Kombinácia otepľovania a odolnosti burín voči herbicídom vytvorila pre budúce pestovanie poľnohospodárskych plodín veľmi nebezpečný kokteil. Tvrdí to štúdia zverejnená v odbornom časopise Global Change Biology. Štúdia Rothamstedského výskumného centra je založená na jednom z najdlhšie trvajúcich experimentov. Už od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia sa porovnáva úroda pšenice z polí ošetrených herbicídmi a zberom z polí neošetrovaných. Dáta ukazujú, že v prvých desiatich rokoch experimentu bola úroda na neošetrených plochách znížená kvôli burine zhruba o tretinu, v rokoch 2005 až 2014 však zaburinenie spôsobilo pokles úrod o polovicu. Zdá sa teda, že riešením sú herbicídy. Lenže buriny sú voči herbicídom stále odolnejšie. „Nemôžeme sa spoliehať čisto na herbicídy,“ uvádza hlavný autor štúdie, doktor Jonathan Storkey z Rothamstedského výskumného centra. „Ak sa nebudeme môcť spoľahnúť na herbicídy, môžeme povedať, že z hľadiska burín je súčasná situácia horšia, než aká bola pred začiatkom ich masového používania začiatkom 60. rokov minulého storočia. Burinám hrajú do kariet ešte ďalšie dva faktory. Tým prvým je, že profitujú z používania dusíkatých hnojív. Tie podporujú rast rastlín všeobecne, či už ide o poľnohospodárske plodiny či rastliny nežiaduce. Druhým je globálna zmena klímy, zjednodušene označovaná ako globálne otepľovanie. Na výskumných poliach sa priemerná teplota od roku 1969 zvýšila o dva stupne. Burinám sa pritom podarilo na stúpajúcu teplotu oveľa lepšie adaptovať než napr. obilninám. V budúcnosti tak možno očakávať ďalší nápor nežiaducich rastlín, ktoré budú úrodu ovplyvňovať ešte viac.
Zdroj: phys.org.
