K našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období akosi predsa len vypadli z osevných postupov, patrí bôb obyčajný. I keď pokles pestovateľskej výmery bôbu súvisí so zníženým stavom hospodárskych zvierat, ide o zaujímavú plodinu s mnohými agronomickými benefitmi a so širokou využiteľnosťou pre človeka.
Príčina menšieho záujmu o jeho pestovanie pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, zrejme ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu. Na nízkom využití tohto potenciálu sa zvyčajne spolupodieľa viacero faktorov, môže ísť o vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu, nedodržanie technologickej disciplíny, atď. Teda, dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty. Prvým je samotný úrodový potenciál, čo je geneticky podmienené, druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti. Počas individuálneho rastu a vývinu bôbu existujú určité kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbií, zapríčiňuje zhadzovanie strukov, ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie. Preto snáď nezaškodí, ak skúsime zoširoka uviesť bôb obyčajný a osobitosti tejto pozabudnutej plodiny znova do agronomickej pozornosti.
Bôb je veľmi stará kultúrna plodina pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach možno bôb pestovať aj na zelené hnojenie. Rozlišuje sa bôb konský, naša pôvodná kultúrna forma s HTS 0,3 -0,6 kg pri malo-semennom bôbe a 0,6 – 1,4 kg pri veľko-semennom bôbe, a mohutnejší bôb svinský s HTS 1,3-2,4 kg. Semená obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napr. vápnik a fosfor. Šrotovaný je veľmi dobré krmivo pre dobytok každého druhu, v minulosti sa viac pestoval a používal aj ako potravina. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť, namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením. A podobne, pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je ich denná dávka obmedzená na 10-15 kg pri HD, resp. na 1 – 2 kg pri teľných a dojných kravách, vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa pri zbere celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena, prípadne pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa senážuje/silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok. Samotná suchá slama bôbu nie je príliš vhodná na skrmovanie.
Tabuľka 1: Rozpätie v trvaní kľúčových fenologických fáz bôbu obyčajného (jarného) a poveternostných ukazovateľov na pokusoch VÚA Michalovce, vybrané 7 ročné obdobie.
| rastová fáza | dĺžka, dni | suma zrážok, mm | priemerná teplota, °C |
|---|---|---|---|
| sejba – vzchádzanie | 13 – 41 | 4,9 – 84,5 | 4,13 – 6,29 |
| začiatok – koniec kvitnutia | 14 – 34 | 7,6 – 102,3 | 15,92 – 19,98 |
| začiatok – koniec nasadzovanie strukov | 9 – 42 | 18,5 – 180,4 | 17,59 – 20,80 |
| nasadzovanie strukov – žltá zrelosť | 31 – 56 | 29,9 – 237,8 | 17,75 – 21,31 |
| žltá zrelosť – plná zrelosť | 4 – 25 | 0,1 – 111,0 | 18,63 – 23,93 |
| sejba – plná zrelosť | 111 – 153 | 171,5 – 27,6 | 13,77 – 18,42 |
Osobitosti
Z hospodárskeho hľadiska ide o strukovinu, no spôsobom pestovania sa môže radiť aj k okopaninám a z pestovateľského hľadiska sa vyznačuje ďalšími osobitosťami. Pre celý rad agronomických benefitov, ktoré bôb poskytuje, mu patrí prívlastok “meliorátor ťažkých pôd”. Má veľmi silný hlboko siahajúci kolovitý koreň s bočnými korienkami, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, preto pôdu silno “prekoreňuje”. Na koreňoch sa tvorí značné množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík. K lepšie známym osobitostiam patrí tiež to, že vyžaduje hlbší výsev, má dlhšiu vegetačnú dobu a vyznačuje sa vysokými nárokmi na vodu, najmä počas kvitnutia. Na nepriaznivé podmienky (najmä vlahové, no tiež zatienenie i kritické poruchy vo výžive, ako aj dôsledkom výskytu chorôb a škodcov), bôb reaguje tzv. aborciou, t. j. zhadzovaním kvetov, neskôr i strukov, z 50 – 70 a nezriedka i cez 100 kvetov vytvorených na rastline preto často dozreje iba 10 – 15 % strukov.
K menej známym osobitostiam bôbu patrí, že má ozimné aj jarné formy. Bôb ozimný je vhodný len do teplejších až stredných polôh, resp. v našich podmienkach s kontinentálnym charakterom klímy s výskytom silnejších mrazov počas zimy, nemá tradíciu pre svoju nízku mrazuvzdornosť, porovnateľnú s ovsom ozimným. Ozimné odrody sa vyznačujú dlhšou vegetačnou dobou, 10 – 11 mesiacov, vysievajú sa koncom septembra až začiatkom októbra. Jarné formy majú kratšie vegetačné obdobie, 4 – 7 mesiacov (kratšie v teplejších a dlhšie v chladnejších oblastiach), a keďže vyššie úrody podmieňuje skorý výsev, vysievajú sa ihneď ako je pôda dostatočne obschnutá a vhodná na prípravu kvalitného, hlbšieho osivového lôžka.
K menej známym osobitostiam bôbu patria aj šľachtence s tzv. ukončeným rastom. Ide o novšie “top-less” formy bôbu, výhody, dozrievajú rovnomernejšie, nie sú poliehavé/lámavé, sú však menej úrodné v porovnaní s klasickými odrodami.
Nároky
Bôb je veľmi náročný na vlahu a živiny, nevyžaduje však mnoho tepla a mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom. Dobré vlhkostné podmienky bôb vyžaduje hneď od začiatku vegetačného obdobia. Potrebuje preto hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, teda dobre zásobené aj živinami a vápnikom. Ide o plodinu stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, no pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu. Sucho počas vegetácie poškodzuje vzrast a znižuje úrodu semien. Ako to zo sprievodných údajov v Tab. 2 a hodnotiacich grafov vyplýva, v našich podmienkach (VSN) pre maximálnu úrodu semien by bolo potrebné porast zavlažiť, prípadne 3 – 5 krát v celkovej dávke 50 – 180 mm závlahovej vody. Hlavným zavlažovacím obdobím je jún, resp. začiatok butonizácie, nasadzovanie prvých strukov a tvorba semien v hornom poschodí. V období od kvitnutia po žltú zrelosť, bôb pri najvyšších úrodách spotrebuje až 180 – 230 mm vody.
Tabuľka 2: Úroda bôbu obyčajného v pokusoch VÚA-Michalovce na ťažkej fluvizemi glejovej a poveternostné ukazovatele, vybrané 7 ročné obdobie.
| ročník | I.rok | II.rok | III.rok | IV.rok | V.rok | VI.rok | VII.rok | Ø |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| zrážky, mm | 225,1 | 297,2 | 266,7 | 298,7 | 427,6 | 171,5 | 293,8 | 282,9 |
| teplota, °C | 16,12 | 14,93 | 17,18 | 13,77 | 16,24 | 16,83 | 18,42 | 16,21 |
| doba, dni | 127 | 128 | 119 | 153 | 138 | 111 | 127 | 129 |
| úroda, t/ha | 2,36 | 4,28 | 3,99 | 3,16 | 3,06 | 2,52 | 4,44 | 3,40 |
Podobne ako pri nedostatku vody, prekvapivo aj pri nadmernom množstve zrážok už na začiatku, sa výrazne spomaľuje klíčenie a dochádza k predĺženému vzchádzaniu. Neskôr, nadmerné množstvo zrážok vplýva nepriaznivo na opeľovacie pomery v poraste. Kým naopak, zrážky priaznivo vplývajú na vývin porastu a tvorbu úrody vo fáze nasadzovania strukov, ako aj neskôr počas tvorby a dozrievania semien. Podobne ako pri zrážkach, aj pri hodnotení priemernej dennej teploty za vegetačné obdobie sa získava kladná závislosť, avšak pri sledovaní jednotlivých fenologických fáz sa potvrdzuje diferencovaná závislosť. Teplota po výseve urýchľuje vzchádzanie, kým teplejšie počasie a s menším množstvom zrážok neskôr priaznivo vplýva na opeľovacie pomery, teda znova ide o začiatok až koniec kvitnutia. Zvýšené teploty počas celého zvyšku vegetačného obdobia, od nasadzovania strukov až po plnú zrelosť, vplývajú na tvorbu úrody nepriaznivo.
Výživa
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody (1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy) odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach, 63 kg N, 9 kg P, 41 kg K, 25 kg Ca a 4 kg Mg, avšak úroda fytomasy bôbu je vyššia a preto aj odber živín z jednotky plochy je vyšší. Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10 – 20 kg, P 25 – 30 kg, K 70 – 100 kg, resp. pri nízkom obsahu v pôde ide až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha P. Nízka dávka N zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy. Dávka dusíka na ľahkých pôdach, a na pôdach s nepriaznivými podmienkami pre rozvoj hrčkotvorných baktérií, je 40 – 50 kg/ha, kým v ostatných prípadoch neprevyšuje 25 kg/ha.
V súčasnej dobe, keď z rôznych dôvodov je potrebné regulovať dávky dusíkatých hnojív, je dôležité venovať pozornosť iným spôsobom vstupu dusíka do poľnohospodárskej sústavy. Takouto možnosťou je predovšetkým biologické viazanie vzdušného dusíka mikroorganizmami, na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie Rhizobium lupini. Pri využití účinných očkovacích látok, úprave symbiotických vzťahov a podmienok stanovišťa pre rastliny sa pri strukovinách dosiahne v priebehu roka všeobecne pútanie 70 – 140 kg vzdušného dusíka na hektár. Priemerné a najvyššie hodnoty namerané pri bôbe sú na úrovni 210, resp. 552 kg/ha N. Aktivita nitrogenáz, kľúčových enzýmov v koreňových hrčkách, je najvyššia pri teplote vzduchu 20 – 30 °C s optimom 20 – 24 °C a pri pH pôdy 6,5 – 7,5. Účinnosť inokulácie osiva je teda závislá od vzájomnej interakcie rhizóbií a vplyvu prostredia, hlavne vlhkosti a teploty pôdy, čo sa prejavuje rozptylom prírastku úrody semien v jednotlivých ročníkoch (Tab. 3), kým obsah dusíkatých látok v závislosti od inokulácie osiva nedosahuje štatisticky preukazné rozdiely. Úrodový prínos očkovania osiva je zjavne významný a očkovanie by sa malo stať bežnou súčasťou pestovania bôbu. Prednosťou očkovaných rastlín je viazanie vzdušného dusíka, ktoré sa odrazí na dlhšej dobe využitia asimilačnej plochy listov, na tvorbe väčšieho počtu strukov a semien na rastline, tým aj celkovo vyššej hospodárskej úrode.
Tabuľka 3: Úroda semien bôbu obyčajného a obsahu dusíkatých semien v závislosti od inokulácie osiva.
| Ročník | Ošetrenie | I. rok | II. rok | III. rok | Ø |
|---|---|---|---|---|---|
| úroda semien, t/ha | neošetrená kontrola | 1,50 | 3,20 | 3,18 | 2,63 |
| rhizobin | 1,88 | 3,66 | 3,43 | 2,99 | |
| obsah NL v semenách, % | neošetrená kontrola | 21,26 | 26,53 | 29,52 | 25,77 |
| rhizobin | 21,88 | 26,64 | 29,28 | 25,93 |
Ďalšiu možnosť zvyšovania úrod bôbu predstavuje výživa mikro-elementami. V poľných pokusoch bolo dokázané, že nedostatok mikroživín v pôde vyvoláva pokles úrody a znižuje kvalitu úrody. Zlá výživa mikroživinami spôsobuje zlé využitie základných NPK hnojív, znižuje sa aj odolnosť rastlín proti bakteriálnym a hubovým chorobám. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov sa pri strukovinách pokladá molybdén. Mo sa zúčastňuje na reakciach pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Pri nedostatku Mo sú hrčky na koreňoch strukovín žlté, a teda málo aktívne, nedostatok Mo nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus a tvorbu aminokyselín. Z hľadiska obsahu, koncentrácia Mo v sušine bôbu činí 15,4 mg/kg, zatiaľ čo u pšenice len 3,3 mg/kg. Príznakom nedostatku bôbu je, že vegetatívny vrchol odumiera černaním, listy sú kožovité a predčasne opadávajú, je obmedzený rast a brzdený vývoj hrčkotvorných baktérií.
Mikroživiny v rastlinách fungujú ako katalyzátory mnohých ďalších procesov pre zdravý rast a vývoj rastlín, ich deficit má preto vplyv na úrodu a jej kvalitu. Tento deficit nemusí byť vyvolaný len ich nedostatkom, ale aj obmedzenou prístupnosťou stopového prvku rastlinám. Prístupnosť je daná ich formou, pôdnymi vlastnosťami, ale aj konkurenciou iných hlavných a stopových živín. Preto v pokusoch VÚA-Mi na bôbe s viaczložkovými mikroživinami, ktoré boli uskutočnené pri rôznych pôdnych typoch, sa zistilo zvýšenie úrod v širokom rozmedzí od 2,1 po 25,5 %.
Zaradenie v osevnom postupe
Bôb je strukovinou, teda plodinou obohacujúcou pôdu o dusík, avšak spôsobom obrábania môže ísť aj o okopaninám. Pre oba dôvody sa najčastejšie zaradzuje medzi dve obilniny. Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože hlboko kyprí pôdu a potláča buriny, výborne sa darí pšenici ozimnej no pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný. Ako k okopanine, pod bôb sa môže zaorať na jeseň 20 – 30 t/ha maštaľného hnoja, avšak len vtedy keď je v pôde málo humusu, resp. ide o ľahšie pôdy. Keďže bôb nevyužíva MH najlepšie, a MH brzdí aj rozvoj hrčkotvorných baktérií, bežne sa vyživuje len priemyselnými hnojivami. MH sa používa k takej predplodine, ktorá MH využije účinnejšie, a organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu. Bôb však nie je náročný na zaradenie v osevnom postupe. Je znášanlivejší než hrach, môže po sebe byť zaradený už o 3 – 4 roky.
Popri melioratívnom kyprení pôdy a množstve 60 – 70 kg/ha dusíka zanechaného v pôde, vysoká predplodinová hodnota bôbu spočíva aj v množstve pozberových zvyškov, ich priaznivom pomere C:N, a fytosanitárnom účinku. Z organizačného hľadiska, prispieva k rozloženiu hlavne zberových prác, pri zbere na semeno sa mláti na konci žatvy, pri zbere na zeleno sa zvyčajne zberá pred začiatkom žatvy.
Tabuľka 4: Úroda semien bôbu obyčajného a obsahu dusíkatých semien v závislosti od aplikácie mikroprvku molybdénu.
| Ročník | Ošetrenie | I.rok | II.rok | III.rok | IV.rok | Ø |
|---|---|---|---|---|---|---|
| úroda semien, t/ha | NPK | 3,23 | 1,98 | 4,64 | 5,45 | 3,83 |
| NPK + Mo | 3,32 | 2,04 | 5,03 | 5,53 | 3,98 | |
| obsah NL v semenách, % | NPK | 28,7 | 22,3 | 30,5 | 30,5 | 27,8 |
| NPK + Mo | 30,7 | 22,1 | 29,4 | 29,5 | 27,9 |
Autor: Ing. Štefan Tóth, PhD., VÚA Michalovce
