Rastliny repky sú veľmi dlhé obdobie vystavené poveternostným podmienkam, ktoré výrazne (často negatívne) ovplyvňujú kondičný, ale aj zdravotný stav porastov a v konečnom dôsledku aj dosahovanú výšku úrod semien. K faktorom majúcim vplyv na zdravotný stav ozimnej repky patrí najmä vysoký výskyt patogénnych organizmov spôsobujúcich rôzne choroby počas celej vegetačnej doby, už spomínané klimatické podmienky, hlavne počas zimy a na jar, pôdne podmienky, výživa a hnojenie, predplodina, spracovanie pôdy, zaburinenosť porastov, poškodenie rastlín škodcami a aplikácia fungicídnych prípravkov.
V súčasných osevných postupoch býva najčastejšou predplodinou repky ozimnej obilnina (najčastejšie pšenica ozimná) a po repke znovu nasleduje obilnina a často znovu repka. V dôsledku takto postaveného osevného postupu dochádza k zvyšovaniu infekčného potenciálu patogénnych organizmov (Sclerotinia sclerotiorum, Phoma lingam, Verticillium dahlie) v pôde, čo môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť zdravotný stav porastov repky ozimnej. V osevných postupoch by sa mal dodržiavať minimálne štvorročný odstup pri pestovaní repky ozimnej na tom istom pozemku. Výrazné prehustenie porastov, vysoký výsevok a vysoká zaburinenosť zvyšujú riziko výskytu a rozšírenia bielej hniloby, ale aj ďalších hubových chorôb. Mnohé buriny (úhorník liečivý) môžu byť hostiteľmi patogénnych organizmov (Sclerotinia sclerotiorum), čím podporujú ich rozširovanie.
Koreň repky ozimnej so symptómami fómovej hniloby. (Foto: P. Bokor)
Príprava pôdy pred sejbou tiež zohráva dôležitú úlohu pre založenie zdravých porastov, s vysokým úrodovým potenciálom. Koreň repky po klasickej príprave pôdy a orbe je rovný, dlhý a dáva predpoklad k lepšiemu prezimovaniu rastlín a je schopný lepšie odolávať prípadným nepriaznivým poveternostným podmienkam. Pri používaní minimalizačných technológií v príprave pôdy koreň rastie do hĺbky približne 0,10 m a následne sa ohýba a rastie horizontálne. Veľmi často sucho a nedostatok zrážok pri zakladaní porastov limitujú možnosti kvalitnej prípravy pôdy pred sejbou a samotnej sejby.
Pri výžive a hnojení repky ozimnej nezabúdať aj na hnojenie sírou, bórom a tiež fosforom a draslíkom, ktorý významne ovplyvňuje prirodzenú odolnosť rastlín proti chorobám. Fosforečné a draselné hnojivá zabezpečujú spevnenie mechanických pletív listov a stoniek, umožňujú intenzívnejší rast týchto pletív a zrastanie cievnych zväzkov, čo významne podporuje zdravotný stav a zníženie rizika výskytu chorôb.
Dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokých úrod repky ozimnej sú aj klimatické podmienky pri zakladaní porastov na jeseň, počas zimy a na jar. Tieto podmienky výrazne ovplyvňujú zdravotný stav porastov a výskyt chorôb v porastoch repky ozimnej. V prípade veľmi nepriaznivého počasia môže repka ozimná v priebehu zimy a na jar vyzimovať v dôsledku nízkych teplôt, prerastania, vysokého obsahu vody v pôde, zatopenia porastov alebo kombináciou niektorých z týchto faktorov. O tom, že ozimná repka dokáže zniesť aj nízke teploty a holomrazy sa pestovatelia mohli presvedčiť vo vegetačnom roku 2011/2012, keď sa mrazy -15°C až -20°C podpísali pod zlý vývin a kondičný stav porastov repky v tejto sezóne. Rastliny mrazy prežili, ale na mnohých lokalitách bolo po holomrazoch pozorované značné poškodenie koreňových krčkov, ktoré boli popraskané, s výrazne poškodeným epidermisom. Takéto poškodenia umožňujú ľahké prenikanie fómovej hniloby do hostiteľských pletív. Na niektorých lokalitách boli tiež poškodené stredné časti pletív stoniek, narušené cievne zväzky a aj úplné odhnité nadzemné časti rastlín repky.
V sezóne 2014/2015 boli poveternostné podmienky na jeseň a v zime na väčšine územia Slovenska vhodné pre rozvoj chorôb repky. Na jeseň vysoké úhrny zrážok, vyššie teploty, poškodenie porastov škodcami, v zime dlho nezamrznutá pôda, na ktorú na viacerých miestach napadol sneh a na jar porasty často podmáčané, korene rastlín vo vlhkej pôde predstavovali podmienky, ktoré boli vhodné pre rozvoj a rozšírenie fómovej hniloby.
Prierez koreňa repky ozimnej poškodeného fómovou hnilobou na jar, po prezimovaní. (Foto P. Bokor)
Optimálne podmienky pre rast a vývin repiek na jeseň v sezóne 2013/2014. Suchá jeseň a mimoriadne teplá zima vytvorili pre repku prakticky ideálne podmienky pre prezimovanie a prispeli k dobrému zdravotnému stavu porastov repky, čo napokon viedlo k dosiahnutiu rekordných úrod v roku 2014.
Po prezimovaní je ďalšou citlivou rastovou fázou repky, kedy môže byť ohrozený zdravotný stav rastlín, obdobie kvitnutia. Výskyt chorôb počas kvitnutia a po odkvitnutí negatívne ovplyvňuje ďalší priebeh dozrievania a často dochádza k núdzovému dozrievaniu šešúľ. V dôsledku porúch vodivých systémov rastliny predčasne zasychajú, v šešuliach sa vytvára menej semien, ktoré sú často drobné a scvrknuté. Šešule často pred zberom praskajú čo sa v konečnom dôsledku prejaví ďalším znížením úrody repky. Aj v rastovej fáze kvitnutia najvýraznejšie ovplyvňujú zdravotný stav porastov repky ozimnej a výskyt chorôb klimatické podmienky, najmä úhrny zrážok. V prípade vzniku a rozvoja infekcií rastlín patogénom Sclerotinia sclerotiorum sú zrážky limitujúcim faktorom pre repku.
Je všeobecne známe, že intenzita výskytu bielej hniloby závisí hlavne od úhrnu zrážok a teplotných pomerov v období kvitnutia repkových porastov. Sú známe a presne definované podmienky, počas ktorých vznikajú askospórové infekcie hubou Sclerotinia sclerotiorum. Pre vznik infekcií je potrebná teplota vzduchu 20–25°C, teplota pôdy 15–18°C, relatívna vlhkosť vzduchu 80–90% a vlhkosť pôdy vyššia ako 30 %. Väčšinou v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok v letných mesiacoch (2014) býva úroveň infekcie porastov slnečnice patogénom Sclerotinia sclerotiorum vyššia. V roku 2014 obdobie kvitnutia bolo veľmi dlhé a trvalo od konca marca až do začiatku mája, v závislosti od lokality. Vyššie úhrny zrážok v máji na niektorých lokalitách vytvorili vhodné podmienky pre rozšírenie chorôb, najmä bielej hniloby. Aj prognóza urobená na základe počtu infikovaných kvetných lupienkov v roku 2014 predpokladala vyšší potenciálny infekčný tlak patogéna a riziko výskytu bielej hniloby v porastoch repky, pričom v priemere bolo infikovaných až 16,01 % korunných lupienkov. Najviac napadnutých lupienkov bolo zistených v termínoch 18.apríla, 25.apríla a 5.mája, pričom percento napadnutých lupienkov odobratých z jednotlivých porastov ozimnej repky sa pohybovalo od 19 do 43 %.
Zdravotný stav ozimnej repky veľmi významne ovplyvňuje aj úroveň fungicídnej ochrany počas vegetačnej doby. Repka ozimná patrí k poľnohospodárskym plodinám, pri ktorých sa používanie insekticídnych a fungicídnych prípravkov stalo dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie. V niektorých prípadoch by mohlo vynechanie chemickej ochrany viesť k nekontrolovanému až masívnemu poškodeniu rastlín škodcami a následnému rozšíreniu chorôb, čo by znamenalo výrazné straty na úrode. Dôležitosť fungicídneho ošetrenia porastov repky sa prejavila napríklad v roku 2014, keď pri vysokom infekčnom tlaku, najmä fungicídne ošetrenia porastov zastavili rozvoj a rozšírenie bielej hniloby.
Poškodenie koreňa repky ozimnej silnými mrazmi. (Foto P. Bokor)
Teda fungicídne ošetrenia je možné zaradiť k významným faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav ozimnej repky. Fungicídne ošetrenie proti bielej hnilobe je potrebné vykonať v období kvitnutia včas, v závislosti od priebehu počasia. Ošetrenia vykonané v štádiu od žltého púčika až do začiatku kvitnutia účinkujú proti patogénom spôsobujúcim bielu hnilobu, ale aj fómovú hnilobu a pleseň sivú. Posledným možným termínom fungicídnej ochrany porastov repky proti bielej hnilobe a patogénom infikujúcim šešule je rastová fáza dokvitania (kvitne už iba 10 % vrchných kvietkov). V tomto období je možné ošetriť porasty prípravkami s účinnosťou aj proti alternáriovej škvrnitosti a plesni sivej, ktoré môžu spôsobiť najvážnejšie škody pri dozrievaní repky. Všeobecne sa odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov. V ročníkoch, keď v období kvitnutia často prší a sú vhodné podmienky pre infekciu rastlín, nemusia byť porasty ošetrené na začiatku kvitnutia dostatočne chránené proti neskorším infekciám. V takýchto prípadoch sa odporúča ošetriť porasty aj na konci kvitnutia.
V prípade použitia fungicídnej ochrany je vhodné používať prípravky so širším spektrom účinku, ktoré sa môžu použiť variabilne, v širšom časovom období. Tieto širokospektrálne fungicídy účinkujú aj proti patogénnom poškodzujúcim šešule v období dozrievania (Botrytis cinerea, Alternaria brassicae), ktoré spôsobujú pleseň sivú resp. čerň repkovú.
Ošetrenie prípravkami obsahujúcimi účinnú látku azoxystrobin, od štádia žltého púčika až do začiatku kvitnutia, účinkuje nielen proti bielej hnilobe, ale môže čiastočne pôsobiť aj proti patogénom spôsobujúcim verticíliové vädnutie. V mnohých zahraničných pokusoch malo použitie fungicídneho ošetrenia v tomto období vplyv aj na zvýšenie úrod repky (green efect). Verticíliové vädnutie rastlín patrí v súčasnosti k najrozšírenejším chorobám repky v podmienkach Slovenska.
A na záver niekoľko všeobecne platiacich zásad, ktorými by sa mal riadiť pestovateľ pri výbere fungicídov na ošetrenie porastov repky: poznať výskyt hospodársky významných chorôb v danej oblasti, prípadne na konkrétnych pozemkoch, poznať spektrum účinnosti fungicídov, pravidelne kontrolovať zdravotný stav porastov repky v dôležitých fázach vývoja rastlín, brať do úvahy aj zaradenie repky a zastúpenie olejnín v osevnom postupe, zastúpenie plodín, na ktorých sa vyskytujú rovnaké choroby, silno zamorenie pôdy skleróciami, prípadné poškodenie rastlín ľadovcom a podobne.
Autor: Ing. P. Bokor, PhD., Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra
