Vysokoprodukčné systémy chovu hovädzieho dobytka vytvárajú tlak na dostatok krmiva s primeranou koncentráciou energie a dusíkatých látok. Jednoduchým riešením je zvyšovanie podielu jadrových krmív v kŕmnej dávke, čo však prináša nebezpečenstvo v podobe zdravotných problémov zvierat. Pestovanie vysokokvalitných objemových krmív na ornej pôde má preto v poľnohospodárskych podnikoch a farmách s chovom prežúvavcov nezastupiteľnú úlohu. Do procesu dosahovania hlavného cieľa, produkcie kvalitného objemového krmiva, zasahuje aktívne pestovateľ druhovým a odrodovým zložením porastu, hnojením, spôsobom a intenzitou využívania.
Základným druhom dočasných trávnych porastov, najmä v západnej a strednej Európe, je mätonoh trváci. Vysoká nutričná hodnota, chutnosť, stráviteľnosť, ako aj rýchle vytvorenie dobre zapojeného porastu sú vlastnosti, ktoré ho zaraďujú k najkvalitnejším viacročným trávnym druhom. Stabilnými a vysokými úrodami s porovnateľnými kvalitatívnymi parametrami je do dočasných trávnych porastov s úspechom zaraďovaný aj mätonoh mnohokvetý. Okrem týchto dvoch trávnych druhov sa najmä v podmienkach severnej Európy v dočasných trávnych porastov uplatňujú timotejka lúčna a kostrava lúčna. Okrem spomenutých, nutrične kvalitných druhov, sú významným komponentom medzirodové hybridy Festulolium, v ktorých sa spája nutričná hodnota mätonohov s vytrvalosťou a odolnosťou kostravy trsteníkovitej voči suchu a odolnosťou kostravy lúčnej voči zime a vymŕzaniu. Lolioidné typy sa vyznačujú vysokou produkciou kvalitného krmiva, primeranou vytrvalosťou a odolnosťou voči abiotickým vplyvom prostredia v čistých porastoch, ako aj v miešankách. Hlbší koreňový systém im umožňuje vytvárať dobre zapojené porasty na suchých ako aj vlhkých stanovištiach. Pri produkcii objemového krmiva s vyšším obsahom dusíkatých a minerálnych látok majú svoje nezameniteľné postavenie leguminózy, osobitne ďatelina lúčna a ďatelina plazivá. Okrem kvalitatívneho aspektu významne zasahujú do ekonomickej efektivity a environmentálne akceptovanej produkcie siatych trávnych porastov svojou schopnosťou fixovať vzdušný dusík. Ďatelina lúčna sa uprednostňuje v systémoch výroby konzervovaných krmív, zatiaľ čo ďatelina plazivá sa uplatňuje v intenzívnych pasienkových porastoch. Popri týchto dvoch druhoch svoje uplatnenie, vzhľadom na kvalitatívne odlišnosti (špecifické látky, obsah tanínov, ktoré nespôsobujú nadúvanie zvierat) a prispôsobenie sa k náročným environmentálnym podmienkam, nachádzajú aj ďalšie druhy ako je lucerna siata, vičenec vikolistý či ľadenec rožkatý.
Aplikácia minerálnych alebo organických hnojív determinuje kvalitu a kvantitu trávnych monokultúr a miešaniek. Dusík signifikantne zvyšuje produkciu a obsah dusíkatých látok v trávnej hmote. Dávka a termín hnojenia významne ovplyvňuje fyziológiu rastu, ktorá sa premieta do agronomických vlastností ako je vytrvalosť a odolnosť a tým ovplyvňuje efektivitu viacročného pestovania dočasných trávnych porastov. Posledným činiteľom, ktorý ovplyvňuje kvalitu, množstvo a vyrovnanosť dosahovanej produkcie objemových krmovín je manažment defoliácie siatych trávnych porastov.
Široká paleta odrôd základných druhov pre siate trávne porasty vytvára dobrú základňu pre zostavovanie trávnych aj ďatelinotrávnych miešaniek pre rôzne environmentálne podmienky a produkčné systémy. Testovanie rôznych kombinácií druhov, odrôd a manažmentu je efektívnym nástrojom transféru šľachtiteľskej práce a výskumu do praxe. Z tohto dôvodu prebieha v súčasnom období na VÚTPHP v Banskej Bystrici sledovanie kvalitatívnych aj produkčných parametrov monokultúry medzirodového hybridu odrody Achilles, ďateliny lúčnej odrody Fresko, lucerny siatej odrody Tereza a ich vzájomných miešaniek. Dočasné trávne porasty boli založené na piesočnatohlinitej pôde s neutrálnou pôdnou reakciou. Pri monokultúre MRH sa aplikuje dusík v dávke 120
kg.ha-1, ktorá je rovnomerne (60 kg.ha-1) rozdelená na aplikáciu na začiatku vegetácie a po prvej kosbe.
V prvom úžitkovom roku bola koncentrácia dusíkatých látok preukazne ovplyvnená zložením porastu a najvyššiu priemernú koncentráciu dusíkatých látok sme zaznamenali pri monokultúrach ďateliny lúčnej a lucerny siatej. Táto skutočnosť bola podporená nielen genetickou výbavou leguminóz, ale aj zapojeným porastom s viac ako 90%-nou prezenciou ďateliny lúčnej, resp. lucerny siatej a nízkym podielom iných rastlinných druhov. Obsah dusíkatých látok vo fytomase medzirodového hybridu v prvej kosbe nepokrýval požiadavky zvierat. Jednou z príčin nižšieho obsahu dusíkatých látok v objemovom krmive MHR, v porovnaní s leguminózami, je využívanie disponibilného dusíka MRH na tvorbu biomasy, ktorá bola najvyššia práve pri monokultúre MRH vo všetkých kosbách.
Tabuľka 1: Zmeny v obsahu dusíkatých látok počas vegetačného obdobia
| Zloženie porastu | 1.
kosba |
2. kosba | 3. kosba | Priemer |
| MHR Achilles | 105,16
|
109,78 | 121,36 | 112,10 |
| Ďatelina lúčna Fresko | 181,89
|
189,34 | 149,18 | 173,47 |
| Lucerna siata Tereza | 152,45
|
168,20 | 138,29 | 152,98 |
| Ďatelina lúčna Fresko + MHR Achilles | 113,69
|
136,26 | 136,09 | 128,68 |
| Lucerna siata Tereza + MHR Achilles | 100,03 | 95,18 | 129,00 | 108,07 |
Možno prekvapivo najnižšiu koncentráciu dusíkatých látok zaznamenala lucernotrávna miešanka. Produkčný aj kvalitatívny potenciál tejto miešanky bol však poznamenaný botanickým zložením porastu. V poraste prevládal najmä medzirodový hybrid, ktorý bez dodatočného dusíkatého hnojenia nedosahoval požadovaný obsah dusíkatých látok. Počas vegetačného obdobia dochádzalo ku zmenám v obsahu dusíkatých látok. Tento parameter mal protichodnú tendenciu vývoja v leguminózach, kde sa znižoval od 1. kosby ku poslednej v porovnaní s medzirodovým hybridom, kde naopak stúpal od 105 g.kg-1 na začiatku vegetácie na 121 g.kg-1 v poslednej kosbe. Aj napriek týmto rozdielom termín defoliácie neovplyvňoval významne koncentráciu dusíkatých látok.
Priemerné hodnoty koncentrácie energie, vyjadrené ukazovateľom NEL, dosahovali požadované hodnoty a pohybovali sa v rozpätí od 5,02 MJ.kg-1 pri MRH do 5.68 MJ.kg-1 pri lucerne siatej(graf 1).
Pri trojkosnom využití sa však prejavil negatívny vplyv zvyšujúceho sa obsahu vlákniny v neskorších vývinových štádiách na energetický profil vyprodukovaného objemového krmiva. Z tohto dôvodu bolo na konci vegetačného obdobia evidované markantné zníženie koncentrácie NEL pri všetkých hodnotených porastoch (graf 2).
Jednoročné hodnotenie kvality siatych trávnych porastov je krátke obdobie na formulovanie jednoznačných záverov. Výsledky však naznačujú, že leguminózy, osobitne ďatelina lúčna odroda Fresko, poskytujú objemové krmivo s dostatočnou koncentráciou dusíkatých látok aj energie. Úrodový potenciál MRH odrody Achilles v kombinácii s dostatočnou koncentráciou energie poukazuje na jeho vhodné využívanie v dvojkomponentnej ďatelinotrávnej miešanke. Vynikajúce kvalitatívne vlastnosti lucerny siatej sa naopak najlepšie prejavili v monokultúre, zatiaľ čo v miešanke s medzirodovým hybridom došlo k zníženiu obsahu dusíkatých látok, koncentrácie NEL a aj úrody objemového krmiva.
Autori: Ing. M. Kizeková, PhD., Ing. J. Čunderlík, PhD., Ing. J. Martincová, PhD., VÚTPHP B. Bystrica
