Od 1. januára 2026 nadobúda účinnosť nový právny rámec Európskej únie, ktorý prináša zásadnú zmenu v evidencii používania prípravkov na ochranu rastlín. V zmysle nariadenia Komisie (EÚ) 2023/564 budú všetci profesionálni používatelia pesticídov v členských štátoch povinní viesť záznamy výhradne v elektronickej forme. Cieľom je zjednotiť a digitalizovať zber údajov o aplikáciách pesticídov v celej EÚ, čím sa zlepší transparentnosť, kontrola a environmentálne riadenie používania týchto prípravkov.
Poľsko patrí medzi prvé krajiny, ktoré pristúpili k praktickej implementácii týchto požiadaviek. Tamojší systém PIORiN (Państwowa Inspekcja Ochrony Roślin i Nasiennictwa) bude od januára 2026 slúžiť ako jednotná digitálna platforma pre celonárodnú evidenciu aplikácie pesticídov. Každý zásah bude musieť byť elektronicky zaznamenaný s presným uvedením dátumu, názvu a dávky prípravku, lokality (geolokačný údaj), identifikácie parcely, plodiny, jej fenologického štádia (BBCH), dôvodu použitia a informácií o uplatnení zásad integrovanej ochrany rastlín (IPM). Poľský model počíta aj s prepojením na ďalšie existujúce systémy ako eDWIN (monitoring vývoja škodcov) a databázy poľnohospodárskej agentúry ARiMR. Okrem evidencie má systém slúžiť aj ako analytický nástroj pre rizikový manažment, vedecké vyhodnocovanie trendov a zjednodušenie úradných kontrol.
Legislatívny záväzok verzus technická nepripravenosť
Slovensko bude musieť túto povinnosť implementovať v identickom termíne – od 1. januára 2026. Legislatívne zmeny vyplývajú z priamej aplikovateľnosti nariadenia EÚ, ktoré nepripúšťa výnimky ani prechodné obdobia. V praxi to znamená, že všetky zásahy s použitím pesticídov – vrátane herbicídov, fungicídov, insekticídov, rastových regulátorov či moridiel – budú musieť byť elektronicky zaznamenávané podľa jednotnej štruktúry a metodiky.
Napriek tejto skutočnosti zatiaľ slovenské kompetentné orgány – najmä Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ÚKSÚP – nepredstavili konkrétny návrh systému, ktorý by túto povinnosť technicky zabezpečil. V súčasnosti fungujúci štatistický zber údajov o pesticídoch (tzv. PESTUSE) je obmedzený len na vybrané podniky nad 50 ha a slúži na agregovanú štatistiku, nie na denné vedenie záznamov o zásahoch. Tento systém je navrhnutý primárne pre potreby štatistického výkazníctva voči Eurostatu, nie ako operačný nástroj na kontrolu alebo manažment pesticídov na úrovni jednotlivých parciel.
Spasí nás IS Farmár?
Projekt IS Farmár, ktorý pripravuje Ministerstvo pôdohospodárstva, má byť moderným nástrojom na digitalizáciu slovenského agrosektora. Jeho cieľom je integrovať rôzne aplikácie a umožniť farmárom jednoduchší prístup k údajom, žiadostiam, fakturácii a povinným reportom voči Európskej únii. No podľa hodnotenia Ministerstva financií – konkrétne Útvaru hodnoty za peniaze – má projekt vážne slabiny a sporný prínos.
Hoci projekt počíta s rozpočtom takmer 24 miliónov eur na desať rokov, chýbajú v ňom jasné prepočty návratnosti alebo úspor. Štát má v pláne vyvíjať moduly, ktoré už dnes farmári bežne používajú cez komerčné riešenia ako KROS či Pohoda, za zlomok nákladov. Tieto existujúce systémy plnia rovnaké funkcie a nie je zrejmé, prečo by ich mal štát duplikovať.
Navyše absentuje dôkaz, že by samotní poľnohospodári o nový systém vôbec stáli. Ministerstvo nedoložilo analýzu dopytu a štúdia neobsahuje žiadne dáta, ktoré by ukazovali, čo farmári reálne potrebujú. Celý projekt tak pôsobí skôr ako centralizovaná IT investícia, než ako praktický nástroj pre používateľov v teréne.
Veľkou slabinou je tiež to, že veľká časť plánovaných nákladov by sa mohla znížiť, ak by sa použili už existujúce open-source riešenia alebo hotové komponenty, ktoré sú bežne dostupné a lacnejšie. Ministerstvo financií upozorňuje, že až 10 miliónov eur by sa dalo ušetriť pri lepšom plánovaní.
Z hodnotenia zároveň vyplýva, že projekt nie je pripravený na fázu realizácie. Chýba audit súčasných procesov, prepojenie s realitou v teréne, ako aj dôkladné vyhodnotenie rizík. V praxi hrozí, že nový systém Farmár sa stane ďalším predraženým a málo využívaným IT projektom verejnej správy, ktorý síce bude formálne spustený, no neprinesie reálnu pomoc tým, ktorí ho majú používať.
Verejne známe sú aj prešľapy v oblasti IT obstarávaní v rezorte pôdohospodárstva, kde boli opakovane zaznamenané predražené zmluvy, netransparentné výberové konania a nedostatočná kontrola výstupov. Obavy preto vyvoláva riziko, že plánovaný systém pre elektronickú evidenciu pesticídov vznikne v časovej tiesni, bez reálnej konzultácie s odbornou verejnosťou, za neprimerané náklady a s obmedzenou funkčnosťou.
Autor: Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
