Riziko poškodenia plodín niektorými herbicídmi môže byť u jednotlivých hybridov kukurice rôzne. Vedci DuPont Pioneer vykonávajú výskumné pokusy na posudzovanie reakcie hybridov na herbicídy. Tieto informácie sú poskytované pestovateľom kukurice, aby im pomohli pri manažmente plodín a znižovaní rizika poškodenia herbicídom.
Rozsiahle používanie herbicídov vedie k obmene burín, zmenám v zákonitostiach ich výskytu a v niektorých prípadoch ku vzniku odolnosti určitých burín voči herbicídom. Zvýšená miera využívania viedla k zvýšenej potrebe posudzovania tolerancie hybridov k najbežnejšie používaným tradičným herbicídom.
Výskumné štúdie ukazujú rôzne reakcie
Predchádzajúca práca autorov Wych a Schoper (1988) hodnotila päť hybridov a päť herbicídov, s účinnými látkami metolachlór, kyanazín, EPTC, dicamba a bromoxynil od roku 1984 do roku 1987. Medzi hybridmi neboli zistené žiadne rozdiely z hľadiska hodnotenia poškodenia ktorýmkoľvek z piatich herbicídov, ani nedochádzalo k významným interakciám medzi hybridmi a množstvom herbicídu. Nastali však významné interakcie medzi prostredím a herbicídmi. Znamená to, že na poškodenie plodiny bolo potrebné špecifické prostredie.
Lund (1995) však uvádza, že hybridy mali rôznu citlivosť na herbicídy. Jeho výsledky naznačujú, že v rokoch, v ktorých herbicídy vykazovali významné poškodenie plodín na začiatku sezóny, dosahovali poškodené hybridy konzistentne nižšie úrody ako menej citlivé hybridy.
Univerzitné publikácie tiež naznačujú, že hybridy majú rôzne reakcie na herbicídy. Napríklad Agronomická príručka pre štát Illinois z roku 2015 uvádza, že „hybridy a odrody sa líšia aj toleranciou voči herbicídom a stresovým faktorom prostredia“.
Etikety mnohých herbicídnych výrobkov tiež poukazujú na interakcie, čo naznačuje, že pestovatelia sa obracajú na svojich zástupcov pre predaj osiva kvôli informáciám o tolerancii hybridov.
Výsledky výskumu DuPont Pioneer
Pioneer realizuje výskum tolerancie svojich hybridov voči herbicídom už viac ako 35 rokov. Výsledky celkovo potvrdili, že podmienky prostredia počas aplikácie alebo po nej zohrávajú oveľa väčšiu úlohu z hľadiska ujmy na plodine než výber hybridu alebo odrody.
Agronomickým vedeckým útvarom Pioneer bola uskutočnená štúdia (1993-1995), v ktorom boli na hlavné hybridy aplikované herbicídy s účinnými látkami kyanazín, dicamba, metolachlór a nikosulfurón v množstve 0-, 1-, 2- a 4-násobku množstva (pomeru) uvedeného na etikete. V prípade množstiev vyznačených na etiketách výsledky neukázali žiadne významné interakcie hybridov s herbicídom z hľadiska hodnotenia poškodenia plodín alebo úrody zrna.
Výskum tiež ukázal, že primárnym determinantom poškodenia kukurice nie je nedostatočná tolerancia hybridu, ale podmienky prostredia, ktorým boli herbicíd a hybrid vystavené.
Ďalší výskum agronomického útvaru spoločnosti Pioneer hodnotil päť hybridov a päť herbicídov na desiatich miestach (2001-2003). Hodnotenými herbicídmi boli produkty s účinnými látkami metolachlór + atrazín, acetochlór + atrazín, nikosulfurón + rimsulfurón, izoxaflutol a dicamba. Experiment zistil interakciu medzi prostredím a herbicídom podľa hybridu z hľadiska reakcie plodiny a výnosov zrna. Takáto trojitá interakcia znamená, že na rôzne hybridy a herbicídy na rôznych miestach malo vplyv prostredie počas aplikácie herbicídu alebo po nej (alebo vzídením kukurice). Pri porovnaní relatívnych odchýlok vplyvom hybridu, herbicídu a prostredia s celkovou experimentálnou variabilitou z hľadiska úrody zrna prevládali odchýlky vplyvom prostredia. Tieto výsledky sú podobné ako zistenia z predchádzajúcej štúdie (Gaspar, 1998).
Napriek tomu, že hlavným určujúcim faktorom reakcie hybridov v tejto štúdii bolo prostredie, ďalší výskum Pioneer o nových herbicídoch zistil určité potenciálne interakcie medzi hybridmi a herbicídmi. Spoločnosť preto pokračovala vo svojom programe testovania herbicídov v priebehu niekoľkých rokov a vo viacerých prostrediach.
Aktuálne výskumné výsledky Pioneer ohľadne interakcie hybridov a herbicídov
Vzhľadom na to, že na vyvolanie reakcie u plodiny je zvyčajne potrebné konkrétne prostredie, na zvýšenie šance na zistenie citlivosti na herbicídy je nutné posúdiť viaceré prostredia. Agronomický útvar Pioneer na zistenie počtu potrebných lokalít urobil analýzu z údajov predtým zhromaždených zo štúdií vplyvu herbicídov na hybridy (tabuľka 1).
Tabuľka 1: Počet lokalít*, ktorý je potrebný na zistenie toho, či hybridy vykazujú rozdielne reakcie z hľadiska výnosov zrna na vyznačené množstvá herbicídov pre kukuricu (údaje 2001 až 2003).
Najmenší preukazný rozdiel (bu/aker (x 62,77 = kg/ha)) | ||||
Prob > F | 5 | 10 | 15 | 20 |
——— potrebné lokality ———- | ||||
0,01 | 39 | 10 | 4 | 2 |
0,05 | 22 | 5 | 2 | 1 |
0,10 | 15 | 4 | 2 | 1 |
0,20 | 9 | 2 | 1 | 1 |
* Predpoklad 3 opakovania/lokalita
Výsledky analýzy ukázali, že je potrebných 10 lokalít s tromi opakovaniami na každej lokalite na zistenie významných účinkov ošetrenia viac ako 10 bu/aker (627,7 kg/ha) pri hodnote Prob > F 0,01. Hodnota 0,01 znamená, že v prípade opakovania rovnakej štúdie by sa výsledky líšili iba v 1 % prípadov.
Vykonávanie skúšok na primeranom počte lokalít pomáha zaistiť štatistickú spoľahlivosť výsledkov. Primárnym znakom, meraným vo výskumných štúdiách Pioneer, sú úrody zrna. Ďalším dôležitým znakom, ktorý slúži na identifikáciu tolerancie hybridu alebo odrody, je poškodenie na začiatku sezóny alebo „reakcia plodiny“. Výskumníci DuPont Pioneer hodnotia políčka v určených intervaloch po aplikácii herbicídu na vypracovanie klasifikačných stupňov reakcie plodín. Okrem údajov z výskumu sú pri stanovovaní klasifikačných tried hybridov vzaté do úvahy aj praktické pozorovania agronómov a odborných poradcov DuPont Pioneer a odporúčania firiem, ktoré dodávajú herbicídy.
Skupiny herbicídov
Amidy (chlóracetamidy a iné)
Poškodenie spôsobené amidovými herbicídmi prevláda na piesčitých pôdach s nízkym obsahom organickej hmoty. Ďalšími podmienkami, ktoré môžu zvyšovať riziko poškodenia rastlín, sú hlboká sejba, chlad, mokro a/alebo tvorba prísušku.
Nižšie sú uvedené na zváženie agronomické možnosti pre prácu s hybridmi s menšou toleranciou k chlóracetamidom:
- Sledujte hĺbku sejby.
- Vyhýbajte sa piesčitých pôdam s nízkym obsahom organickej hmoty.
- Používajte chlóracetamidový herbicíd s látkou na zmierňovanie stresu (safener).
- Ak pôda vytvorí prísušok, použite rotačné kyprenie.
- Nesejte v príliš skorých termínoch.
Kyselina benzoová/fenoxyherbicíd
Potenciál poškodenia plodín kyselinou benzoovou alebo fenoxyherbicídmi sa zvyšuje, keď je hybrid vystavený stresu a/alebo pri postreku hybridu v neskoršej fáze rastu. Nižšie uvedené sú návrhy užitočné pri znižovaní potenciálu poškodenia:
- Aplikujte herbicíd skoro podľa odporúčaní na etikete (do 0,125 m až 0,15 m alebo 3 pravých listov v prípade herbicídu Dicamba).
- Nepostrekujte herbicídom pri vysokých denných teplotách a počas rýchleho rastu kukurice.
- Dodržiavajte odporúčané množstvá pre rôzne fázy rastu.
- Nepostrekujte herbicídom, keď by mohli podmienky ako sucho, chladná pôda alebo vietor spôsobiť abnormálny stres.
- Pozorne si prečítajte etikety. Mnohé herbicídy obsahujú ako súčasť zmesi aj regulátory rastu. Mnohé zmesi do nádrží vyžadujú použitie zmáčadiel alebo iných prísad, ktoré môžu zvýšiť potenciál poškodenia.
Izoxazol (inhibítory HPPD)
Poškodenie plodiny spôsobené predsejbovými alebo preemergentnými aplikáciami herbicídov s inhibítorom HPPD je pravdepodobnejšie na piesočnatých pôdach s nízkym obsahom organických látok. Potenciál poškodenia môžu zvýšiť aj chladné a vlhké podmienky pre rast. Poškodenie spôsobené postemergentnými aplikáciami produktov HPPD je pravdepodobnejšie v prípade, že kukurica sa strieka vtedy, keď sú rastliny vystavené stresu, ako napríklad chladným a suchým podmienkam. Odporúčania na zníženie pravdepodobnosti poškodenia:
- Dodržiavajte odporúčané množstvá pre konkrétne pôdne typy.
- Vyhýbajte sa piesčitých pôdam s nízkym obsahom organickej hmoty.
- Sejte osivo aspoň do hĺbky 37,5 mm s dobrým uzavretím brázdy.
- Používajte izoxazol s látkou na zmierňovanie stresu.
- Ak pôda vytvorí prísušok, použite rotačné kyprenie.
- Nesejte v príliš skorých termínoch, aby nedochádzalo k dlhému pomalému vzchádzaniu v chladných podmienkach.
- Neaplikujte postrek po vzídení kukurice, kedy je vystavená extrémom stresujúcich vplyvov, ako sú horúco a vlhko alebo chladno a sucho.
Sulfonylmočoviny
Poškodenie spôsobené sulfonylmočovinami je pravdepodobnejšie v prípade, že kukurica sa strieka vtedy, keď má rastlina výšku 0,25 – 0,30 m a/alebo keď je vystavená stresu, ako napríklad chladným a suchým podmienkam. Ďalšie odporúčania pre aplikáciu sulfonylmočovín:
- Aplikujte herbicíd už v skorej fáze odporúčaného časového úseku pre aplikáciu (pred tým, ako kukurica dosiahne výšku 0,25 – 0,30 m).
- Nepostrekujte kukuricu vtedy, keď je vystavená stresovým extrémom, ako sú horúce a vlhké alebo chladné a suché podmienky.
- Používajte sulfonylmočovinový herbicíd s látkou na zmierňovanie stresu, ktorá môže zmenšiť potenciál poškodenia.
- Keďže niektoré sulfonylmočovinové produkty sú obmedzené na hybridy s hodnotou relatívnej zrelosti menej ako 300 FAO, pred ich aplikáciou na tieto hybridov si skontrolujte etiketu.
Záver
Za určitých podmienok prostredia sa herbicíd môže stať účinnejším a/alebo sa môže znížiť tolerancia plodiny. V takýchto prípadoch môže dôjsť k poškodeniu plodín pri hybridoch, ktoré majú prijateľnú toleranciu voči aplikovanému herbicídu. Podmienky prostredia sú kľúčovým faktorom interakcií medzi hybridmi alebo odrodami a herbicídmi, ktoré sú pozorované na poli.
Je takmer nemožné predpovedať podmienky prostredia, s ktorými sa pestovateľ stretne v danom roku. Kvôli takejto neurčitosti si musia pestovatelia vybrať primerané stratégie na zníženie pravdepodobnosti poškodenia herbicídom a na maximalizáciu úrod. Za prvé, pestovatelia si musia pre svoje polia vybrať skupinu hybridov s najvyššími úrodami. Za druhé, je nutné zvoliť si čo najmenej stresujúci herbicíd na likvidáciu buriny na konkrétnom poli. A nakoniec, herbicíd sa musí aplikovať v odporúčanom množstve (pomere) a čase na minimalizáciu poškodenia plodiny a kvôli optimálnej regulácii zaburinenia.
Zo zdroja DuPont Pioneer pripravil Ing. Marek Jakubec