Výskumní pracovníci z Heinrich Heine University Düsseldorf získali jeden z renomovaných Consolidator Grants od Európskej rady pre výskum (ERC).
V nasledujúcich piatich rokoch ho použijú na výskum vývoja trvalých odrôd obilnín. Tento prístup k udržateľnejšej výrobe potravín financuje ERC dvoma miliónmi eur.
Príprava pôdy, sejba, zber – táto základná poľnohospodárska prax sa od úsvitu poľnohospodárstva nezmenila. Veľkým problémom je, že hlavné obilniny – pšenica, kukurica, ryža a jačmeň – sú jednoročné rastliny. Žijú iba jednu sezónu a musia sa každý rok znovu vysievať, takže každý rok potrebujú použitie hnojív a pesticídov.
Naproti tomu trváce rastliny dominujú mnohým prírodným ekosystémom. Tieto rastliny žijú mnoho rokov, zabezpečujú trvalé pokrytie pôdy, vytvárajú hlbšie koreňové systémy a tým minimalizujú pôdnu eróziu. Vďaka svojim široko rozvetveným koreňom môžu oveľa lepšie využívať vodu a minerálne látky.
Prof. Dr. Maria von Korff Schmising z Ústavu pre genetiku rastlín sa vo svojom výskume zameriava na vývoj viacročných obilninových plodín. Za týmto účelom teraz úspešne získala grant na konsolidáciu ERC pre svoj projekt PERLIFE (Engineering Perennial Barley).
Trvalé obilné plodiny sa v súčasnosti šľachtia dvoma rôznymi spôsobmi. Buď krížením jednoročných plodín – napríklad pšenice alebo ryže – s ich divými, trvalými príbuznými. Alebo prostredníctvom domestifikácie vytrvalých divokých rastlín. Obe metódy sú časovo náročné a nákladné aj preto, že kríženie medzi druhmi nie je veľmi úspešné. Hlavnou výzvou je predovšetkým skombinovať vysoké úrody a dlhú životnosť jednej odrody.
Prof. von Korff Schmising chce so svojimi zamestnancami dosiahnuť nový prístup. Ako modelový systém používajú jednoročný jačmeň a jeho divoké ročné a viacročné príbuzné formy. Najprv chce tím identifikovať gény a genetické varianty, ktoré robia rozdiel medzi ročným a viacročným rastom. Vďaka procesom sekvenovania s vysokou priepustnosťou má k dispozícii výkonný nástroj na identifikáciu takýchto génov u divých druhov. S touto genetickou informáciou sa majú potom generovať trvalé varianty jačmeňa.
V rámci projektu PERLIFE chce výskumný tím v priebehu nasledujúcich piatich rokov dosiahnuť dve veci: na jednej strane rozlúštiť genetické a fyziologické vzťahy medzi životnosťou a úrodou jačmeňa, na druhej strane poskytnúť konkrétne genetické nástroje na pestovanie viacročného jačmeňa a príbuzných obilnín. Výsledkom je sada genetických nástrojov na zmenu životnosti jačmeňa. To môže slúžiť ako plán pre súvisiace, ale zložitejšie plodiny, ako je pšenica.
Zdroj: topagrar.com
