Priemyselné hnojivá sú zložené z chemicky vo vode rozpustných neutrálnych solí. Živiny dodané hnojivom do pôdy podliehajú disociácii (tvorbe iónov) a následnej sorpcii (výmennej, chemickej, biologickej) a prechodu do pôdneho roztoku. V kontakte s koreňmi dochádza k selektívnemu príjmu.
Živiny sú prijímané z pôdy (kontaktný príjem) a z pôdneho roztoku. Kontaktný príjem je značne obmedzený, v prípade dusíka z celkove prijatého pripadá okolo 2 – 20 % N a v prípade fosforu je minimalizovaný a predstavuje menej ako 1 % P. Z uvedeného je evidentné, že dominantné postavenie osobitne v príjme fosforu pripadá na živiny prítomné v pôdnom roztoku. Príjem jednotlivých živín koreňmi rastlín vyvoláva zmenu pH pôdneho roztoku, ktoré môžeme demonštrovať na príklade najrozšírenejšieho dusíkatého hnojiva, akým je neutrálna soľ dusičnan amónny s močovinou (DAM-390). V dôsledku toho, že podmienky pre príjem jednotlivých chemických foriem dusíka sú rozdielne, preto dochádza k prednostnému príjmu dusičnanového alebo amoniakálneho iónu. Zvýšený príjem amoniaku (katiónu) posúva pH pôdneho roztoku do kyslej oblasti (pH < 7). Naproti tomu prednostný príjem dusičnanu (aniónu) alkalizuje prostredie (pH > 7). Pri hodnotení chemických vlastností hnojiva je zaužívaný pojem fyziologická kyslosť a fyziologická zásaditosť (alkalita) hnojiva. V podmienkach neutrálnej a alkalickej reakcie pôdneho roztoku dochádza k preferencii v príjme amoniaku, čo je príčinou toho, že hnojivo sa javí ako fyziologicky kyslé. Naproti tomu v kyslom prostredí je prednostne prijímaný dusičnan a preto hnojivo je hodnotené ako fyziologicky zásadité. Rastliny nadbytok dusičnanu znášajú ľahšie ako nadbytok amoniaku, ktorý spôsobuje toxicitu. Výrobca dusičnanu amónneho nesprávne udáva, že dusičnan amónny je fyziologicky kyslé hnojivo, preto sa paušálne uskutočňuje aditivácia hnojiva vápencom. Za podmienok pH < 5 rastliny prednostne prijímajú dusičnan a hnojivo sa javí ako fyziologický zásadité. Prítomnosť uhličitanu vápenatého na pôdach so slabo kyslou až neutrálnou reakciou alkalizuje živinové prostredie a tým vznikajú priaznivé podmienky pre preferovaný príjem amoniakálnej formy dusíka. Obmedzený príjem dusičnanu zvýrazňuje fyziologickú kyslosť hnojiva, čo môže čiastočne vyvolať nepriaznivý ekologicky efekt, ktorý je spôsobený úbytkom dusíka jeho vyplavovaním a denitrifikáciou. Naproti tomu pri neutrálnej a slabo alkalickej pH v prítomnosť uhličitanu vápenatého narastá alkalická reakcia, čo sa prejavuje v preferencii príjmu amoniaku. Z uvedeného je evidentne, že paušálna aditivácia hnojiva vápencom nie je opodstatnená. V poľných podmienkach pestované plodiny sa významne líšia preferenciou na konkrétne podmienky pôdnej reakcie, preto hnojením pestovateľ cielene vytvára optimálne podmienky pre pestovanie jednotlivých druhov plodín. Viaceré druhy plodín pre svoj optimálny rast a vývin preferujú kyslé pH (kyslomilné) a naproti tomu sú aj „zásaditomilné“ rastliny. Pôdna reakcia ma podstatný vplyv na chemické a biologické procesy v pôde, ale aj na produkčnú výkonnosť porastu a kvalitu úrody. Aplikácia CaCO3 do pôdy samostatne alebo v kombinácii s dusičnanom amónnym však priaznivo pôsobí na pôdach s nenasýteným sorpčným komplexom bázickými katiónmi. V súvislosti s týmto pestovateľ pri svojom rozhodovaní o skladbe aplikovaných hnojív a špeciálne dusíkatých musí tvorivo analyzovať chemické vlastnosti hnojiva a pôdy s ohľadom na potreby pestovaných plodín.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
