Ekosystémové služby trávnych porastov

Lúky a pasienky sú jedinečné ekosystémy, ktoré sprevádzajú ľudstvo už od obdobia mezolitu, kedy sa začala cielená poľnohospodárska činnosť človeka. V priebehu stáročí sa forma a intenzita využívania trávnych porastov menila. V zmysle  modernej teórie ekosystémových úžitkov a služieb poskytujú ľudskej spoločnosti celý rad týchto služieb v závislosti od prírodných podmienok, v ktorých sa nachádzajú.

 

Provízne služby trávnych porastov

Trávne porasty primárne slúžia ako najdôležitejší obnoviteľný zdroj potravy v potravnom reťazci hospodárskych zvierat, lesnej zveri, ostatných živočíchov a mikroorganizmov. Sú veľmi pestrou zásobárňou genetických informácií uložených v genotypoch rôznych rastlinných a živočíšnych druhov i pôdnych mikroorganizmov. Rastlinný materiál druhovo bohatých lúk sa okrem dekoratívnych účelov používa na obnovu degradovanej poľnohospodárskej pôdy a narušených území po výstavbe diaľnic, rekreačných areálov, vodných diel. V súčasnom období nachádza trávna fytomasa využitie v energetike. Príklady a indikatívne úžitky zásobovacích služieb trávnych porastov sú uvedené v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Rozdelenie províznych ekosystémových služieb trávnych porastov

Trieda	Typ služby	Príklady a indikatívne úžitky
Potrava	Rastlinná výroba	Objemové krmivá (seno a siláž) pre herbivory (hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, lesnú zver)
Materiál	Genetické zdroje	Využívanie divorastúcich druhov v šľachtiteľských programoch
	Prírodné liečivá	Bioaktívne látky (alkaloidy, aromatické látky)
	Ozdoby	Používanie kvetenstiev tráv  do  kytíc
Energia	Obnoviteľné zdroje energie rastlinného pôvodu	Trávna fytomasa na energetické účely

 

Regulačné služby trávnych porastov

K regulačným službám trávnych porastov patrí napr. regulácia vodného režimu a klímy, čistenie vody, odstraňovanie znečisťujúcich látok, regulácia chorôb, kontrola prírodných škodcov, opeľovanie, ochrana pred prírodnými katastrofami. Poloprírodné trávne porasty majú schopnosť zmierniť extrémne javy, ako sú povodne alebo zosuvy pôdy. V porovnaní s ornou pôdou dokážu znížiť odtok vody o 20 % a v porovnaní s mestskými oblasťami až o 50 %.

 

 

Kultúrne služby trávnych porastov

Za kultúrne služby trávnych porastov sa považujú estetické hodnoty, duchovné/religiózne hodnoty, rekreácia a turizmus, vzdelávacie, inšpiračné a vedecké hodnoty. Estetický vzhľad lúk a pasienkov významne ovplyvňuje rekreačný potenciál krajiny. Niektoré európske štúdie ukázali, že diferencovaná vidiecka krajina s poloprírodnými trávnymi porastmi je pre turistov viac príťažlivá ako jednotvárna krajina nížin alebo horských masívov. Z rekreačných aktivít sa trávne porasty spájajú najmä s celoročnou pešou turistikou, cykloturistikou v letnom období a bežeckým lyžovaním v zime. Ale sú aj súčasťou agroturizmu, ekoturizmu a geoturizmu, čím prispievajú k ekonomickej stabilite a prosperite vidieckych regiónov.

 

Trade-offs ekosystémových služieb trávnych porastov

Ekosystémové služby nie sú od seba nezávislé, ich vzájomné vzťahy sa vyznačujú niekoľkonásobnými interakciami. Vo všeobecnosti platí, že optimalizácia jednej služby často vedie k redukcii až potlačeniu inej služby. V zahraničnej literatúre sa táto situácia označuje ako „trade-offs“ ekosystémových služieb. Z pohľadu poľnohospodárov  patrí k najvýznamnejšie hodnoteným ekosystémovým službám trávnych porastov produkcia kvalitného objemového krmiva. Z hľadiska celospoločenských úžitkov, trávne porasty prispievajú najmä k zachovaniu biodiverzity, čistote vody, regulácii podnebia, podporujú kolobeh vody a živín v ekosystéme. Práve plnenie regulačných a podporných ekosystémových služieb si vyžaduje hľadanie kompromisov najmä na úkor produkcie objemových krmovín a ekonomickej efektívnosti chovu zvierat.

 

 

Oceňovanie ekosystémových služieb

Ekonomické hodnotenia environmentálnych tovarov a služieb sa začali rozvíjať v 60. rokoch 20. storočia. Na začiatku sa týmito metódami posudzovali najmä environmentálne a zdravotné dopady priemyselných činností v USA. V Európe sa začali objavovať štúdie oceňovania ekosystémových služieb o 20 rokov neskôr. Praktické uplatnenie našli aj v oblasti poľnohospodárstva a sú prítomné v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP) už od roku 1992. Environmentálne vyvážený poľnohospodársky proces šetrný voči pôde, klíme a ochraňujúci biodiverzitu je základom druhého piliera SPP. V rámci agroenvironmentálno-klimatických opatrení majú významné postavenie trvalé trávne porasty.

 

Tabuľka 2: Charakteristika lokalít

Lokalita	Stráňany	Medovarce	Závod	Čoltovo	Tajov	Vikartovce
Nadm.v.  [m]	121	151	170	354	647	945
Priemer zrážok (mm)	559	606	525	620	795	950
Priemer teplôt  (°C)	8,9	9,5	8,7	8,6	8,1	6,2
Výrobná oblasť	kukuričná	kukuričná	kukuričná	zemiakár.	zemiakár.	horská
Pôdny typ	fluvizem	fluvizem	regozem	kambizem	kambizem	rendzina
Pôdny druh	ílovitá	piesočnato-hlinitá	piesočnatá	hlinitá	hlinitá	hlinitá
Využitie TP	pasienok	striedavé	2 kosby	striedavé	pasienok	striedavé

 

Analýze vybraných ekosystémových služieb trvalých trávnych porastov sa venuje projekt Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb (APVV-0098-12). V rámci projektu sa v rokoch 2014 a 2015 uskutočnil výskum trávnych porastov na 6 lokalitách v rôznych pôdno-klimatických podmienkach (tabuľka 2). Pri hodnotení diverzity flóry ako podpornej ekosystémovej služby sa potvrdila známa skutočnosť nízkej druhovej bohatosti pri intenzívnom obhospodarovaní trávnych porastov a v extrémnych environmentálnych podmienkach. Najnižšou diverzitou flóry sa vyznačoval intenzívny pasienkový porast v Stráňanoch (tabuľka 3). Rovnako nízku diverzitu rastlinného spoločenstva sme evidovali na trávnom poraste v lokalite Závod, kde sa nachádzalo druhovo chudobné spoločenstvo kyslých viatych pieskov.

 

Tabuľka 3: Druhová bohatosť(S), Shannonov index diverzity (H´) a vyrovnanosť (E) trávnych porastov

Lokalita	S	H´	E
Stráňany (ST)	13,12	1,83	0,71
Medovarce (ME)	22,75	2,44	0,75
Závod (ZA)	18,75	1,71	0,58
Čoltovo plato (COp)	22,12	2,48	0,81
Čoltovo erózna časť (COe)	25,62	2,67	0,85
Čoltovo báza svahu (COb)	30,00	2,64	0,78
Tajov (TA)	22,37	2,57	0,83
Vikartovce (VI)	20,25	2,36	0,80

 

Zásobovacia služba trávnych porastov je reprezentovaná úrodou a kvalitou sušiny nadzemnej fytomasy. Vyššou produkciou sušiny sa vyznačovali lokality s lepšími vlhkostnými a živinovými podmienkami v Čoltove na báze svahu (7,62 t.ha^-1), Stráňanoch (5,89 t.ha^-1) a Medovarciach (5,89 t.ha^-1). Najnižšou produkciou sa paradoxne v obidvoch rokoch sledovania vyznačovali  trávne porasty nachádzajúce sa na eróznej časti svahu v Čoltove. Pri biotopoch trávnych porastoch, ktoré sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach sme v priemere evidovali úrodu sušiny 3,07 t.ha^-1 (Tajov) a 3,27 t.ha^-1 (Vikartovce).

Z hľadiska kvalitatívnych parametrov (Graf 1) sa fytomasa zo všetkých lokalít vyznačovala koncentráciou vlákniny nad 250 g.kg^-1 sušiny,  t. z. nad hornou hranicou  optimálnych  hodnôt pre zvieratá. V obsahu vlákniny a dusíkatých látok sa k optimálnym hodnotám blížil pasienkový porast v lokalite Tajov. Koncentrácia  NEL  sa pohybovala v rozpätí od 5,10 MJ NEL.kg ^-1 po 5,33 MJ NEL.kg^-1 sušiny a postačovala potrebám dojnice na záchov a produkciu  mlieka, podľa potrieb živín pre dojnicu.

 

 

Koreňový systém trávnych porastov má kľúčové postavenie pri poskytovaní regulačných služieb. Proces jeho tvorby a schopnosti poskytovať služby ako je napr. akumulácia uhlíka, ovplyvňujú environmentálne faktory súčasne s manažmentom trávnych porastov. Výsledky nášho výskumu ukázali, že koncentrácia uhlíka v koreňovej biomase varírovala od 2,1 t.ha^-1 do 8,9 t.ha^-1, pričom najvyšším obsahom sa vyznačoval pasienkový porast v Tajove. Naopak nízky obsah uhlíka dosahovali trávne porasty na suchších stanovištiach ako je erózna časť svahu v Čoltove a viate piesky v lokalite Závod (Graf 2).

Na základe komplexnej štúdie vznikla hodnotná databáza údajov, ktorá bude slúžiť na vypracovanie modelov hodnotenia a oceňovania ekosystémových služieb. Práve problematika oceňovania je vysoko aktuálna a môže hrať významnú úlohu pri podpore poľnohospodárov hospodáriacich na trávnych porastoch.

 

Autori: Ing. M. Kizeková,PhD.¹, Ing. J. Čunderlík, PhD. ¹, Ing. Z. Dugátová¹, Ing. Ľ. Jančová¹, Ing. R. Kanianska,CSc.², RNDr. J. Makovníková, CSc.³, Mgr. J. Jaďuďová, PhD.²

¹Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica, ²Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, ³Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy