Nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že Nový Zéland je krásna krajina plná prírodných divov. Keď jazdíte po krajine, na každom kroku vás privítajú otvorené pastviny, sady, vinice a farmy, ktoré produkujú potraviny. Značnú časť produkcie vyvážajú. V krajine s počtom obyvateľov pod päť miliónov ľudí je v súčasnosti poľnohospodársky priemysel mimoriadne efektívny a na svetovej scéne súťaží viac než úspešne.
Táto ostrovná krajina má 27 miliónov hektárov plochy, z ktorých je 16,5 milióna obhospodarovaných, pričom ako pastviny slúži 14 miliónov hektárov. Nový Zéland sa dostal do celosvetového povedomia ako poľnohospodárska krajina od 19. storočia. Zavedenie chladiarenskej dopravy umožnilo jeho mliekarenským výrobkom expandovať. Veľkej Británii poskytovali mäso, vlnu, maslo a ďalšie poľnohospodárske výrobky. Zároveň so zvyšujúcou sa mechanizáciou a rýchlym rastom v iných odvetviach podiel obyvateľstva pracujúceho v poľnohospodárstve (vrátane rybolovu a lesného hospodárstva) neustále klesal z približne 37 percent v roku 1901 na 9,4 percenta na začiatku tohto milénia. Nový Zéland je jedinečný v tom, že je jedinou rozvinutou krajinou, ktorá nie vôbec chránená pred medzinárodným trhom, pretože v 80. rokoch boli zrušené dotácie, daňové úľavy a cenové podpory pre poľnohospodársky sektor.
Odvaha na zmenu
V 50. a 60. rokoch 20. storočia na Novom Zélande dotácie pre poľnohospodárstvo prakticky neexistovali. Viac ako polovica produkcie, bola vyvážaná do Spojeného Kráľovstva. Ropná kríza v 70. rokoch silno zasiahla Nový Zéland vzhľadom na jeho závislosť od exportu a keď sa Spojené kráľovstvo v roku 1973 pripojilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu, Nový Zéland stratil záruku prístupu k najdôležitejšiemu trhu. Pokiaľ v 70. rokoch exportoval do európskych krajín 76 % vývozu v súčasnosti je to len 12 %.
Miestni poľnohospodári sú najmenej dotovaní z pomedzi krajín OECD.
Nový Zéland sa poučil, že neexistuje jeden model pre poľnohospodársku politiku, ktorá vyhovuje všetkým. V 70. rokoch a začiatkom 80. rokov, bol predstavený poľnohospodársky podporný program, ktorý ich mal povzbudiť na zvýšenie výroby. Cieľom bolo pomôcť zmierniť obchodný schodok, zvýšené náklady na ropu, kolaps v cenách komodít a strát značných príjmov z vývozu do Británie. Súčasťou toho bol široký sortiment podporných mechanizmov. Boli zavedené minimálne ceny pre poľnohospodársky tovar, subvencie vstupov, pôžičky s nízkym úrokom, daňové stimuly a odpisy dlhov. Vďaka tomu poľnohospodári menej reagovali na signály trhu vrátane dopytu po výrobkoch, menej inovovali a zdroje sa nevyužívali efektívne. Keďže dotácie boli kapitalizované aj do cien pozemkov, málo mladých poľnohospodárov si mohlo dovoliť kúpiť pôdu. Znížila sa tiež produktivita, platby podporovali zabezpečenie príjmu aj bez nutnosti inovácie.
Sektor spracovania bol tiež charakterizovaný zníženou efektivitou. V polovici 80. rokov bolo jasné, že politika dotovania poľnohospodárstva nefunguje. Odvetvie bolo čoraz viac nekonkurencieschopné na medzinárodných trhoch. Bolo ekonomicky neudržateľné pokračovať v toto trende.
Rozsiahle reformy začali v roku 1984. Ich cieľom bolo efektívne vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých a zaobchádzať s poľnohospodárstvom ako s akýmkoľvek iným podnikaním. Súčasťou reforiem bolo odstránenie všetkých cenových podpôr pre poľnohospodárov.
V ostrovnej krajine je budovanie vetrolamov nevyhnutnosťou.
Sila reforiem
Malo to okamžité a citeľné účinky na poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti. Príjmy fariem klesli, rovnako tak ich ziskovosť. Vstupné náklady a dlhy podnikov sa zvýšil. Nezamestnanosť dočasne stúpla a niektoré malé vidiecke mestá zažili zníženie počtu obyvateľov. Niektoré z negatívnych dopadov boli zmierňované pomocou podpory ukončenia farmárčenia a reštrukturalizácie dlhu vládou.
Napriek ťažkostiam to len veľmi málo farmárov vzdalo. Iba asi jedno percent poľnohospodárov využilo výstupné balíčky a asi päť percent poľnohospodárov opustilo v rokoch 1985 až 1989 krajinu. Približne 20 percent z celkového dlhu na vidieku bol odpísaný a asi šesť percent fariem sa predalo, čo bolo podstatne menej než sa očakávalo.
Reformy zmenili vidiecke spoločenstvá. Zamerali sa na nové aktivity. Diverzifikácia vidieckeho hospodárstva bola kľúčovým výsledkom reforiem s rastom v odvetviach ako napr. záhradníctvo a vinohradníctvo. V roku 1984 sa vinič pestoval na šesťtisíc hektároch, v súčasností je to viac ako 35-tisíc hektárov. Výnosy ovocinárstva a zeleninárstva z vývozu vzrástli od roku 1985 viac ako desaťnásobne a dnes predstavujú 10,3 percent z celkového vývoz tovaru.
Významný nárast zaznamenal sektor vinohradníctva a vinárstva.
Nový Zéland má zhruba ten istý počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve dnes, ako to bolo v ére pred reformou. Produktivita poľnohospodárstva za zvýšila štvornásobne. Existoval aj nepriamy pozitívny vplyv na životné prostredie od zrušenia dotácií v zmysle efektívnejšej aplikácii hnojív a zníženie počtu stád oviec. Skúsenosti Nového Zélandu ukazujú, že zmena môže viesť k tomu, že toto odvetvie dokáže lepšie reagovať na trh a dopyt a je viac konkurencieschopné, pohotovejšie a podstatne menej zaťažujúce daňových poplatníkov.
V súčasnosti má Nový Zéland najnižšiu úroveň poľnohospodárskych dotácií v rámci krajín OECD. Jedna sa o menej ako jedno percento z celkového príjmu (priemer pre OECD je 16 percent). Jediné priame vládne podpory sú určené na kontrolu erózie, ako aj na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a pomoc v dôsledku nepriaznivých prírodných udalostí, ako sú záplavy alebo sucho. Vláda tiež pokrýva výdavky na biologickú bezpečnosť a výskum. Novozélandskí poľnohospodári tak musia konkurovať na medzinárodných trhoch silne dotovaným konkurentom.
Súkromné investície smerujú najmä do modernizácie fariem a nových pestovateľských technológií.
Mäso, mlieko a vlna
Vyše 44 % fariem na Novom Zélande sa venuje chovu oviec a hovädzieho dobytka na mäso. Mliekarenské farmy predstavujú 21 % z celkového počtu podnikov. Pre účely živočíšnej výroby je pastevným spôsobom obhospodarovaných viac ako 11 miliónov hektárov. Na Novom Zélande sa nachádza približne 27,58 milióna oviec a 3,47 milióna kusov hovädzieho dobytka. Hlavné plemená oviec na severnom ostrove a južných okresoch južného ostrova sú Romney. Merino je prevládajúcim plemenom v južnej ostrovnej vysočine, zatiaľ čo zvyšok južného ostrova využíva ovce Corriedale a Halfbred. Populácia oviec dosiahla vrchol v roku 1982 – 70,3 milióna kusov a odvtedy neustále klesá. Z novozélandských oviec sa každý rok strihá asi 220 000 ton vlny. Asi 95 % ovčieho mäsa a 90 % výroby vlny sa vyváža.
Populácia oviec dosiahla vrchol v roku 1982, kedy sa tu chovalo 70,3 milióna kusov. V súčasnosti je v krajine približne 27 miliónov oviec.
71 % hovädzieho dobytka sa chová na severnom ostrove. Najrozšírenejším plemenom je Angus 37 %, Frízsky tvorí 14 %, Hereford 10 % a zvyšok sú ostatné plemená a krížence. Priemerná veľkosť stáda je v súčasnosti 419 kráv, pričom miera zaťaženia je 2,85 kravy na hektár.
Trvalé trávne porasty sú spolu s pasienkami hlavným zdrojom krmiva pre početné stáda hospodárskych zvierat.
Novozélandské mliekarenské spoločnosti sú dôveryhodnými dodávateľmi celého radu mliečnych výrobkov vrátane čerstvého mlieka, sušeného mlieka, vysoko hodnotných mliečnych výživových výrobkov, špecializovaných mliečnych prísad pre stravovacie služby a dojčenskej výživy. V roku 2015 predstavoval príspevok mliečnych výrobkov k celkovému vývozu 14,2 miliárd dolárov čo predstavovalo 21 percent poľnohospodárskeho vývozu. Nový Zéland sa na celkovej svetovej produkcii mliečnych výrobkov podieľa 3 %, pričom 95 % svojej produkcie vyváža. Mlieko a mliečne výrobky sú najväčším exportným odvetvím krajiny.
Významným odvetvím je aj chov jeleňov. Momentálne na takýchto farmách nachádza približne 800-tisíc kusov.
Trvalé trávne porasty sú spolu s pasienkami hlavným zdrojom krmiva pre početné stáda hospodárskych zvierat.
Pestrá ponuka ovocia a zeleniny
Popri pastevnom hospodárení je ďalším najdôležitejším odvetvím v krajine pestovanie ovocia a zeleniny. Podnebie Nového Zélandu je vhodné pre rôzne druhy ovocia, od ovocia mierneho pásma, ako sú jablká, hrušky, broskyne, slivky a čerešne, až po subtropické druhy, ako je avokádo, hrozno a kivi, ako aj viacero citrusových plodov. Z hľadiska vysadenej plochy a vývozu sú v posledných rokoch najdôležitejšie jablká a kivi. Kiwi, pochádzajúce z Číny, tu dostalo svoje meno, ktorými sa stalo vo svete známym druhom. Novozélandskí producenti začali jeho komerčné pestovanie a začiatkom 80. rokov kontrolovali väčšinu svetových dodávok tohto ovocia.
Zelenina sa v krajine pestuje na ploche 45-tisíc hektárov.
Ďalšou dôležitým a rýchlo rastúcim segmentom je pestovanie hrozna, najmä na výrobu vína. Aj keď sa na Novom Zélande vyrába už 150 rokov, rast vinárskeho priemyslu bol najdramatickejší za posledných 20 rokov. Plocha viniča sa ustavične zväčšovala. Výrobné oblasti sa rozširovali v blízkosti severného cípu krajiny, ako aj v južnej časti južného ostrova. Medzi obľúbené odrody hrozna patrí cabernet sauvignon, merlot, pinot noir a chardonnay, ale Nový Zéland sa stal najznámejším pre svoj sauvignon blanc. Najdôležitejšie destinácie pre novozélandské víno sú Veľká Británia a Austrália.
Vonkajšie pestovanie zeleniny je lokalizované na 45 200 ha pôdy, zatiaľ čo pestovanie zeleniny v skleníkoch zaberá ďalších 264 ha. Najväčšie sú plochy zemiakov (9 450 ha), cibuľa zaberá 6 010 ha, tekvica 5 790 ha, hrach a fazuľa 4 700 ha, sladká kukurica 3 870 ha a hlúbová zelenina 3 630 ha. V skleníkoch dominuje pestovanie rajčín (84 ha) a papriky (61 ha).
Obilniny sa v krajine pestujú na približe 124 000 hektároch pôdy. Najpestovanejší je jačmeň (55 500 ha), pšenica (45 000 ha), kukurica (16 700 ha) a ovos (2 100 ha). Väčšina pšenice, jačmeňa a ovsa sa pestuje na Južnom ostrove, konkrétne v regiónoch Canterbury, Southland a Otago. Samotný Canterbury dorába približne 80 – 90 % pšenice v krajine, 68 % jačmeňa a 60 % ovsa. Naproti tomu takmer všetka kukurica v krajine sa pestuje na severnom ostrove.
Ornej pôdy je na ostrovoch málo, približne 240-tis. hektárov.
Nielenže je poľnohospodárstvo v krajine primárnym zdrojom zamestnanosti v mnohých vidieckych oblastiach, jeho výkonnosť ovplyvňuje úspech mestských regiónov a je na ňom závislé mnoho druhotných priemyselných odvetví. Poľnohospodárstvo je hlavným hospodárskym odvetvím na Novom Zélande a prispieva k hrubému domácemu produktu (HDP) krajiny približne 5 %. Samotný celkový poľnohospodársky vývoz v súčasnosti dosahuje viac ako 28 miliárd dolárov.
Autor: Tomáš Baran
