robiť všetky operácie v optimálnom agrotechnickom termíne. Významné je aj obmedzenie vplyvu nežiaducich prejazdov strojov na škodlivé zhutnenie pôdy.
Nevyhnutnou podmienkou rastu a vývinu všetkých rastlín je voda. Je jedným z najdôležitejších vegetačných faktorov.
Je univerzálnym rozpúšťadlom všetkých látok vrátane rastlinných živín. Poskytuje vodík k redukčným procesom pre fotosyntézu, má dôležitý termoregulačný význam – vyrovnáva teplotné rozdiely medzi rastlinou a vonkajším prostredím. Umožňuje v rastlinnom tele transport roztokov, pri fotosyntéze je zdrojom vznikajúceho voľného kyslíka a podieľa sa na syntéze organických látok.
Množstvo vody v pôde možno účelne ovplyvniť vhodným obrábaním. V suchších oblastiach a obdobiach má veľký význam použitie doplnkových závlah, najčastejšie formou postrekov.
Nároky poľnohospodárskych plodín na vodu a živiny sú rozdielne, o využívaní vody, resp. živín z pôdy rozhoduje aj sled plodín.
Náročné na vodu sú hlavne viacročné krmoviny, ktoré spotrebujú za vegetačné obdobie 380 – 400 mm vody, repa cukrová 360 – 400 mm, zemiaky 300 – 400 mm, kukurica siata na zrno 300 – 320 mm a i. Kukurica dokáže s vodou dobre hospodáriť, a preto býva v suchých oblastiach zaraďovaná po lucerne na vyrovnanie vlahových pomerov v pôde. Tento sled však môže podporovať rozšírenie drôtovcov, ktoré sú nebezpečným škodcom kukurice.
Stredne náročné na vodu sú obilniny so spotrebou 200 – 250 mm za vegetačné obdobie. Z obilnín je najnáročnejšia na vodu pšenica ozimná ktorá napr. v osevnom slede po repe cukrovej hlavne v suchších podmienkach trpí nedostatkom pôdnej vlahy. jačmeň jarný je menej náročný na vlahu. Celkovo menej náročné na vodu sú ozimné a jarné miešanky, ciroky a i.
Z hydrofyzikálnych vlastností sa obrábaním rozličným spôsobom ovplyvňuje okrem vlhkosti pôdy aj maximálna hygroskopickosť, priepustnosť pôdy pre vodu a vododržnosť.
Vlhkosť pôdy predstavuje momentálny obsah vody v pôde v hmotnostných alebo objemových percentách k pôde vysušenej pri 105 0C do konštantnej hmotnosti. Momentálna vlhkosť pôdy sa pomerne rýchlo mení, najmä v povrchových vrstvách pôdy. Kultivačnými zásahmi (kyprením, utláčaním, obracaním…) sa tieto zmeny značne ovplyvňujú.
Vlhkostný režim pôdy má výrazný vplyv na rast a vývin rastlín. Dokumentuje schopnosť substrátu poskytovať rastlinám vodu počas celého obdobia ich rastu a vývoja.
Zabezpečenosť vlahovej potreby jednotlivých poľných plodín v našich podmienkach dosahuje 35 – 100 %.
Voda je tiež významným rozpúšťadlom minerálnych solí a základnou zložkou pre vytváranie elektrolytov, z ktorých rastliny koreňmi prijímajú minerálne soli.
Voda, najmä kapilárna, je dôležitým termodynamickým faktorom v pôde. Kapilárna voda popritom, že sústavne zásobuje rizosféru a koreňovú sústavu rastlín, vytvára tepelný spád medzi cytoplazmou a rizosférou. Vyrovnáva teplotu v rizosfére odvedením časti tepla a vytvára izotermický priestor, zabraňuje vyschnutiu rizosféry, a tým aj vytvoreniu adiabaty v celej vrstve rizosféry a upravuje vzdušné pomery v rizosfére (KUDRNA, 1985). Pri vytvorení aeračnej povrchovej vrstvy v pôde je kapilárna voda príčinou vzniku izotermického procesu v rizosfére, a tak zabezpečuje rast koreňovej sústavy rastlín.
Ak kapilárna voda vzlína z hladiny podzemnej vody, je jej pohyb rovnomerný. Maximálna výška kapilárneho výstupu vody závisí od pôdnej zrnitosti. V ílovitých substrátoch dosahuje až 2 m, v hlinitých okolo 1,4 m a na jemnozrnnom piesku len okolo 0,5 m.
Keď sú v pôde všetky póry vyplnené vodou, nastáva hypoxia, zaniká tepelný spád a rastové procesy rastlín sú značne potlačené.
Neproduktívny výpar vody z pôdy sa snažíme obmedziť tým, že obrábaním udržujeme povrchovú vrstvičku pôdy v kyprom stave.
Význam regulácie vodného režimu pôd obrábaním sa zvyšuje v suchších oblastiach a najmä tam, kde je hlboko hladina podzemných vôd.
Z hľadiska akumulácie vody v pôde je potrebné vytvoriť v pôde také podmienky, aby sa v nej voda pohybovala podľa zákona gravitácie. Robí sa to vhodným skyprením pôdy. Čím hlbšie sa pôda skyprí, tým rýchlejšie a viac vody môže do nej preniknúť. V hlbších vrstvách pôdy je voda lepšie chránená pred neproduktívnym výparom.
Schopnosť pôdy infiltrovať vodu z povrchu do hlbších vrstiev sa nazýva priepustnosť. Závisí od zrnitosti, štruktúrnosti, mineralogického zloženia pôdy a od sorbovaných katiónov. Výrazne ju zvyšujú chodbičky po živočíchoch, vertikálne pukliny na vysušených ťažkých pôdach ap. Priepustnosť pre vodu zvyšujú všetky kypriace zásahy. Zhutňovaním a utláčaním pôdy sa priepustnosť pre vodu znižuje.
Schopnosť pôdy obmedzovať pohyb vody a zadržiavať ju, sa nazýva vododržnosť. Ako merateľný znak pôdy sa vyjadruje rozličnými formami vodnej kapacity.
Pri regulácii termodynamických podmienok v rizosfére má veľký význam pôdna štruktúra. Na štruktúrnych pôdach je značne obmedzená evaporácia vody, je zabezpečená difúzia O2 do pôdy a CO2 z pôdy a na povrchu pôdy sa udržuje adiabatický stav.
Štruktúrne pôdy sú schopné intenzívne prijímať zrážkovú i závlahovú vodu a znižujú hodnotu teplotného gradientu.
Povrch pôdy, zložený z vodostálych agregátov, je odolnejší proti vodnej i veternej erózii.
Štruktúrna pôda obsahuje viac ako 60 % štruktúrnych vodostálych agregátov. Nakoľko v pôde súbežne prebiehajú procesy tvorby i rozrušovania štruktúrnych agregátov, ich množstvo sa časom mení. Pri rozpade agregátov na mikroagregáty resp. elementárne častice pôdy, nadobúda pôda vlastnosti pôdy neštruktúrnej. Z agronomického a melioračného hľadiska má veľký význam tvar, veľkosť a vodostálosť agregátov. Za najcennejšie sa považujú guľaté vodostále agregáty o rozmeroch od 0,25 do 10 mm. (Pod štruktúrnosťou rozumieme schopnosť pôdy vytvárať väčšie agregáty stmelením zŕn rozličnej veľkosti. Každý štruktúrny agregát je zhluk elementárnych častíc pôdy minerálneho a organického pôvodu, ktoré sú spojené tmeliacimi látkami, ako sú humusové látky a zlúčeniny Ca, Al a Fe. Na tvorbe štruktúrnych agregátov pôdy, ich vodostálosti a stálosti voči mechanickým silám sa podieľa celý rad faktorov. Podstatný vplyv pritom majú živé organizmy, najmä však rastliny).
Náradia, používané na obrábanie pôdy pôsobia na štruktúrnosť pôdy rozlične. Najviac sa agregáty rozrušujú, keď sa pôda obrába pri nevhodnej vlhkosti.
Pri obrábaní suchej pôdy sa pôdna štruktúra zhoršuje rozprašovaním.
Keď podiel „prachu“ dosiahne 23 – 25 %, veľmi sa zhoršia fyzikálne vlastnosti pôdy, znižuje sa vzchádzavosť a intenzita rastu rastlín v prvých rastových fázach.
Pri obrábaní vlhkej pôdy alebo pri prejazdoch strojov po poli, sa štruktúrne agregáty plasticky deformujú. Vytvárajú sa lístkovité, doštičkovité, polyedrické alebo hranolovité agregáty, pri ktorých sa zhoršuje úrodnosť pôdy predovšetkým zhoršením vodno-vzdušných procesov (veľké straty vody a zamedzenie prístupu vzduchu do pôdy).
Významným prvkom v sústave obrábania pôdy i v sústave technológie pestovania poľných plodín a v rámci toho aj prvkom zabezpečujúcim dobré hospodárenie pôdy s vodou (v našich podmienkach ide predovšetkým o šetrenie pôdnou vlahou) je podmietka strniska. Okrem toho, podmietka môže plniť celý rad ďalších rozličných úloh. Veľmi účinne má regulovať zaburinenosť pozemkov. Okrem týchto dvoch nezastupiteľných úloh, podmietka regulovaním termodynamických podmienok v pôde a zapravovaním pozberových zvyškov podporuje rozvoj a činnosť pôdnej mikroflóry a uvoľňovanie prístupných živín, podporuje rozvoj pôdnej fauny, reguluje rozvoj mnohých chorôb a niektorých škodcov rastlín, obmedzuje vodnú eróziu pôdy, zlepšuje kvalitu následných kultivačných zásahov, umožňuje znížiť spotrebu energie pri následnom hlbšom obrábaní a možno ňou do pôdy zapracovávať aj niektoré hnojivá alebo iné hmoty.
Podmietať treba čo najskôr, teda bezprostredne po zbere plodiny, resp. súčasne s ním.
Naznačené úlohy môže dobre plniť len kvalitná podmietka, vykonaná včas, do správnej hĺbky a vhodne ošetrená. Podmietku môžeme definovať ako prvú operáciu základného obrábania pôdy, ktorú robíme po skoro zberaných plodinách ako sú: hustosiate obilniny, kapusta repková pravá (repka olejná), peluška, hrach, šošovica, fazuľa a pod.
Podmietať treba čo najskôr, teda bezprostredne po zbere plodiny, resp. súčasne s ním, kým je povrchová vrstva pôdy ešte dosť vlhká a nestratila zrelosť vytvorenú v poraste. Zrelá pôda sa pri podmietaní veľmi dobre drobí, čo je jedna z hlavných požiadaviek na kvalitu podmietky. Keď sa podmietka oneskorí a povrchová vrstva pôdy vyschne, kvalita podmietky sa v dôsledku zvýšenia súdržnosti pôdy podstatne zhorší. Vytvárajú sa hrudy, pôda sa viacej rozprašuje, zvyšuje sa odpor pôdy, a tým aj spotreba energie.
Z hľadiska hĺbky rozlišujeme podmietku plytkú – do 0,08 m, stredne hlbokú – 0,08 – 0,12 m a hlbokú – nad 0,12 m. Ovplyvňuje ju viacero faktorov. V suchších oblastiach odporúčame podmietať hlbšie, do 0,10 – 0,15 m, aby pôda mohla prijať a zadržať čo najviac zrážok resp. vody. Na ťažkých pôdach v suchších oblastiach napomáha hlbšia podmietka lepšiemu hospodáreniu s vodou, vytvára podmienky pre tvorbu ľahko prijateľných živín a uľahčuje následnú orbu. Na naviatych piesočnatých pôdach, ktoré treba chrániť pred veternou eróziou, sa má podmietka robiť tak, aby väčšina strniska ostala na povrchu pôdy. Robí sa kypričmi, ktoré neobracajú pôdu. Hlbšie sa podmieta aj na poli s vysokým strniskom, na pozemkoch s nerovným povrchom pôdy a na pozemkoch zaburinených prevažne trvácimi burinami, najlepšie podmietacím radlicovým pluhom. Na pozemkoch zaburinených iba jednoročnými burinami je postačujúca plytšia podmietka do 0,06 – 0,08 m.
Povrch poľa po podmietke nikdy nemáme nechať neošetrený. Keď sa podmietkou suchej pôdy tvoria hrudy, treba ich ihneď rozdrobiť vhodným typom valcov, najlepšie v súprave s podmietačom. Na vlhkejšej pôde môžeme skyprenú vrstvu rozdrobiť a jej povrch urovnávať bránami, opäť najlepšie v súprave s podmietačom. Rozdrobením skyprenej vrstvy pôdy a urovnávaním jej povrchu sa vytvoria dobré podmienky pre dozrievanie pôdy, znížia sa straty vody z pôdy neproduktívnym výparom, zlepšia sa podmienky pre obnovenie rozvoja a činnosti mikroorganizmov, ako aj pre klíčenie a vzídenie burín, ktoré sa môžu zničiť následnou kypriacou operáciou.
Podmietku odporúčame robiť vždy vtedy, keď je časový odstup medzi zberom predplodiny a agrotechnickým termínom následnej orby dlhší ako štyri týždne. Na nezaburinených, úrodných a štruktúrnych pôdach v suchších oblastiach s ročným úhrnom zrážok pod 600 mm môžeme podmietku nahradiť včasnou letnou orbou.
Na ľahších a štruktúrnych stredne ťažkých pôdach môžeme podmietať aj tanierovými podmietačmi, po použití ktorých je potrebné za 2 – 3 týždne pole zorať.
Autori: Ing. J. Smatana, PhD., doc. Ing. Š. Týr, PhD., SPU v Nitre
