Vápnenie je základným opatrením v rámci udržateľného hospodárenia na pôde. Jeho hlavnou funkciou je úprava pôdnej reakcie, teda zvýšenie pH kyslých pôd, čím sa zlepšuje dostupnosť živín, aktivita pôdneho mikroedafónu a celkové chemické a biologické vlastnosti pôdy. Tradične sa na tento účel využívajú uhličitanové alebo oxidové formy vápna (napr. CaCO₃, CaO), ktoré poskytujú účinný zásah do acidobázickej rovnováhy v pôde.
V posledných rokoch sa do agronomickej praxe dostáva aj aplikácia síranu vápenatého (CaSO₄·2H₂O), známeho ako sádrovec. Tento materiál predstavuje zdroj dvoch rastlinne dostupných živín – vápnika a síry – pričom však neovplyvňuje pôdne pH. Jeho využitie je preto účelné najmä v prípadoch, keď je pôdna reakcia v optimálnom rozsahu, ale pôda vykazuje deficit vápnika alebo síry. Typickými situáciami sú napríklad štrukturálne degradované ílovité pôdy, kde má vápnik významnú úlohu pri stabilizácii pôdnych agregátov, alebo prípady nedostatku síry, ktorý môže limitovať syntézu proteínov a ďalších sírnych zlúčenín v rastlinách. Síran vápenatý sa svojím pôsobením zásadne odlišuje od klasických vápenných materiálov. Nedisponuje neutralizačnou kapacitou, a preto nie je schopný zvyšovať pH ani korigovať acidifikáciu pôdneho prostredia. V dôsledku toho je jeho použitie na kyslých pôdach agronomicky nevhodné, ak nie je zároveň realizované aj klasické vápnenie. V podmienkach nízkeho pH je totiž výrazne znížená dostupnosť fosforu, horčíka, molybdénu a iných živín, pričom naopak narastá toxicita hliníka a mangánu, čo negatívne ovplyvňuje rast a vývoj rastlín. Z agronomického hľadiska sa preto odporúča využívať síran vápenatý ako doplnkové hnojivo výlučne na pôdach s neutrálnou až zásaditou reakciou (napr. pH 6,0 – 7,5) a súčasne identifikovaným nedostatkom Ca alebo S. V týchto prípadoch poskytuje rýchlo prístupný vápnik bez rizika zmeny pH a zároveň dodáva síru vo forme síranov, ktoré sú priamo prijateľné pre rastliny. Zároveň napomáha obnove štruktúrne degradovaných pôd tým, že podporuje tvorbu stabilných pôdnych agregátov a zlepšuje infiltráciu vody a prevzdušnenie pôdneho profilu.
Termín aplikácie a dávkovanie
Dôležitou súčasťou efektívneho využitia sádrovca je správne načasovanie jeho aplikácie. V agronomickej praxi sa ako optimálne ukazuje niekoľko období. Jesenná aplikácia, najmä po zbere hlavných plodín, je vhodná na ťažších pôdach, kde dochádza k fyzikálnej regenerácii pôdnej štruktúry počas zimy a kde sa živiny môžu rovnomerne integrovať do profilu ešte pred jarou. Jarná aplikácia, realizovaná niekoľko týždňov pred sejbou, je vhodná v prípade potreby bezprostredného zásobenia pôdy vápnikom a sírou pred začiatkom vegetačného obdobia. V špecifických prípadoch možno sádrovec aplikovať aj počas vegetácie, napríklad pri zistení akútneho deficitu síry v rastlinách – vtedy sa využívajú jemne mleté alebo granulované formy, ktorých účinnosť závisí od aktuálnej pôdnej vlhkosti. Z hľadiska dostupnosti živín je síranová forma síry (SO₄²⁻) vo vode plne rozpustná a rastlinám dostupná už niekoľko dní po aplikácii, ak sú zabezpečené základné pôdne podmienky (najmä vlhkosť). Vápnik sa z CaSO₄ uvoľňuje postupne, avšak pri vhodnom spracovaní materiálu (napr. granulácia, jemné mletie) je jeho dostupnosť pre koreňový systém rastlín tiež relatívne rýchla – spravidla do 2 – 3 týždňov.
Z praktického hľadiska sa odporúčané dávky síranu vápenatého pohybujú v rozpätí 400 až 1 000 kg/ha v závislosti od pôdnych pomerov, cieľa aplikácie a konkrétnej plodiny. Na ľahších pôdach alebo pri preventívnom doplnení živín postačujú dávky na úrovni 400 – 600 kg/ha. V prípade štrukturálnych problémov, deficitu vápnika alebo síry, či korekcie vysokého podielu sodíka (napr. pri riziku zasolenia) sa používajú dávky bližšie k hornej hranici. Na pôdach s vysokým obsahom ílov je možné dávku sádrovca podľa potreby opakovať v dvoj- až trojročných intervaloch. Pre správne rozhodovanie o aplikácii vápenných alebo síranových foriem vápnika je nevyhnutná pravidelná pôdna diagnostika. V ideálnom prípade by sa mala hodnotiť pôdna reakcia, obsah výmenného Ca a S, ako aj fyzikálne vlastnosti pôdy, najmä pri ťažších pôdnych typoch. Aplikácia síranu vápenatého by mala byť časovo a priestorovo diferencovaná podľa potreby, s ohľadom na osevný postup, klimatické podmienky a výživové požiadavky pestovaných plodín.
Autor: Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
