O podpore špeciálnej rastlinnej výroby ako jedného z kľúčových stavebných kameňov potravinovej sebestačnosti sa hovorí už roky. Realita ostatných rokov je však na Slovensku taká, že pestovateľov poľnej zeleniny postupne ubúda. Do redakcie sa nám dostala informácia o tom, že s pestovaním zeleniny končia v tomto roku ďalšie tri subjekty. Keďže títo hospodári okrem špeciálneho výrobného programu reprezentujú aj mladú generáciu poľnohospodárov, rozhodli sme sa zistiť, prečo tomu tak je.
Koniec aj napriek výborným pestovateľským výsledkom
Pestovanie a predaj zeleniny boli dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku. Inak to nebolo ani vo Vlčanoch v okrese Šaľa. Kým v ostatných rokoch fóliovníkov v záhradách ubúdalo, u pána Zoltána Takáča v nich bolo možné ešte v tomto roku vidieť pekné porasty paprík a šalátových uhoriek obsypaných plodmi. Bohužiaľ, poslednýkrát.
K pestovaniu zeleniny sa Zoltán Takáč dostal už v mladom veku. Neskôr sa rozhodol v tejto rodinnej tradícii pokračovať a produkciou zeleniny sa živiť. Produkoval ju v 10 fóliovníkoch s celkovou rozlohou približne 0,5 hektára. Nosnou plodinou v portfóliu pána Takáča bola paprika, ktorú podľa voľných kapacít dopĺňali šalátové uhorky. Uhorky sú pestované len vo fóliovníkoch, časť paprík okrem fóliovníkov vysádza aj na pôdu bez krytu. Pri fóliovníkoch ide o klasické poloblúkové konštrukcie, kde sú rastliny vysádzané do pôdy s kvapkovou závlahou a vrchným rosením. V plnej produkcii pestoval približne 12-tisíc rastlín paprík a 4- až 5-tisíc rastlín uhoriek. Dobre zvládnutá a rokmi overená pestovateľská technológia prinášala uspokojivé úrody. To znamená, že na jednej rastline papriky dokázal dopestovať 8 až 10 kg plodov. Pri uhorkách to bolo 12 až 15 kg. Pestovateľské výsledky, za ktoré sa nemusel hanbiť.
Zoltán Takáč ostane hospodáriť na 50 hektároch, pestovať však bude už len bežné poľné plodiny.
Jedným z faktorov, ktorý mu spôsoboval problémy s efektivitou práce bol ten, že jeho kryté plochy sú roztrúsené na troch lokalitách v obci a v jej širšom okolí. Avšak hlavnou príčinou, ktorá vedie pána Takáča k ukončeniu produkcie zeleniny je situácia na trhu. Predaj produkcie za rozumnú cenu bol neprekonateľný problém. Stále veril, že situácia sa zlepší, no nezlepšila sa. Aj v tomto roku je výkupná cena papriky prvej triedy na úrovni 60 až 70 centov za kilo . Táto cenová úroveň na trhu je už niekoľko rokov a absolútne nezohľadňuje rastúce ceny práce a vstupov.
Na pestovaní sa okrem pána Takáča a jeho manželky podieľali tiež dvaja brigádnici. Je pravdou, že dokáže dopestovať papriku za danú cenu, no nezohľadňuje mu jeho prácu a čas, čo predstavuje každodenné starosti 11 mesiacov v roku. „Keď si to človek zrátal zistil, že pracuje za 500 až 600 eur mesačne, nemá dovolenku a nestačí to ani na slušnejšie uživenie rodiny,“ hodnotí pestovateľ.
Na druhej strane, pestovatelia dobre vidia, aké marže majú na zelenine obchodníci. Bohužiaľ, nenašiel sa medzičlánok napríklad v podobe odbytového združenia, ktorý by rentabilitu produkcie aspoň čiastočne zlepšoval.
„Každému, kto chce začať pestovať zeleninu to odporúčam vyskúšať. Keď v prvom roku dosiahne stav, že sa im vráti kapitál, ktorý im umožní aspoň začať novú sezónu, bude to úspech. Stále však bude čas rozhodnúť sa, či iné zamestnanie nebude vhodnejším živobytím. Ja som sa už rozhodol, že bude.“ konštatuje pán Takáč.
Keď zarába len okolie
Príbeh ďalšieho pestovateľa je podobný. Zoltán Palágyi je súkromne hospodáriaci roľník z obce Žihárec v okrese Šaľa. Pochádza z rodiny, kde boli tradičnou súčasťou obytného domu záhrady aj väčšie fóliovníky. Po určitom období, kedy pracoval ako agronóm v poľnohospodárskom podniku, zameranom na zeleninu sa rozhodol skúsiť postaviť sa na vlastné nohy a začať pestovať zeleninu na väčších plochách. Nosnou plodinou sa stala paprika, ktorú pestuje na ploche 0,7 hektára. Okrem nej sa venuje aj pestovaniu uhoriek, melónov a v menšej miere aj kapuste, brokolici a karfiolu.
Získané skúsenosti s intenzívnym pestovaním poľnej zeleniny pretavil aj na svoje polia. Porasty pestované s úrovňou nákladov viac ako 20-tisíc eur na hektár sa tak odvďačovali slušnými úrodami. Bohužiaľ, to nestačí.
Veľkoobchodné ceny zeleniny absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. Nepomohol ani širší sortiment.
Vo fóliovníkoch Zoltána Palágyiho nahradí uhorky vinič hroznorodý
„Predávať elitnú papriku za 70 centov, keď na pultoch je cena bežne viac ako 2 eurá, pôsobí na pestovateľa veľmi demotivačne. Paradoxne, ak sa pozrieme do Maďarska, je cena za obdobný tovar vo výkupe vyššia,“ hodnotí situáciu na trhu pán Palágyi.
Samostatnú kapitolu predstavuje tiež problém so sezónnymi pracovníkmi. „Dnes nikto nechce pracovať na poli, keď niekoho zoženiete, musíte pri ňom celý deň stáť a dávať pozor, či to robí správne. Zároveň však za neho platíte plné odvody. O znížení odvodového zaťaženia sezónnych prác pritom počúvame roky. Na konci sezóny zistíte, že ste dali zarobiť všetkým naokolo a vy si na založenie novej úrody musíte zas požičať. To nehovorím o tom, že musíte z niečoho žiť a ideálne aj investovať do ďalšieho rozvoja. Už ma nebaví ďalej čakať, na to, že sa táto situácia zlepší,“ dodáva.
V Žihárci tak od budúceho roka ostane pre lokálnych spotrebiteľov iba menšia produkcia melónov a uhorky vo fólii nahradí stolové hrozno. Pán Palágyi sa pravdepodobne vráti späť k profesii agronóma.
V komunitne podporovanom hospodárení nie je problémom predaj
Pán Daniel Figura založil v roku 2017 spolu so svojou manželkou v Piešťanoch malú rodinnú farmu, ktorej cieľom bolo fungovanie v režime komunitne podporovaného poľnohospodárstva. O pestovaní zeleniny uvažoval už dlho pred tým, no keď sa naskytla možnosť začať, opustil svoju profesiu projektanta polovodičových systémov a pustil sa do pestovania zeleniny.
Na prenajatej ploche s výmerou 0,5 hektára v intraviláne Piešťan vybudovali závlahy, fóliovníky a začali pestovať široký sortiment zeleniny.
Biznisplán spočíval v získaní 200 zmluvných zákazníkov, ktorí by každý týždeň odoberali balík tovaru, za čo by farmárovi ročne zaplatili 1 000 eur. Postupom času sa podarilo vybudovať klientelu 80 ľudí, ktorý si tovar vedeli prevziať na 2 odberných miestach v Piešťanoch a troch v Bratislave. V poradovníku však ostávalo ďalších sto záujemcov.
Daniel Figura v predaji uspel, problém bol nedostatok vhodnej pôdy.
„V určitom okamžiku sme dospeli do štádia, že ak chceme pri zelenine ostať a neupracovať sa, musíme výrobu rozšíriť. Naším cieľom bolo 5 hektárov pôdy, kde by okrem pestovania zeleniny bol aj sad bobuľového ovocia a chovali sa tam nosnice. V tom prípade by sme vedeli zamestnať dvoch stálych a dvoch sezónnych zamestnancov. Bohužiaľ, aj napriek dostatku kapitálu sa nám nepodarilo takýto pozemok zohnať. Realizovať tento model farmy na prenajatých plochách nie je z dôvodu vybudovania potrebnej infraštruktúry možné,“ konštatuje pán Figura.
Druhým problémom, ktorý so sebou práca v poľnohospodárstve prináša, je rodinný aspekt. „Počas dvoch rokov podnikania sme tu mali Covid-19 a tri malé deti doma. To sa dá len veľmi ťažko kombinovať. Vtedy sme si uvedomili, že pokiaľ sa nám nepodarí rozšíriť výrobu a zamestnať ľudí, bude problém. Deti chcú chodiť po výletoch a nie počúvať to, že sa nedá, lebo práve teraz treba zberať paradajky. Založenie farmy má byť multigeneračnou záležitosťou, nechceli sme preto deťom poľnohospodárstvo znechutiť,“ dodáva pán Figura.
Po 5 rokoch tak hospodárenie ukončili, a to najmä kvôli situácii s pôdou na Slovensku, ale aj kvôli tomu, že po aprílových mrazoch, jarných záplavách v Európe a letnom tornáde na juhu Moravy sa triezvejšie pozreli na rizikovosť tohto podnikania a zhodnotili, že investovať do poľnohospodárstva v čase klimatickej zmeny je hra vabank, do ktorej nepôjdu. Idú sa tak venovať svojim pôvodným profesiám, rodine a zdraviu.
Autor: Tomáš Baran
