Integrovaná ochrana proti škodcom (IPM) je koncepcia zo 70. rokov 20. storočia zameriavajúca sa na prevenciu a využívanie udržateľných poľnohospodárskych postupov. Od svojho počiatku sa považuje, v porovnaní s bežnou aplikáciou prípravkov na ochranu rastlín (POR), za šetrnejšiu k životnému prostrediu. Tento fakt vychádza z predpokladu, že poľnohospodári pri uplatňovaní IPM používajú POR len v prípade potreby a až po vyčerpaní opodstatnených a účinných preventívnych a nechemických metód regulácie škodlivých organizmov (mechanických, fyzikálnych a biologických).
Európska únia (EÚ) vytvára od roku 1991 rámec právnych predpisov s cieľom podporovať udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín a znižovať riziko ich používania pre ľudské zdravie a životné prostredie. Súčasťou spoločnej politiky je aj presadzovanie integrovanej ochrany proti škodcom s cieľom podporiť používanie preventívnych, prirodzených alebo iných nechemických metód regulácie škodcov skôr, ako sa použijú POR. IPM sa od roku 2009 (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009) považuje za podporný prostriedok na dosiahnutie udržateľného používania POR a od roku 2014 sa IPM stala povinnou.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Európskeho spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov definuje IPM nasledovne: „Integrovaná ochrana proti škodcom je starostlivé zváženie všetkých dostupných metód ochrany rastlín a následné zavedenie vhodných opatrení, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov a udržiavajú používanie prípravkov na ochranu rastlín a iných foriem zásahu na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Integrovaná ochrana proti škodcom kladie dôraz na pestovanie zdravých plodín pri najmenšom možnom narušení agro-ekosystémov a podporuje prirodzené mechanizmy na reguláciu škodcov.“ Uvedená smernica vymedzuje aj pojem nechemické metódy, a to takto: „nechemické metódy sú alternatívne metódy k chemickým pesticídom na ochranu rastlín a ochranu proti škodcom založené na agronomických technikách alebo fyzikálne, mechanické alebo biologické metódy regulácie škodcov.“
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/128/ES (príloha III) ustanovuje všeobecné zásady pre integrovanú ochranu proti škodlivým organizmom.
Prevencia a monitoring
Prevencia a/alebo potláčanie škodlivých organizmov by sa mala dosiahnuť alebo podporovať okrem iných možností najmä týmito opatreniami: rotácia plodín; používanie primeraných kultivačných techník (falošné osivové lôžko, termín a hustota sejby, podsev, ochranné obrábanie, prerezávanie a priama sejba); používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a štandardného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu; používanie vyvážených postupov hnojenia, vápnenia a zavlažovania prípadne odvodňovania; prevencia šírenia škodlivých organizmov prostredníctvom hygienických opatrení (napr. pravidelným čistením strojov a zariadení); ochrana a podpora dôležitých prospešných organizmov napr. primeranými opatreniami na ochranu rastlín alebo využívaním ekologickej infraštruktúry na miestach výroby a mimo nich.
Škodlivé organizmy musia byť monitorované dostupnými primeranými metódami a nástrojmi. Takéto primerané nástroje by mali zahŕňať pozorovania v teréne, ako aj vedecky podložené varovania, predpovede a prípadne systémy včasného diagnostikovania, ako aj využívanie poradenstva od odborne spôsobilých poradcov.
Prahové hodnoty a nechemické metódy
Profesionálny používateľ sa na základe výsledkov monitorovania musí rozhodnúť, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ich uplatní. Nevyhnutnými prvkami pri rozhodovaní sú pevné a vedecky podložené prahové hodnoty. Ak je to možné, musia sa v prípade škodlivých organizmov pred ošetrením zohľadniť prahové hodnoty určené pre daný región, špecifické oblasti, plodiny a konkrétne klimatické podmienky.
Namiesto chemických metód sa musia uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy, ak poskytujú uspokojivú ochranu pred škodcami.
Aplikované pesticídy musia byť čo najviac špecifické pre cieľový druh a musia mať čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.
Profesionálny používateľ by mal udržiavať používanie pesticídov a iných foriem zásahov na potrebnej úrovni, t. j. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou, s ohľadom na to, aby bolo riziko pre vegetáciu prijateľné a aby sa nezvyšovalo riziko vytvorenia rezistencie u populácií škodlivých organizmov.
Ak je známe riziko rezistencie voči opatreniu na ochranu rastlín a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu pesticídov na plodiny, mali by sa využiť dostupné protirezistentné stratégie, aby sa zachovala účinnosť prípravkov. To môže zahŕňať používanie viacerých pesticídov s rozličnými spôsobmi účinku.
Profesionálny používateľ by mal na základe záznamov o používaní pesticídov a o monitorovaní škodlivých organizmov skontrolovať úspešnosť použitých opatrení na ochranu rastlín.
Plodinové manuály
Všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom, tak ako sú deklarované v uvádzanej smernici, boli v roku 2011 transformované do národnej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 487/2011 Z. z. o integrovanej ochrane proti škodlivým organizmom a o jej uplatňovaní.
Na podporu zníženia rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a na podporu vývoja a zavádzania IPM a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov malo Slovensko za povinnosť prijať národný akčný plán. V prvom národnom akčnom pláne z roku 2012 „Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov“ sa za jedno z deviatich návrhov opatrení pre oblasť IPM ustanovilo vypracovanie metodík IPM pre jednotlivé skupiny plodín a ich špecifické nároky z hľadiska uplatňovania IPM, tzv. plodinové manuály. Po niekoľkých rokoch nenapĺňania návrhu týkajúceho sa plodinových manuálov poskytol súčinnosť (pomocnú ruku) s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach (v tom čase ako samostatná organizačná zložka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Lužiankach (NPPC)), terajší Ústav agroekológie Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch (organizačná zložka NPPC). Prinajmenšom časovo náročné práce na plodinových manuáloch štartovali podpisom dodatku č. 2 ku kontraktu č. 576/2019/MPRVSR-041 pod názvom úlohy „Tvorba plodinovo špecifických IPM (Integrated Pest Management) manuálov. Pilotná úloha bola venovaná kukurici siatej a jej výsledok „Metodická príručka na uplatnenie integrovanej ochrany proti škodlivým organizmom pri pestovaní kukurice siatej“ je dostupný na webovej stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu https://www.uksup.sk/sk a NPPC https://www.nppc.sk/. Postupne sa tvoria a pravdepodobne budú tvoriť metodické príručky pre ďalšie plodiny či skupiny plodín. Aktuálne je v posudzovacom procese príručka pre kapustu repkovú pravú (repku olejnú) a v štádiu rozpracovania je príručka pre obilniny a sóju fazuľovú.
Výsledkom pilotnej úlohy je, okrem pilotnej metodiky, aj obsah a štruktúra metodických príručiek. Metodickú príručku tvorí osem kapitol s ďalším členením na podkapitoly. Tri nosné kapitoly sú venované hlavným skupinám škodlivých organizmov, burinám, chorobám a škodcom. Príručky sú zamerané prevažne na hospodársky významné škodlivé druhy, prípadne na druhy s registráciou chemických prípravkov na ich reguláciu. Snahou autorov príručiek bolo a je, aby príručka bola v súlade s platnou legislatívou a zároveň aby poskytovala primerané množstvo údajov, informácií a postupov potrebných pri uplatňovaní všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodlivým organizmom.
Základným princípom uplatňovania integrovanej ochrany proti škodlivým organizmom je uprednostňovanie preventívnych (udržateľných, nepriamych) metód ochrany pred používaním ostatných priamych metód ochrany a najmä pred používaním chemických prípravkov. Z uvedeného dôvodu je prevencia a potláčanie úvodnou témou, no vyskytuje sa taktiež aj v ostatných častiach príručky, s akcentom na špecifické preventívne opatrenia. Zámerom autorov bolo užívateľov príručky na viacerých miestach nabádať na uprednostňovanie nechemických regulačných opatrení pred chemickými (bežnými pesticídmi) a ponúkať im platné alternatívne metódy regulácie.
Poďakovanie: Príspevok bol vypracovaný s podporou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Autori: Ing. Martin Danilovič, PhD., Ing. Božena Šoltysová, PhD., Ing. Janka Danilovičová, NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby, Ústav agroekológie Michalovce
Autor foto: Ing. Martin Danilovič, PhD.
