Od počiatku 90. rokov minulého storočia sa začínajú významne v Českej aj Slovenskej republike v repkových porastoch v jarnom období objavovať krytonos repkový (Ceutorhynchus napi) a krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus = C. quadridens). Zo začiatku pestovatelia nerozlišovali oba druhy a všeobecne sa vžil názov „stonkové krytonosy“.
Ich výskyt sa postupne zvyšoval a najmä na začiatku tisícročia spôsobovali larvy krytonosov závažné škody poškodzovaním stoniek. Popraskané stonky sa stali miestom vstupu infekcií hubových chorôb, ktoré zvyšovali straty na úrode. Ochrana opakovanou aplikáciou insekticídov v jarnom období sa vykonávala prakticky na celej výmere repky.
V súvislosti so zavádzaním metód integrovanej ochrany a snahou obmedziť aplikácie insekticídov v repkových porastoch, boli zistené významné rozdiely v bionómii, škodlivosti a spôsoboch ochrany medzi obomi druhmi krytonosa. V ostaných troch až štyroch rokoch bol výskyt a škodlivosť krytonosov na území tak ČR, ako aj SR relatívne malý. Niektorí pestovatelia dokonca vynechávali ošetrenia. Zdôvodňovali to neprítomnosťou dospelcov v poraste. Zaujímavé bolo, že v r. 2016 boli zistené časté poškodenia stoniek larvami krytonosov v období kvitnutia, napriek tomu, že klasické metódy signalizácie náletu dospelcov Mörickeho miskami či žltými lepovými pásmi významný výskyt nepreukazovali.
Larvy krytonosa štvorzubého v rapíkoch listov
Signalizácia výskytu
Základom úspešnej signalizácie výskytu a najmä následnej ochrany je rozpoznanie spomínaných druhov krytonosov, teda určenie toho, ktorý sa vyskytuje v poraste. Základné charakteristiky oboch druhov uvádza tab. 1.
Často opomenutou „maličkosťou“ pri sledovaní náletu je odtieň žltej farby Mörickeho misky. Pri starej, vyblednutej alebo okrovo sfarbenej miske je atraktivita pre dospelcov podstatne menšia. Ideálna je ostro žltá farba, odpovedajúca odtieňu žltej bezpečnostnej vesty, ktorú vozíme v aute. Je potrebné si uvedomiť, že žltá farba je atraktívna pre dospelcov najmä pri migrácii z miesta, kde imága prezimovali, na repkové pole. Po začiatku požeru krytonosy už na poli nelietajú, väčšinou už iba lezú a na žltú farbu nereagujú. Pri podrobných pokusoch v Šumperku bolo preukázané, že kyrytonosy nenalietavajú na pole rovnomerne, ale preferujú malú časť pozemku, kde sa ich sústredí väčšina. Ich nálet na porast tak pripomína správanie sa kŕdľa vtákov. Takéto preferované miesto je možné pozorovať kdekoľvek na poli. Rozhodne neplatí, že by bol väčší výskyt nalietavajúcich dospelcov na súvratiach.
V bežnom poľnohospodárskom podniku je na základe týchto skúseností vhodné rozmiestiť na repkové pole 4 – 5 misiek. Je lepšie rozmiestiť na jedno pole misiek viac, ako na niekoľko porastov po jednej miske. Kritické hodnoty výskytu chrobákov sú v Českej republike stanovené na 3 jedince krytonosa repkového, alebo 3 jedince krytonosa štvorzubého na jednu misku a deň. Na základe našich skúseností je nutné začať s aplikáciou pesticídov pri splnení tohto kritéria iba na jednej miske, na ďalších nemusí byť hodnota tohto kritéria dosiahnutá.
Tab. 1: Rozdielne vlastnosti dvoch druhov krytonosa
| Krytonos repkový | Krytonos štvorzubý | |
| Veľkosť dospelcov | 3 – 4 mm | okolo 3 mm |
| Zafarbenie | Farba tela je šedo hnedá, bez ďalších výrazných znakov | Na šedom podkladu sú zjavné početné hrdzavé chĺpky. Na krovkách je na štíte zreteľná biela škvrnka. Chodidlá a holene všetkých končatín majú hrdzavú farbu, podobne zafarbené sú lomené tykadlá. |
| Prvé výskyty dospelcov | Obvykle pri teplote 10 – 12 oC |
Teplomilnejší, okolo 15 oC |
| Kladenie vajíčok | Jednotlivo do stonky | Po 5 – 7 kusov v rapíkoch |
| Typ lariev | Beznohá larva s tmavou hlavou | Beznohá larva s tmavou hlavou |
| Prvé príznaky poškodenia larvami | Deformácie a praskanie stonky | Praskanie rapíkov prízemných listov, žltnutie listov |
| Miesto vývinu lariev | Počas celého vývinu iba v
stonke |
Väčšinou v rapíku, v stonke iba v prípade silného výskytu na konci svojho vývinu |
| Doba poškodenia stonky | Od počiatku predlžovacieho rastu do začiatku kvetu | Počas kvitnutia |
| Význam a škodlivosť | Vo všetkých prípadoch vysoké nebezpečie vážneho poškodenia požerom lariev | Vážne poškodenie iba pri silnom výskyte lariev |
| Vplyv na šírene hubových chorôb | Významný | Významný |
| Termín ochrany | Na začiatku predlžovacieho rastu | V období tvorby pukov – ochranu je často možno spojiť s ošetrením proti blyskáčikom |
Pri signalizácii krytonosa repkového je najväčšou chybou umiestiť misky na pole oneskorene, po ukončení migrácie dospelcov z miesta zimovania na porast. Misky by mali byť rozmiestnené v poraste pri dosahovaní denných teplôt na slnku 10 – 12 oC.
Ošetrenie pesticídmi proti krytonosovi repkovému by malo byť vykonané až pri zistení druhého vrcholu náletu. Pri prvej vlne totiž prevládajú samčeky a až neskôr, asi po 5 – 7 dňoch sa objavujú samičky, ktoré až po niekoľkých dňoch začínajú klásť vajíčka. Ak druhá vlna po 5 – 7 dňoch nie je výrazná, i tak odporúčame porast insekticídom ošetriť. Neskoršie ošetrenie by mohlo byť už menej účinné. Stále platí, že chemická ochrana musí byť vykonaná pred nakladením vajíčok.
Ochrana proti krytonosovi štvorzubému býva potrebná o 14 – 21 dní neskôr ako pri krytonosovi repkovom. Krytonos štvorzubý sa môže v poraste objavovať a samičky klásť vajíčka i tesne pred kvitnutím. Vtedy ale už väčšie škody nespôsobuje. Zo štvorročných pokusov vyplýva, že neskoršie ošetrenie býva účinnejšie a môže sa spojiť s ošetrením proti blyskáčikovi.
V prechádzajúcich rokoch viacerí pestovatelia správne vyhodnotili nízky výskyt blyskáčika a neošetrovali proti nemu, ale tým možno nevykonali ani potrebnú ochranu proti kladúcim samičkám krytonosa štvorzubého. Následne bol zistený ich hospodársky významný výskyt lariev na stonke v období kvitnutia a tvorby šešúľ.
V oblastiach, kde sa vyskytujú oba druhy krytonosov spoločne, je potrebné v niektorých rokoch aplikovať insekticíd na jar dvakrát v rôznych termínoch.
Dospelec krytonosa štvorzubého
Výber pesticídov
Proti krytonosom sú zaregistrované pesticídy v oboch hlavných skupinách (tab. 2). V Českej republike sa najviac k ochrane proti krytonosom používajú organofosfáty.
Tab. 2: Účinnosť pesticídnych prípravkov
| 2014 | 2015 | 2016 | Priemer | ||||||
| Názov prípravku | Dávka l(kg)/ha | počet hodnotení | Priem. účinnosť (%) | počet hodnotení | Priem. účinnosť (%) | počet hodnotení | Priem. účinnosť (%) | počet hodnotení/ počet ročníkov | Priem. účinnosť (%) |
| Avaunt 15 SC | 0,17 | 1 | 50 | 1 | 45,6 | 2/2 | 47,8 | ||
| Buldock 25 EC | 0,3 | 1 | 82 | 1 | 59 | 1 | 69,5 | 3/3 | 70,2 |
| Buldock 25 EC + Mospilan 20 SP | 0,2 + 0,1 | 2 | 78 | 1 | 64 | 1 | 52,6 | 4/3 | 64,9 |
| Buldock 25 EC + Adaptik | 0,3 + 0,25 | 1 | 69 | 1/1 | 69,0 | ||||
| Daskor | 1 | 68,9 | 1/1 | 68,9 | |||||
| Fyfanon EW | 2 | 1 | 90 | 1/1 | 90,0 | ||||
| Mospilan 20 SP + Vaztak Active | 0,2+0,1 | 3 | 64 | 1/1 | 64,0 | ||||
| Nexide | 0,08 | 1 | 83 | 1/1 | 83,0 | ||||
| Nurelle D | 0,6 | 11 | 77 | 9 | 65 | 7 | 62,8 | 27/3 | 68,3 |
| Proteus 110 OD | 0,75 | 5 | 70 | 2 | 84 | 1 | 74,7 | 8/3 | 76,2 |
| Rapid | 0,08 | 1 | 90 | 1 | 52 | 1 | 46 | 3/3 | 62,7 |
| Rapid + Fyfanon | 0,08 + 1,5 | 1 | 60 | 1 | 30 | 2/2 | 45,0 | ||
| Reldan 22 EC + Rafan | 1,3 + 0,12 | 3 | 85 | 1 | 59 | 4/2 | 72,0 | ||
| Sumi Alpha 5 EW | 0,1 | 1 | 70,1 | 1/1 | 70,1 | ||||
| Trebon OSR | 0,2 | 5 | 77 | 3 | 46 | 3 | 71,2 | 11/3 | 64,7 |
| Vaztak Active | 0,3 | 4 | 81 | 1 | 59 | 5/2 | 70,0 | ||
| Vaztak Active + Toil | 0,3 + 0,5 % | 1 | 88 | 1 | 51,5 | 2/2 | 69,8 | ||
V trojročných pokusov (2014 – 2016) bola najvyššia účinnosť proti krytonosom zistená práve pri organofosfátoch (súčasne tiež zo všetkých skupín účinných látok) pri prípravku Fyfanon (u.l. melathion). Bol však skúšaný iba jeden rok. Taktiež iba jeden rok bol skúšaný prípravok SumiAlpha 5 EW (ú.l. esfenvalerate) s pomerne vysokou účinnosťou – 70 %, ako aj Daskor (ú.l. chlorpyrifos – methyl) s účinnosťou 68,9 %.
Vzhľadom k veľkej premenlivosti vonkajších podmienok pri skorej jarnej aplikácii, sú pri týchto pesticídoch vierohodnejšie viacročné výsledky.
Najčastejšie sa v našich podmienkach používa ošetrenie kombinovaným prípravkom Nurelle D (ú.l. chlorpyrifos + cypermethrin), ktorému je podobná aplikácia tank-mix organofosfátu a pyretroidu Reldan 22 EC + Rafan. Nurelle D bol skúšaný pri značnom počte opakovaní (27 x) a dosiahol priemernej účinnosti za tri roky 68,3 %, s mierne klesajúcou tendenciou medzi rokmi. Kombinácia Reldan 22 EC + Rafan dosiahla v rokoch 2014 – 2015 priemernú účinnosť 72 %. Kombinácia organofosfátov alebo ich kombinácie s pyretroidmi patrili počas ostatných troch pokusných rokov k najúčinnejším.
Výhodou je, že aplikácia organofosfátov je väčšinou dostatočne účinná i pri menej vhodne zvolenom termíne aplikácie. Zo všetkých prípravkov najlepšie eliminuje chybu pestovateľa. Optimálny termín aplikácie ale vždy zväčšuje účinnosť. Organofosfáty ničia predovšetkým dospelcov, preto ich aplikujeme pred nakladením vajíčok.
Stonky poškodené larvami krytonosa repkového
Neonikotínoidy
Druhou možnosťou ochrany proti krytonosom je aplikácia
insekticídov zo skupiny neonikotínoidov, najlepšie v kombinácii s pyretroidmi. Prípravok Proteus 110 OD (deltametrin + thiakloprid) patrí k najväčším konkurentom organofosfátov pri ochrane proti krytonosom. Tento prípravok je citlivejší na správny termín aplikácie. V rokoch 2014 – 2016 sa pri ňom v pokusoch dosiahla priemerná účinnosť 76,2 % pri 8 opakovaniach. Výsledky sú pritom v jednotlivých rokoch vyrovnané. Podľa našich skúseností z niekoľkých lokalít to vyzerá tak, že Proteus 110 OD znesie skôr neskoršiu aplikáciu oproti optimálnej, ako aplikáciu v predstihu pred optimálnym termínom. Systémový neonikotínoid pravdepodobne preniká do rastliny a likviduje aj mladé larvičky v rastlinných pletivách.
Pyretroidy
Účinnosť klasických, nami skúšaných pyretroidov (cypermetrin, alfa – cypermetrin) bola v rokoch 2014 – 2016 dosť vysoká. Nevýhodou je, že aplikácia týchto pyretroidov musí byť vykonaná presne v optimálnom termíne na začiatku obdobia kladenia vajíčok samičkami, čo sa zrejme podarilo v pokusnom roku 2014, kedy patrila účinnosť Vaztaku Activ, Rapid a prípravku Buldock 25 EC medzi najlepšie varianty podľa účinnosti. V r. 2015 boli výsledky nižšie a striedavé, ale prípravok Nexide dosiahol 83 %-nú účinnosť. Taktiež lambda – cyhalothrin (prípravok Markate) sa v kombinácii s Mospilanom SL a následne s ďalším pyretroidom Vaztak Active nadpriemerne osvedčil – 88 % účinnosť. V priemere troch rokov však bola účinnosť pyretroidov účinná – od 62 po 83 %, aj keď v jednotlivých rokov boli účinky rozdielne. Na účinok pyretroidov sa tak nie je možné plne spoľahnúť každoročne. Krátka reziduálna účinnosť prakticky neeliminuje chybný odhad termínu aplikácie. V oblastiach výskytu rezistentných populácií blyskáčika k pyretroidom, ich aplikácie proti krytonosom prehlbujú tento problém. Je však potrebné zdôrazniť, že krytonosy nie sú zatiaľ rezistentní voči žiadnej skupine insekticídov.
Výborné výsledky dosiahol v ostatných rokoch pyretroid z inej skupiny etofenprox – prípravok Trebon OSR, ktorý dosiahol priemernú účinnosť 64,7 %. V r. 2014 však boli lepšie klasické pyretroidy a tento stav sa opakoval aj v r. 2015. V r. 2016 bol Trebon päť lepší ako klasické pyretroidy. Mal však pomerne veľký rozptyl účinnosti na jednotlivých pokusných lokalitách. V slede s Nurellom dosahuje nadpriemernú účinnosť – 77 % a opakovaná aplikácia Trebonu dosahuje účinnosť 60 %.
Autori: Ing. J. Kazda, CSc., Ing. M. Volková, Katedra ochrany rostlin ČZU Praha
Preložil P. Zubal
Foto: J. Kazda
