Pochopenie toho, ako rastliny reagujú na stresujúce prostredie, je rozhodujúce pre vývoj stratégií na ochranu dôležitých plodín pred meniacou sa klímou. Vedci preto skúmali, ako sa na genetickej úrovni aktivuje produkcia zlúčeniny na ochranu rastlín nazývanej kamalexín. Rastliny rastú na mieste, nemôžu preto utiecť pred predátormi alebo patogénmi, namiesto toho sa vyvinuli tak, aby produkovali zlúčeniny, ktoré im okrem iných funkcií pomáhajú bojovať proti útočníkom. Kamalexín, podobne ako iné rastlinné metabolity, je syntetizovaný špecializovanými enzýmami. Keď je rastlina pod environmentálnym stresom, aktivuje gény kódujúce tieto enzýmy. Výskumníci sa rozhodli objasniť, ako rýchlo môže rastlinná bunka spustiť syntézu týchto látok a reagovať na vonkajšie podmienky alebo hrozby. Dokázali objasniť existenciu nikdy predtým necharakterizovaného typu bivalentného chromatínu. Nazvali ho kairostat, z gréckeho „kairos“, čo znamená v správnom momente, a „stat“ čo znamená zariadenie, ktoré udržuje biosyntetickú dráhu pre kamalexín neaktívnu, kým sa neobjaví signál patogénu. Ich zistenia naznačujú, že oba prvky sú potrebné na kontrolu správneho načasovania reakcie rastliny na vonkajší stres. Kamalexín a iné obranné zlúčeniny sú pre rastliny často veľmi drahé a toxické. Preto je pre rastliny nevýhodné ich neustále vyrábať. Vedci už dlho vedia, že tieto obranné zlúčeniny sa vyrábajú práve v čase, keď je rastlina napadnutá škodcami a patogénmi. Pri pohľade do budúcnosti chce skupina vedcov charakterizovať všetky proteíny zapojené do vytvárania a odstraňovania epigenetických značiek s cieľom identifikovať viac kairostatov a lepšie pochopiť ich úlohu v reakciách na životné prostredie a iných funkciách v rastlinách.
Zdroj: sciencedaily.com
