O tom, ako zabezpečiť, aby to tak skutočne bolo, sme sa rozprávali na začiatku závlahovej sezóny s Ing. Jurajom Mačajom st. a niekoľkými poľnohospodármi, ktorí ďalší rozvoj závlah podmieňujú výraznou finančnou podporou štátu do infraštruktúry závlah.
Čo naznačil máj roku 2025
Počasie vie byť vďačnou témou pri nadväzovaní verbálnej komunikácie, pretože sa nás všetkých dotýka. Zvlášť poľnohospodárstva, kde sú voda a teplota prostredia jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich úrodu pestovaných plodín. Témou nepohrdnú ani médiá, najmä pri extrémnych výkyvoch počasia.
Inak to nebolo ani začiatkom mája, keď bol na základe monitoringu sucha vykonávaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom daný stav hodnotený ako začínajúce a miestami až výrazné pôdne sucho. Hodnoverné informácie doložené ilustračnými zábermi vyprahnutej pôdy nie celkom korešpondovali s reálnou kondíciou porastov pšenice ozimnej alebo repky olejnej. Tieto sa napriek vlahovému deficitu nachádzali v dobrom stave, i keď dážď by im bol prospel. Neskoršie, hoci skromné, zrážky a nízke priemerné denné teploty vytvorili oprávnené predpoklady k naplneniu pranostiky „Studený máj, v stodole raj“.
Mesiac máj s množstvom prívlastkov je aj neoficiálnym začiatkom závlahovej sezóny. Aká bude, to ukážu nasledujúce mesiace. Klimatológovia upozorňujú, že aj v tomto roku môžeme očakávať periódy sucha a tepla, ktoré budú striedať lokálne výdatné zrážky.
Súčasná situácia vo využívaní závlah
Jednoznačne môžeme konštatovať stagnáciu alebo dokonca pokles záujmu o využitie závlah. Podľa informácií od Hydromeliorácie, š. p., bolo plošné využitie závlah na Slovensku v roku 2024 na úrovni 15 326 ha, čo z celkovej zabudovanej výmery 318 000 ha predstavuje 4,8 %. Je to žalostne málo, no nie je sa čomu čudovať pri množstve problémov, ktoré súvisia s ich využitím.
Tento klesajúci trend je možné dokumentovať na zavlaženej ploche v tohtoročnom máji, keď sa spustili na približne 6 000 ha pri priemernej závlahovej dávke 250 m3.ha-1.
V tomto období bola štruktúra zavlažovaných plodín nasledovná: zemiaky 1 279 ha, pšenica ozimná 940 ha, kukurica sladká 400 ha, kukurica osivová 429 ha, hrach 465 ha, cibuľa 389 ha, mak 205 ha, mrkva 116 ha, orechy 200 ha. Prevažná časť asi 95 % zavlaženej výmery bola realizovaná prostredníctvom pivotových zavlažovačov. V ovocinárstve sa opäť osvedčila protimrazová závlaha, pomocou ktorej sa podarilo ochrániť pred jarnými mrazmi takmer 100 ha sadov. Medzi najväčších odberateľov závlahovej vody patria Agromačaj a. s. a Gamota v. d.
Voda – limitujúci faktor
V úvode nášho článku sme spomenuli rozhovor s Ing. Jurajom Mačajom st., s ktorým sme sa rozprávali na nekonečnú tému závlah na Slovensku. So zanietením rozprával o začiatkoch svojho podnikania, kde kládol dôraz na maximálne využitie závlah. To je pri štruktúre pestovaných plodín predovšetkým zemiakov, cibule, koreňovej zeleniny, kukurici osivovej samozrejmosťou a nutnosťou. V prípade potreby nešetria s „umelým dažďom“ ani pri ostatných plodinách, aj keď s nižším ekonomickým prínosom. Práve v závlahách vidí jeden z rozhodujúcich spôsobov zadržiavania vody v krajine a jej prirodzeného kolobehu.
Nenahraditeľnosť vody pre náš život a tiež jej význam z hľadiska rastlinnej výroby sme si mohli naplno uvedomiť i na Celoslovenských dňoch poľa, ktoré sa konali 3. a 4. júna 2025 v Seliciach. Prezentované výkonné odrody rôznych plodín, najmodernejšia technika zabezpečujúca komplexnú agrotechniku, prostriedky výživy a ochrany rastlín – to všetko je v ponuke pre poľnohospodárov. Jedným z rozhodujúcich faktorov pre tvorbu úrody je však krytie vlahovej potreby rastlín. Práve táto otázka bola kľúčová v rozhovore s poľnohospodármi, ktorí majú záujem o zavlažovanie a očakávajú v tomto smere finančnú podporu zo strany štátu. Počiatočná nádej, že pripravovaná výzva č. 75/PRV/2025 riešiaca financovanie infraštruktúry závlah bude aj realizovaná, sa pomaly rozplýva. Napriek našej opätovnej žiadosti nám oprávnený subjekt na čerpanie prostriedkov – Hydromeliorácie, š. p., k 31. 5. 2025 nevedel poskytnúť aktuálne informácie.
Veľa otázok, žiadna odpoveď
Máme vybudované závlahové stavby (mnohé v dezolátnom stave, ale obnoviteľné) a tiež dostatok vodných zdrojov. Zvýšenú pozornosť si zasluhujú aj hydromelioračné kanále. Chýba však ucelená koncepcia. Posunuli sme sa v ostatných piatich rokoch aspoň o kúsok dopredu? Ako ďalej v hydromelioráciách? Toto je zásadná otázka pre kompetentných, od ktorých už príliš dlho čakáme zásadnú odpoveď.
Autor: Ľudovít Szabó, Naše pole
