Leto v tomto roku nám prinieslo niekoľko jasných signálov súvisiacich so závlahami a ich zdrojmi vody. Klimatické zmeny nás presvedčili, že na Slovensku budeme mať vyschnuté korytá riek, ako je to bežné v subtropických krajinách.
Vláda na úrovni ministerstiev napriek kritickej situácii s vodou v krajine a v obciach plánuje zatiaľ len v budúcnosti podporiť opatrenia na lepšie hospodárenie s vodou v krajine. Je pripravovaný koncept Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny. Koncept rieši zvýšenie prirodzených retenčných schopností pôdy a krajiny. V návrhu medzi krátkodobými a strednodobými opatreniami je zahrnuté aj efektívnejšie využívanie vodných zdrojov znížením ich strát a zlepšením závlahových postupov. Nerieši čo sú to tieto vodné zdroje a kto sa má o ne starať, aby boli dostatočné.
Posledné týždne nás konfrontovali s vyčerpaním pôdnej vody a hľadaním iných zdrojov vody pre zabezpečenie ohrozených úrod plodín zberaných na jeseň. Rok čo rok nastupuje hrozba úplného spotrebovania zásob pôdnej vody o niekoľko dní skôr. Je to z dôvodu nedostatočnej obnovy zásob pôdnej vody vyčerpanej v uplynulom roku počas zimných a jarných mesiacov a nedostatku zrážok na jar, najmä v júni. A tiež poklesom hladín podzemnej vody.
Nefunkčný odberný objekt pre závlahy na rieke Žitava – Úľany nad Žitavou.
Jún 2022 bol len tretí najsuchší za obdobie oficiálnych meraní ale ostatných 9 mesiacov za sebou je najsuchších v histórii. Mesiac jún je rozhodujúci pre rastové fázy mnohých poľných plodín, ale aj zeleniny či ovocia.
V médiách sa prezentovali riešenia zlej situácie zmenou hospodárenia s vodou v krajine alebo klasicky použitím závlah. Uvedené teoretické rady ale nemajú odozvu v praktickom poľnohospodárstve. Využívanie závlah je stále na najmenšej ploche v histórii a žiadne odporučenia ani varovné signály nemenia ľahostajný postoj kompetentných. Ani úplná strata úrody.
Ak chceme zmeniť využívanie závlah, tak musíme riešiť ich potrebu u pestovateľov. Výstavba závlah v minulosti bola vždy na lokalitách, kde producenti chceli stabilizovať svoju produkciu v suchých rokoch práve závlahou. Bol záujem a boli vybudované všetky súčasti potrebné na zavlažovanie. Predovšetkým vodný zdroj. Kvalitný vodný zdroj vyhovujúci požiadavkám na závlahovú vodu a s dostatočným objemom.
Aké vodné zdroje pre závlahy sa u nás používali alebo používajú? V súlade s vodnou politikou to boli takmer výlučne povrchové vodné zdroje. Odberné miesta boli priamo na vodných tokoch alebo sa voda akumulovala do veľkých priehrad alebo do malých vodných nádrží. Len výnimočne sa používala podzemná voda, ktorá bola dostupná pre odber na štrkoviskách. Studne sa používali výhradne pre zásobovanie obcí alebo významných závodov.
Tab. 1: Prehľad rozloženia malých vodných nádrží v čiastkových povodiach SR. (Zdroj: SVP.sk)
|
Čiastkové povodie SR |
Počet nádrží |
|
Morava |
14 |
|
Dunaj |
16 |
|
Váh |
67 |
|
Hron |
34 |
|
Ipeľ |
16 |
|
Slaná |
17 |
|
Bodrog |
24 |
|
Hornád |
8 |
|
Bodva |
2 |
|
Dunajec a Poprad |
5 |
|
SR spolu |
203 |
Odberný objekt pre závlahovú sústavu na vodnej nádrži Sĺňava.
V súčasnom lete vyschli niektoré toky a mnoho merných profilov má veľmi nízke prietoky. Odber z toku je možný za podmienok stanovených správcom toku či vodohospodárskym orgánom a zvyčajne sa nesmie odoberať voda, ak je prietok označovaný ako Q355d, teda desiaty najmenší prietok v roku.
Ak sa dnes (začiatok augusta 2022) pozrieme na stránky SHMÚ, tak z 80 monitorovaných profilov na našich tokoch má 51 profilov uvedený prietok Q355d alebo ešte menší, čo je Q364 alebo najmenší v roku. Tento stav ale netrvá jeden deň, ale niekoľko týždňov. Ako príklad je aktuálne minimálny prietok na vodomerných staniciach na riekach:
Záhorská Ves – Morava, Šaľa – Váh, Nitrianska Streda – Nitra, Vieska nad Žitavou – Žitava, Brehy – Hron, Kamenín – Hron, Holiša – Ipeľ, Slovenské Ďarmoty – Ipeľ, Krásny Brod – Laborec, Lekárovce – Uh, Hanušovce – Topľa, Streda nad Bodrogom – Bodrog, Rožňava – Slaná, Vlkyňa – Rimava, Turňa nad Bodvou – Bodva, Jaklovce – Hnilec, Košické Olšany – Torysa a ešte ďalšie miesta. Podobný stav bol aj v roku 2021 začiatkom leta a v roku 2020 počas celého leta.
Príklad aktuálneho vodného stavu na dolnom toku rieky Ipeľ. (zdroj: SHMU.sk)
Je to takmer úplný zoznam dolných častí všetkých slovenských riek. Znamená to, že v suchých rokoch, ako je posledných desať, je predpoklad odberu vody pre závlahy priamo z riek veľmi problematický alebo skôr nemožný. Na mnohých riekach máme vybudované odberné objekty s povolenými odoberanými množstvami ako napr. rieky Morava, Dunaj, Dudváh, Váh, Hron, Bodrog a ďalšie.
V povolení vodoprávneho orgánu je uvedené, za akých podmienok je odber nemožný, a to je v súčasnosti, na rozdiel od obdobia budovania závlah, práve v letných mesiacoch. Túto skutočnosť si málokto uvedomuje a nie je to ani dokumentované v strategických dokumentoch pre riešenie sucha alebo pre riešenie budúcnosti závlah.
Odbery z riek boli často zdrojom vody pre veľkoplošné závlahy. Sucho a nízke prietoky v riekach môžu tak dočasne spôsobiť stratu vody pre veľké závlahové sústavy.
Pôvodne závlahová vodná nádrž Ružiná má dnes rekreačné využitie.
Z dôvodu väčšej bezpečnosti sa pre najväčšie závlahové sústavy vybudovali priehrady. Sem patria predovšetkým Sĺňava, Zemplínska šírava, Horná Kráľová a Ružiná alebo Vodná nádrž Slepčany. Majú objem miliónov metrov kubických vody. Len napr. Zemplínska šírava má objem zadržanej vody 335 000 000 m³. Niektoré boli vybudované tesne pred rokom 1990 alebo tesne po ňom a ich skutočné využitie pre závlahy bolo minimálne. Preto ich dnes vnímame v súvislosti s rekreáciou, rybolovom alebo výrobou energie a len málo ľudí ich spája s pôvodným účelom.
Potom bolo pre zabezpečenie závlah vybudovaných viac ako 200 malých vodných nádrží. Ich prehľad je v priloženej tabuľke 1.
Hlavným účelom budovania MVN bola akumulácia vôd pre odber závlahovej vody. Ďalšie účely týchto nádrží boli len doplnkové. Voda sa akumulovala a aj akumuluje v mimovegetačných mesiacoch, aby ju bolo možné využiť v mesiacoch s malými prietokmi, teda v letných mesiacoch.
Veľké priehrady a malé vodné nádrže by sa mali stať symbolom bezpečnej prevádzky závlah v budúcich rokoch. Otázna je ale ich kvalita, ako napríklad pri Zemplínskej šírave.
V tomto období však už závlahové systémy využívajúce vodu z nádrží dlhší čas nie sú v prevádzke z dôvodov zlého technického stavu. Súčasne so zhoršovaním stavu čerpacích staníc a odberných objektov sa pridala absencia záujmu o závlahu zo strany poľnohospodárskych podnikov.
Čerpacia stanica pre závlahy na odbernom objekte Zemplínska šírava nie je funkčná.
V súčasnej dobe je správcom závlah štátny podnik Hydromeliorácie š. p. Bratislava. Priehrady, ale aj malé vodné nádrže sú dnes v správe SVP š. p.
SVP š. p. aj napriek zmene využívania venuje ich údržbe pozornosť. Základným problémom je ich zvýšené zanášanie z intenzívnej erózie našich pôd. Odnesená pôda končí často práve vo vodných nádržiach. Zle nastavená legislatíva znemožňuje zbavovať ich týchto nánosov. Aby sa naplaveniny, ktoré sa v nádrži nazývajú sedimenty, mohli aplikovať späť na pôdu, musia spĺňať legislatívne podmienky a okrem chemických vlastností, ktoré na malých vodných nádržiach nebývajú zásadným problémom, je potrebný obsah organických látok nad 18 %.
To však pri väčšine nádrží nie je dodržané, ale fyzikálne princípy to ani neumožňujú. Ak si zoberieme hrudu pôdy a vhodíme ju do pomaly tečúceho toku, vidíme, ako nám piesčité alebo ílovité častice pomaly klesajú ku dnu a organické súčasti pôdy zafarbia vodu a odtečú preč. Preto je požiadavka na zabezpečenie organického podielu v sedimentoch zbytočne prísna a spôsobila zanesenie takmer všetkých nádrží – od doby nadobudnutia platnosti zákona dodnes na 20 až 60 %.
Z tohto dôvodu sa zmenšila aj aktuálna kapacita malých vodných nádrží, a tak reálny objem vody v malých vodných nádržiach asi nikto presne nevie stanoviť.
Reálny objem vody v nádržiach je ešte zmenšený o vodu nevyhnutnú pre chov rýb, rekreáciu a pod., preto je potrebné prijať rozhodnutie. Potrebujeme pôvodné závlahové zdroje vody pre pestovanie plodín a boj proti suchu v krajine, alebo pre chov rýb a rekreačné vyžitie? Toto rozhodnutie môže prijať len štát.
Vyrovnávacia závlahová nádrž na závlahovej sústave z vodného diela Sĺňava.
Samostatnou problematikou je plánovanie a využívanie podzemnej vody pre zabezpečenie závlahovej vody. Je to cesta, ktorou sa po tlaku poľnohospodárov vydali krajiny subtropického pásma ako Španielsko, Grécko, Portugalsko a pod. Výsledkom je hrozivý pokles podzemnej vody a zničenie zdrojov vody pre mestá a obce. Aj u nás je čoraz väčšia snaha používať podzemnú vodu, buď zo štrkovísk alebo dokonca, podľa stratégii MPRV, z budovaných studní. Niektorým pestovateľom ovocia sa podarilo presadiť tento zdroj vody pre závlahu sadov a v okolitých obciach sa výrazne znížila úroveň podzemnej vody v studniach a tento rok aj úplne mizne. Naša legislatíva to v zásade nedovoľuje, ale predsa len stále pribúdajú nové odbery podzemnej vody. Dôvodom je aj jej lepšia kvalita.
Záver
Klimatické zmeny menia každodenne naše klasické spôsoby každodenného života. Klimatické zmeny ale stále neprinútili poľnohospodárov zvážiť potrebu a dôležitosť závlah.
Je to z dôvodu nefunkčnosti závlah a neistoty kvalitných vodných zdrojov. Ak by sme sa zaoberali aj kvalitou vody v riekach, museli by sme prehodnotiť pôvodné miesta odberov vody pre závlahy a hľadať nové miesta pre nové stabilnejšie zdroje vody v krajine – nové miesta závlahových vodných nádrží. Podobne, ako je tomu v okolitých krajinách, kde sa v strategických dokumentoch deklaruje, že tvorba udržateľnosti zdrojov je založená práve na malých lokálnych zdrojoch vody s malým ohrozením ich kvality. Kvalita závlahovej vody je s rastúcim tlakom na kvalitu potravín dôležitá rovnako ako jej dostatok.
V prvom rade je však potrebné, aby bol záujem o zavlažovanie u producentov, aby sa závlahy znovu stávali službou, ktorú niekto potrebuje na stabilizáciu úrod alebo dosiahnutie kvalitnej produkcie. Voda a technické zázemie tak bude dostupné na základe spoločného záujmu štátnych orgánov a poľnohospodárov.
Autor: prof. Ing. Ľ. Jurík, PhD., SPU FZKI v Nitre
