Základná charakteristika stavu
Veľmi zjednodušene povedané, počas celej histórie poľnohospodárstva od neolitu až do teraz sme sa sústreďovali prioritne na zvyšovanie, resp. maximalizáciu primárnej produkcie. Ak by sme mali tento proces zhodnotiť, tak možno jednoznačne konštatovať, že sa dielo podarilo. Za tento úspech môžeme z veľkej časti ďakovať intenzifikačným faktorom, ako sú výživa, šľachtenie a ochrana rastlín, vrátane mechanického spracovania pôdy. Každý z týchto faktorov však určitým spôsobom narušuje prirodzené procesy v pôde. Vzhľadom na veľkú rôznorodosť pôdnoklimatických podmienok a rôznu intenzitu využívania spomenutých faktorov to následne vedie k podobne rôznorodým prejavom degradácie. Určitým problémom pri degradácii pôdy je fakt, že jej príčiny nie sú väčšinou na prvý pohľad zrejmé. Kým totiž dôjde k jej viditeľným prejavom, musí prejsť od narušenia určitý čas. Ak k tomu prirátame fakt, že drvivá väčšina procesov vedúcich k degradácii pôdy je voľným okom neviditeľná, tak sa niet čomu čudovať, že sa nám častokrát stráca súvis medzi príčinou a dôsledkom.
Výživa rastlín
V prirodzených ekosystémoch musia rastliny vyvinúť snahu, aby si zabezpečili výživu. Stojí ich to určitú časť primárnej produkcie fotosyntézy, ktorú v podobe rizodepozície investujú do pôdy. Z globálneho pohľadu je to však skvelá investícia, keďže okrem zabezpečenia svojej vlastnej výživy dochádza aj k skvalitňovaniu pôdneho prostredia (štruktúra pôdy, stabilita pôdnych agregátov atď.), na ktorom sa aktívne podieľajú okrem samotných rastlín aj ostatné zúčastnené organizmy (baktérie, huby atď.). Výživou a šľachtením rastlín sme však určitú časť primárnej produkcie fotosyntézy kultúrnych rastlín presmerovali do hlavného produktu. De facto sme vstúpili na trh s dampingovými cenami prístupných živín. Nebol by to žiadny problém, keby sme tým, teda konkrétne výživou rastlín spojenou s mechanickou kultiváciou, nenarušili prirodzené procesy v pôde vedúce nielen ku zhoršeniu kvality pôdy (pH pôdy, štruktúra pôdy, stabilita pôdnych agregátov atď), ale nepriamo aj k zhoršeniu zdravotného stavu rastlín (mnohé baktérie a huby živené rastlinou resp. jej rizodepozíciou sa aktívne podieľajú na jej ochrane pred patogénmi). Čo nás potom, samozrejme, viedlo k potrebe chrániť kultúrne rastliny pred škodlivými organizmami.
Ochrana rastlín
Ak sa pozrieme na históriu ochrany rastlín, tak až na pár svetlých výnimiek v podobe niektorých hubových a vírusových ochorení, ktoré sa nám podarilo aspoň čiastočne eliminovať vyšľachtením odolných odrôd, sa rady patogénov v podstate kontinuálne rozširujú. Ono sa v podstatne ani niet čomu čudovať, keďže rastliny napumpované produktami fotosyntézy do prasknutia pôsobia v agroekosystéme podobne ako slabo zabezpečený trezor v regióne s vysokou nezamestnanosťou.
Riešenie
Riešením by mala byť zmena nepísanej paradigmy maximalizácie produkcie (zámerne nepoužívam výraz rentabilita, keďže bez zarátania všetkých externalít pôsobí dosť pokrytecky). Som toho názoru, že v tomto smere sme už dosiahli dosiahnuteľné, teraz sa treba sústrediť na to, aby sme si nezdevastovali hraciu plochu a súčasne nám zostalo dosť prostriedkov na dôstojné živobytie. Musíme si jednoducho priznať, čo vieme a čo nedokážeme. Nedokážeme napríklad vytvoriť stabilný pôdny agregát. Jednoducho môžeme mať iba taký podiel na trhu, ktorý nespôsobí fatálne zhoršenie podnikateľského prostredia. V opačnom prípade budeme v permanentnom vojnovom stave so všetkými preživšími tvormi.
Autor: Ing. Tomáš Jusko
