Výživa plodín je striktne minerálna, platí to ako pre formy dusíka (NO3–, NH4+), fosforu (H2PO4– a HPO42-), síry (SO42-), tak i pre uhlík (CO2 a HCO3–). Naproti tomu mnohé organické látky sú pre rastliny menej prijateľné a mnohé sú aj toxické. Nezávisle od toho, aké N-hnojivo sme do pôdy aplikovali (organické, či anorganické), v pôde sa vždy dusíkaté zlúčeniny premenia na amoniak a dusičnan. Platí to i pre organické hnojivo močovinu, kde dusík je v amidickej forme. Vysoká aktivita ureázy v pôde močovinu rozkladá na amoniak a oxid uhličitý. Preto značná časť dusíka z aplikovanej močoviny je koreňmi a listami rastlín prijímaná vo forme amoniaku. Amoniak je utilizovaný vo forme organických produktov, akými sú aminokyseliny, amidy a bielkoviny. Tým, že dusičnan pre rastliny nie je toxický, dochádza ku jeho nekontrolovateľnej akumulácii v rastlinných pletivách v koncentráciách, ktoré môžu presahovať zdravotne stanovené limity pre živočíchov i vrátane človeka.
Zdrojom minerálneho dusíka okrem hnojív je pôda (denná produkcia anorganických foriem dusíka je v rozsahu 0,1 – 1 kg/ha N), ale aj atmosféra, kde vo forme atmosférických zrážok ročný input dosahuje do 40 kg/ha N. Tvorba prijateľných foriem anorganického dusíka – Nan (NO3– a NH3) je závislá od obsahu humusu, rastlinnej biomasy (korene a zaorané pozberové zvyšky) a mikrobiálne biomasy. V závislosti od teploty, vlhkosti a mikrobiologickej aktivity v pôde sa uskutočňujú chemické a enzymatické procesy vzájomnej premeny foriem dusíka (hydrolýza, oxidácia, redukcia, mineralizácia, nitrifikácia, denitrifikácia) s následnou interakciou s pôdnym sorpčným komplexom, pôdnym roztokom a koreňmi rastlín.
Osobitne intenzívnej výmennej sorpcii podliehajú katióny a najmä ióny amoniaku, vytvorené v pôde v procese nitrifikácie alebo dodané vo forme amoniakálneho hnojiva, ktoré sa viažu na sorpčný komplex výmennou sorpciou. Amoniak dodaný v priemyselnom hnojive výmennou sorpciou je viazaný na sorpčný komplex, pritom sa do pôdneho roztoku spravidla resorbuje amoniak zo „starej zásoby“, ktorý môže byť aj prijímaný koreňovým systémom. Preto je zložité určiť pôvod prijatého dusíka (z pôdy alebo hnojiva) a jeho podiel na tvorbe úrody. Odoberaním väčšieho množstva katiónov sa pôda okysľuje, čím sa zvyšuje mobilita fosforu, Mn, B, Cu, S a Zn. Naproti tomu zásaditá reakcia pôdneho roztoku pri dominantnej akumulácii koreňmi aniónov zvyšuje príjem Mo, Mg, a S. Teoretická efektívnosť využiteľnosti živín z pôdy a aplikovaného hnojiva porastom pre jednotlivé živiny je rozdielna (pre dusík 40 – 60 %, a pre fosfor iba 15 – 20 %), je závislá od celého radu faktorov ako vlhkosť pôdy, pH, obsah humusu, chemická forma živín, botanický druh plodiny, vlastnosti sorpčného komplexu, pôdny druh (zrnitostné zloženie pôdy), interakcie medzi živinami (antagonizmus a synergizmus) a ďalších faktorov. Hodnoty využiteľnosti živín nie sú absolútne, boli zistené iba nepriamymi metódami. Vo výžive plodín platí základné pravidlo náhrady odčerpaných živín úrodou vo forme hnojiva.
Autor: prof.Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
