Pestovaním medziplodín možno dosiahnuť mnohé pozitívne efekty, ktoré je ťažké vyjadriť v kalkulácii nákladov a výnosov. Na jednej strane sú exaktné náklady na ich pestovanie a na druhej strane komplexné ťažšie kvantifikovateľné efekty, ktoré pestovanie medziplodín prináša. Pri medziplodinách je hlavným cieľom vysoká úroveň utilizácie dusíka, potláčanie burín a zachytávanie živín v organickej hmote.
„Priživovaním“ mikroorganizmov koreňovými exudátmi medziplodín sa zintenzívňuje cyklus živí a je tak možné dosiahnuť lepšie zásobenie nasledujúcich plodín.
V ekologickom poľnohospodárstve predstavujú medziplodiny most, cez ktorý je možné preniesť vzácny dusík z predchádzajúcej plodiny na nasledujúcu plodinu. Z tohto dôvodu musí byť pestovaniu medziplodín venovaný primeraný priestor pri plánovaní osevných postupov.
Ich pestovanie má svoje základné princípy, tak si ich zhrňme.
Správne načasovanie výsevu
Cieľom je optimálne využitie vegetačného obdobia, dostupnej pôdnej vlhkosti a potlačenie zaburinenia. Keďže sa medziplodiny najviac uplatňujú po zbere obilnín, je potrebné vysievať medziplodinu v kontexte agrotechnických možností podniku a rastovej dynamiky výdrvu. Ak je možnosť siať priamo do nenarušeného strniska, je vhodné realizovať sejbu hneď za kombajnom. Pri konvenčnej agrotechnike sa ukazuje ako bezpečnejšia cesta siať medziplodinu až v rámci druhej podmietky, ktorou sa zároveň zničí prvá vlna výdrvu.
Zabudnime na rozmetadlá
Najlepšie efekty medziplodín sa môžu dosiahnuť len prostredníctvom kvalitne založeného a rovnomerného porastu.V rámci komplexnejšieho pohľadu za sejbu sejačkou jednoznačne hovoria aj náklady na osivo medziplodín. Kvalitná sejba je základom ekonomickej efektívnosti pestovania medziplodín.
Nešetrite na výsevkoch
Vyššia cena za osivá kvalitných medziplodinových zmesí núti poľnohospodárov uberať na výsevkoch, resp. vysievať minimálne odporúčané množstvá. To často vedie k nekompletným porastom a následným problémom so zaburinením a pod. Odporúča sa preto vysievať radšej viac ako menej. Z hľadiska zníženia nákladovosti je vhodné „zahustiť“ zmesi komponentom z vlastnej produkcie.
Miešanky sú lepšie ako sólo plodiny
Miešanky druhov rastlín lepšie prekoreňujú pôdu. Ak je to možné, mali by byť tvorené druhmi s plytkými, strednými a hlbokými koreňmi. Správne zvolená zmes plodín dodáva systému pridanú hodnotu v podobne pozitívnych medzidruhových synergických efektov a zvýšenia biodiverzity.
Naučiť sa robiť s hmotou na povrchu pôdy
Hlboké zapravovanie medziplodín orbou nie je žiaduce. Rozklad organickej hmoty najlepšie prebieha v aeróbnom prostredí na povrchu. Odporúča sa preto len plytké zapravenie do pôdy. Integrácia medziplodinových systémov vedie farmára k hľadaniu nových agrotechnických postupov, ktoré umožňujú realizovať sejbu do mulču.
Zachytiť mineralizovaný dusík
Dusík je hlavným faktorom limitujúcim úrody v ekologickom poľnohospodárstve. Celý manažment medziplodín preto musí smerovať k maximálnej optimalizácii dusíkovej bilancie. Pestovanie medziplodín môže významne prispieť k zásobovaniu dusíkom, a to najmä ak sa vo väčšej miere spoľahneme na strukoviny. Pozitívnu bilanciu dusíka v pestovateľskom systéme je možné dosiahnuť len prostredníctvom strukovín, a preto by sa mali patrične zohľadniť v používaných miešankách.
V integrovanom poľnohospodárstve sa medziplodiny používajú predovšetkým k zamedzeniu vyplavovania dusíka do podzemných vôd. V ekologickom poľnohospodárstve je prevencia strát N z prevádzkového systému ešte dôležitejšia.
Dusík zo zvyškov predchádzajúcej hlavnej plodiny je potenciálne ohrozený vyplavovaním, pretože mikrobiálna biomasa má vďaka prevládajúcim priaznivým teplotám maximálnu aktivitu v septembri a októbri. Medziplodiny tak dokážu na jeseň absorbovať mineralizovaný, a teda rastline dostupný dusík. Množstvo absorbovaného dusíka medziplodinami sa zvyšuje s vytvorenou sušinou a jej obsahom N. Tvorba sušiny zase závisí od rastlinám dostupného dusíka, dostupnosti vody a dĺžky vegetačného obdobia.
Čím neskôr sa na jeseň zapracuje zelené hnojenie, tým pomalšie sa N uvoľňuje, a tým menšie je riziko jeho vylúhovania. Treba si uvedomiť, že dusík zabudovaný v medziplodine je lepšie využitý následnou plodinou po zapravení na jar ako po zapravení medziplodiny na jeseň.
V našich podmienkach však z dôvodu šetrenia vlahy v pôde nie je možné odporúčať zapracovanie medziplodín v jarnom období. Rovnako tak môže väčšie množstvo organickej hmoty na povrchu komplikovať následné agrotechnické úkony napr. sejbu a plečkovanie.
Pestovatelia by preto medzi oziminu a jarinu mali voliť také miešanky, ktoré je efektívne zapraviť do pôdy už koncom jesene. Z tohto hľadiska je dôležité voliť termín výsevu a druhy rastlín v medziplodine tak, aby v čase zapravenia obsahovala organická hmota medziplodín optimálny pomer C : N.
Riadenie rozkladu organickej hmoty
Množstvo sušiny a chemické zloženie zapracovaného organického materiálu je dôležité pre procesy premeny v pôde. Materiály, ktoré sú bohaté na ľahko dostupné zlúčeniny N a C, sa mineralizujú obzvlášť rýchlo.
Pomer C ku N v zelenom hnojení teda ovplyvňuje aj príjem N následnou plodinou. Kritický pomer C/N rastlín na zelené hnojenie, z ktorého v nasledujúcom roku pri rozklade rastlinného materiálu prebiehajú procesy uvoľňovania a utilizácie vždy súčasne, je okolo 25 : 1. Rastlinný materiál so širším C/N pomerom vedie k biologickej fixácii dusíka. Čím lepšie je samotná medziplodina zásobená N, tým nižší je jej pomer C/N, a tým vyššia je predpokladaná mineralizácia N. Okrem pomeru C/N a obsahu N v rastlinnom materiáli je dôležitý aj stupeň obsahu lignínu v bunkových stenách.
Intenzitu mineralizácie organickej hmoty mikroorganizmami ovplyvňuje mnoho faktorov. Rozhodujúci význam má počasie. Vysoké hodnoty mineralizácie sú namerané pri 8 – 15 °C, takže priaznivé podmienky pre tieto procesy prevládajú začiatkom leta a jesene. Výskumy tiež ukázali, že mikrobiálna biomasa pôdy vykazuje maximálne hodnoty medzi aprílom a májom a medzi septembrom a októbrom a, naopak, minimálne hodnoty medzi júlom a augustom a v zimných mesiacoch.
Na jeseň tak možno využiť medziplodiny na absorbovanie uvoľneného dusíka. V prípade medziplodín bez zastúpenia leguminóz môže dôjsť k zachyteniu až 75 % a v prípade strukovín okolo 50 % pôvodného obsahu dusičnanov v pôde.
Pred sejbou následných plodín v apríli sú už po zelenom hnojení zapracovanom na jeseň prítomné v pôde podobne vysoké hodnoty Nmin, ako tomu bolo po zbere predplodiny. Na druhej strane po zelenom hnojení založenom na strukovinách sú namerané množstvá Nmin v pôde o 10 – 30 kg/ha vyššie ako na ploche bez medziplodín.
Pozor však na tzv. únavu pôdy leguminózami. V prípade, ak je ako hlavná trhová plodina pestovaná leguminóza, treba zabezpečiť, aby sa rovnaký rastlinný druh v širšej miere v medziplodine nepoužíval.
Pár typov zmesí plodín do ekologického poľnohospodárstva:
Základná: hrach, facélia, reďkev siata, požlť, cirok, slnečnica, ľan
Miešanka s pomalšou rastovou dynamikou. Dobre potláča výdrv. V neskorej jeseni dobrý pomer C : N. Bez rizika vysemenenia. Vhodná medzi ozimnú obilninu a jarinu.
N-utilizácia: hrach, vika, bôb, ovos
Miešanky s vysokým obsahom leguminóz pre maximálnu fixáciu dusíka. Vhodná pred jariny (kukurica, zemiaky, sóju).
Rýchla: horčica, pohánka, repka
Dynamická zmes vhodná ako prerušovač medzi dvoma ozimnými obilninami. Výborne potláča výdrv a buriny, má rýchly nárast biomasy, skorá likvidácia a zapravenie porastu. Nebezpečenstvo vysemenenia, rýchly nárast obsahu lignínu v pletivách pri kvitnutí.
Autor: Tomáš Baran, Naše pole
