Dôležité informácie o spotrebe energie a času rôznych pestovateľských systémov priniesol prof. dr hab. Ing. Dariusz Jaskulski z Technickej univerzity v Bydgoszczi počas stretnutia organizovaného Poľským zväzom pestovateľov obilnín „Moderné technológie pestovania chlebového zrna s integrovanou ochranou rastlín“.
Požiadavky Zelenej dohody budú klásť väčšiu zodpovednosť na poľnohospodárov, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a klímy. Z tohto dôvodu sa oplatí venovať pozornosť porovnaniu pestovateľských systémov z hľadiska emisií oxidu uhličitého. Ako poznamenal prof. Jaskulski, emisie CO2 počas operácií spracovania pôdy pochádzajú z dvoch zdrojov: spaľovaním paliva a oxidáciou organických látok. Odhaduje sa, že 1 liter použitej nafty sa rovná 3 kilogramom vypusteného oxidu uhličitého. Navyše, čím je pôda prevzdušnenejšia a kyprenejšia, tým intenzívnejšie je „spaľovanie“ organickej hmoty, čo sa premieta do vyšších emisií CO2 .
Emisie oxidu uhličitého sú najintenzívnejšia hneď po orbe, potom klesajú, ale stále sú dvakrát vyššie ako pri bezorbovom pestovaní, vysvetlil rečník.
Na potvrdenie týchto slov prof. Jaskulski predložil výpočty spotreby paliva v troch kultivačných systémoch: pluh, hlboká orba a pásová kultivácia. Kým spotreba paliva pri orbe bola 40 – 60 l/ha, pri bezorbovom pestovaní bola nižšia a dosahovala 28 – 35 l/ha. Najvyššiu úsporu paliva zaznamenal systém strip-till, kde sa spotreba paliva pohybovala od 9 do 15 l/ha.
V rámci výskumu boli vykonané aj merania dýchania pôdy skoro na jar a v čase sejby kukurice v závislosti od pestovateľského systému. Ako sa ukázalo, emisie oxidu uhličitého na začiatku jari v systéme strip-till (2,7 μmol CO2 m2/s) boli viac ako trikrát nižšie ako pri pestovaní na pluhu (9,4 μmol CO2 m2/s). V čase sejby kukurice boli emisie oxidu uhličitého z pôdy po obrábaní pluhom viac ako dvojnásobné (15,7 μmol CO2 m2/s) ako v prípade pásového spracovania pôdy (7,3 μmol CO2 m2/s).
Nemožno poprieť, že v profesii farmára je voľný čas akýmsi „prídelovým tovarom“, preto poľnohospodári neustále hľadajú spôsoby, ako znížiť časovú náročnosť svojej práce. Odpoveďou na tieto potreby je rezignácia na orbu, čo dokazujú výsledky výskumu prezentované prof. Jaskulski. Časová náročnosť spracovania pôdy, hnojenia a sejby pri tradičnom pestovaní bola odhadnutá na 2,0 – 2,2 h/ha, pri hĺbkovom kyprení na 1,2 – 1,5 h/ha. V systéme strip-till bol čas spracovania 0,3 – 0,4 h/ha.
Zdroj: bezpluga.pl
