Podľa jednoduchej definície OECD je možné za udržateľné agroekosystémy (Sustainable agroecosystems) považovať také, ktoré uspokojujú potreby súčasnosti a neobmedzujú potreby budúcich generácií. O niečo presnejšie je nasledujúce definovanie : „Udržateľné poľnohospodárske a potravinárske systémy sú ekonomicky životaschopné, uspokojujú potreby spoločnosti v zabezpečovaní potravy, pričom uchovávajú a zlepšujú prírodné zdroje a kvalitu prostredia pre budúce generácie“.
Z týchto definícií je zrejmé, že udržateľný agroekosystém nespĺňa iba funkciu producenta potravín, potravy a surovín, ale súčasne podporuje celý rad mimoprodukčných funkcií krajiny. Medzi nimi je kladený dôraz na funkciu environmentálnu. Inými slovami – poľnohospodár krajinu nie len využíva, ale aj chráni.
K zásadám udržateľného poľnohospodárstva patria predovšetkým:
- Udržanie a zlepšenie pôdnej úrodnosti
- Kolobeh živín a zabránenie vnesenia cudzorodých látok do prostredia
- Hospodárenie s vodou v krajine a jej ochrana pred znečistením
- Zlepšenie kvality ovzdušia, obmedzenie emisií skleníkových plynov
- Ochrana genofondu a udržanie biodiverzity
- Zachovanie krajinných prvkov a ich harmonizácia
- Efektívne využívanie energie, orientácia na obnoviteľné zdroje
- Optimalizácia životných podmienok pre všetky organizmy, vrátane človeka
Poľnohospodárstvo prevládajúce v priemyselne vyspelých krajinách je charakteristické vyššou intenzitou hospodárenia i používaním väčších energetických a materiálových vstupov, za účelom maximálnej produkcie, resp. momentálneho ekonomického zisku. Typické konvenčné agroekosystémy sa vyznačujú vysokou otvorenosťou, náhradou prírodných procesov technologickými, vysokou produktivitou práce a naopak nízkou diverzitou, flexibilitou, stabilitou a udržateľnosťou. Dôsledok – kvalita pôdy sa v intenzívnom poľnohospodárstve znižuje. Jej intenzívne obrábanie prispieva k poškodzovaniu pôdnej štruktúry a k nebezpečenstvu erózie. Náhradou maštaľných hnojív syntetickými často klesá obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty a býva narušená mikrobiálna aktivita pôdy. Používaním ťažkých strojov dochádza k zvýšenému utužovaniu pôdy a následnému porušovaniu vzdušného a vodného režimu v pôde, obmedzenému prekoreneniu pôdy, k poklesu jej biologickej aktivity, k obmedzovaniu vsiakovacej schopnosti pôdy a k zvýšenej erózii.
S rastúcou špecializáciou klesá počet druhov pestovaných plodín, klesajú preventívne funkcie osevných postupov z hľadiska obmedzovania chorôb, burín a škodcov kultúrnych rastlín.
Šľachtenie na vysokú úrodu je spojené s vyššími nárokmi na výživu a často aj s väčšou citlivosťou plodín k nepriaznivým vplyvom prostredia. Rastie potreba priemyselných, predovšetkým syntetických dusíkatých hnojív. Zvyšky dusíka v pôde prispievajú ku kontaminácii pôdy a k úniku N do ovzdušia. Hromadenie rezíduí účinných látok v pôde vedie k postupnému ničeniu užitočných organizmov, antagonistov a iných organizmov v pôde, k vývoju rezistencie škodlivých organizmov voči pesticídom, k poklesu počtu druhov fauny a flóry a ku znečisťovaniu podzemných a povrchových vôd i ovzdušia, s negatívnymi následkami pre celý ekosystém.
Ovzdušie je poľnohospodárskou činnosťou zaťažované menej ako napr. energetikou, priemyslom a dopravou, ale i tak sa na tvorbe antropogénnych emisií skleníkových plynov podieľa približne 14 %. Ku znečisťovaniu ovzdušia prispievajú technické a materiálové externé vstupy, ktoré výrazne zvyšujú energetickú náročnosť a tým aj spotrebu neobnoviteľných zdrojov. V konvenčnom poľnohospodárstve je výrazne redukovaná biodiverzita, nie len zúžením počtu pestovaných plodín, často až na monokultúry, ale aj redukciu sprievodnej fauny a flóry. Tie sú považované za škodlivé a preto rutinne, cielene a systematicky likvidované, poprípade nevdojak redukované necielene inými prostriedkami regulácie.
Nevhodná intenzifikácia je dlhodobo neudržateľná z pohľadu enviromentálneho, ale i ekonomického a nakoniec aj sociálneho.
Udržateľne hospodáriaci poľnohospodár predovšetkým chráni prírodné zdroje
Ochrana pôdy proti erózii spočíva v pestovaní krycích plodín, nastielaní, redukovanom obrábaní, vysadzovaní vetrolamov, požívaní menšej a ľahšej mechanizácie, v udržiavaní pôdy v kyprom a štruktúrnom stave. Pôdoochranné systémy obrábania pôdy sú kombinované s nižšou spotrebou pesticídov. Je pri nich zabezpečený dostatočný kolobeh živín a zásobovanie pôdy organickou hmotou s cieľom optimálnej biologickej aktivity a úrodnosti pôdy. K dosiahnutiu cieľa je potrebné postupne znížiť objem aplikovaných syntetických hnojív, na základe diagnostických metód zisťovania výživného stavu rastlín a okamžitej zásoby živín v pôde.
Ochrana vody je prioritou. Používané sú terasy, ochranné pásy krajové zóny a iné metódy ochrany, ktoré zabezpečujú ochranu vodných zdrojov, šetria pôdnu vlahu, ochraňujú povrchové a spodné zdroje vody pred znečisťujúcimi látkami a sedimenty.
Ochranu ovzdušia je možné zabezpečiť obmedzením používania syntetických hnojív (predovšetkým dusíkatých), ktoré sú z pohľadu produkcie emisií najviac zaťažujúcim prvkom. To súvisí s lepším využitím maštaľných hnojív a zvýšeným podielom leguminóz v osevnom postupe. K určitej úspore dochádza aj redukciou, resp. absenciou používania pesticídov.
Ochrana biodiverzity je jedným zo základných cieľov udržateľného poľnohospodárstva. To využíva druhy a odrody viac adaptované na konkrétne podmienky stanovišťa, pestré osevné postupy, odrodové a druhové zmesi a volí technické a organické riešenia nepoškodzujúce organizmy a ich prostredie. Aplikácie pesticídov je potrebné obmedziť na prípady prekročenia prahu škodlivosti jednotlivých patogénov. Pesticídy je vhodné i tak nahradzovať kombináciou fyzikálnych biologických a chemických metód regulácie škodlivých činiteľov a preferovať využívanie preventívnych spôsobov ochrany.
Medzi prostriedky a metódy udržateľné intenzifikácie poľnohospodárstva patrí :
- zlepšené hospodárenie s pôdnou organickou hmotou, využívanie leguminóz, kvalitných odpadových hmôt pre zlepšenie pôdnych vlastností (pôdna štruktúra, retencia pôdnej vlhkosti a pod.)
- podpora interakcie pôda-rastlina, optimalizácia prostredia pre edafon, zvýšená recyklácia a lepšie využitie makro a mikroživín, mykorhiza a fixácia dusíka, tiež ochrana proti škodcom a chorobám
- integrácia produkcie potravín a energie (bioplyn z medziplodín, zeleného hnojenia a pokryvných plodín a tiež fermenácia maštaľného hnoja a odpadného kalu pred ich recirkuláciou)
- metódy zvýšenia biodiverzity prostredníctvom starostlivosti o krajinu (poľné systémy, striedanie plodín, ochranné pásy a striedavé stanovištia v obhospodarovaných plodinách a okolo nich)
- zdokonalené technológie a produkty pre obmedzenie burín, chorôb a škodcov (napr. biologická ochrana, pesticídy na báze rastlinných látok, alelopatie a fyzikálne bariéry)
- vývoj nových technológií pestovania plodín, ktoré zodpovedajú ekologickým zásadám a štandardom (napr. intercropping, polykultúry a pod.)
K postupnému obmedzovaniu negatívnych vplyvov konvenčného spôsobu hospodárenia na životné prostredie i na kvalitu produkcie prispel v členských krajinách EU celý rad legislatívnych opatrení. V prvom rade je to systém kontrol podmienenosti (Crosscompliance), ktorý odráža požiadavky verejnosti na hospodárenie poľnohospodárov vo vzťahu ku všetkým zložkám životného prostredia a pri ktorom je podpora viazaná na splnenie daných podmienok. Uvedené opatrenia do značnej miery akceptujú vyše uvedené požiadavky na zlepšenie enviromentálnej úrovne konvenčného intenzívneho poľnohospodárstva a pomáhajú uviesť produkčnú činnosť do súladu s prirodzenými podmienkami daného stanovišťa.
Zásady udržateľnej rastlinnej produkcie :
- využitie pôdy a optimalizácia štruktúry podniku zodpovedajúca stanovišti
- zabezpečenie čo najväčšej druhovej pestrosti plodín
- dodržanie zásad striedania plodín v osevných postupoch
- optimalizácia podielu leguminóz v relácii k bilancii živín v pôde a potrebám objemového krmu
- zohľadnenie prahu škodlivosti burín, chorôb a škodcov pre redukciu používania pesticídov
- používanie mechanických, biologických a organizačných postupov pri ochrane rastlín
- redukovanie a úprava technologických postupov pestovania
- pravidelné zásobovanie pôdy organickou hmotou a jej vápnenie
- obmedzenie plôch širokoriadkových plodín na svahoch
- zachovanie čo najdlhšieho pokrytia pôdy plodinami
- výsev medziplodín, podsevov, a zelených pásov
- zachovanie lúk a pasienkov v zónach ohrozených záplavami na svahoch
- zachovanie poľných medzí zmierňujúcich eróziu
- zakladanie vetrolamov
Autor: prof. Ing. J. Moudrý CSc., Katedra agroekosystémov, Jihočeská univerzita v Č. Budějovicích
Preložil P. Zubal
