Otázkou kvality GPS siláží je termín zberu

Pestovanie celých rastlín obilnín na krmovinárske účely je vhodným doplnením krmovinovej základne hovädzieho dobytka. Meradlom ich efektívnosti pestovania nie je len úroveň produkcie biomasy, ale hlavne koncentrácia energie, ktorá je rozhodujúcim ukazovateľom kvality a konverzie vyrobeného krmiva.

 

Silážovateľnosť celých rastlín obilnín (GPS) úzko súvisí s vegetačnou fázou rastlín v čase zberu. Je známe, že počas vegetačného obdobia sa obsah živín v rastlinách neustále mení. So zmenou obsahu živín sa mení aj stráviteľnosť a nutričná hodnota rastlín.

V niektorých, najmä škandinávskych, krajinách preferujú pri výrobe GPS siláží zber vo fáze mliečnej zrelosti, pretože obilniny v tejto fáze majú najvyššiu koncentráciu vodorozpustných cukrov, ktoré sú základným predpokladom pre rýchly rozvoj baktérií mliečneho kvasenia a pre úspešný priebeh fermentačného procesu. Naopak nízka koncentrácia vodorozpustných cukrov v obilninách vo fáze voskovej zrelosti je prekážkou pre rýchly nástup fermentácie. Z pohľadu aeróbnej stability vyrobenej GPS siláže je však situácia opačná a siláže vyrobené z obilnín zberaných vo fáze mliečnej zrelosti sú obyčajne menej stabilné ako siláže vyrobené z obilia vo fáze voskovej zrelosti.

Výsledky našich analýz obilnín vo fáze mliečnej a voskovej zrelosti sú v tabuľke 1. Vplyvom dozrievania rastlín klesal obsah N-látok, vlákniny, ADV, NDV, popola a cukrov. Pokles obsahu vlákniny a jej frakcií je trochu zavádzajúci. Pre celé rastliny obilnín je typické, že v prvých fázach vývoja dochádza k nárastu vlákniny až do fázy mliečnej zrelosti. Prechodom z mliečnej do voskovej zrelosti však dochádza k zmene hmotnostného pomeru medzi steblom a klasom, čím v absolútnej hodnote dochádza k poklesu koncentrácie vlákniny napriek tomu, že v steble koncentrácia vláknitých štruktúr ďalej narastá.

 

Tabuľka 1:  Nutričná hodnota obilnín v rôznych fázach zrelosti v g.kg^-1  sušiny.

	Mliečna zrelosť			Vosková zrelosť
	Jačmeň	Raž	Ovos	Jačmeň	Raž	Ovos
Sušina v g.kg-1	250,83	246,58	300,72	382,04	363,52	475,17
OH	926,67	938,19	945,53	942,07	946,79	961,03
N-látky	115,13	122,93	91,12	83,22	86,31	65,65
Hrubá vláknina	303,09	330,00	290,16	192,94	221,08	296,58
ADV	341,85	430,47	345,85	227,32	263,46	357,58
NDV	634,18	647,31	563,57	459,24	472,01	595,64
Hemicelulóza	292,33	216,84	217,72	231,92	208,55	238,06
BNLV	499,82	459,30	539,95	644,40	605,93	584,19
Škrob	54,58	12,65	10,78	337,37	182,79	182,46
Cukry celkové	127,77	105,19	182,61	66,33	75,58	100,36
Cukry redukujúce	69,15	50,99	68,14	31,02	48,96	57,40
Tuk	18,62	25,96	24,59	20,51	33,47	14,62
Popol	73,33	61,80	54,48	57,93	53,21	38,97

 

V súlade so zmenou obsahu živín dochádza v obilninách pri ich dozrievaní k zmene energetickej hodnoty (tab. 2), ktorá sa následne odráža aj na produkčnej účinnosti týchto krmovín. Produkčná účinnosť vypočítaná na základe koncentrácie PDI (PDI – dusíkaté látky skutočne strávené v tenkom čreve) bola nižšia  ako produkčná účinnosť vypočítaná na základe koncentrácie NEL (NEL – netto energia laktácie). Za relevantnú preto v tomto prípade považujeme produkčnú účinnosť vypočítanú na základe PDI. Zistili sme, že u obilnín vo fáze mliečnej zrelosti je teoretická produkčná účinnosť o 0,31 – 0,39 litra na kilogram sušiny krmiva vyššia ako je produkčná účinnosť obilnín vo fáze voskovej zrelosti.

 

Tabuľka 2:  Energetická hodnota obilnín v rôznych fázach zrelosti v g.kg^-1  sušiny a ich produkčná účinnosť.

	Mliečna zrelosť			Vosková zrelosť
	Jačmeň	Raž	Ovos	Jačmeň	Raž	Ovos
ME v MJ.kg-1 sušiny	9,44	9,58	9,97	9,56	9,92	9,59
NEL v MJ.kg-1 sušiny	5,53	5,61	5,94	5,61	5,86	5,61
NEV v MJ.kg-1 sušiny	5,32	5,40	5,88	5,41	5,71	5,40
PDIN v g.kg-1 sušiny	68,11	75,08	55,33	50,80	52,41	40,10
PDIE v g.kg-1 sušiny	77,35	72,15	71,75	70,69	66,85	66,10
PÚ v l FCM, podľa NEL	1,74	1,77	1,87	1,77	1,85	1,77
PÚ  v l FCM, podľa PDI	1,36	1,44	1,11	1,02	1,05	0,80

PÚ – produkčná účinnosť v l mlieka kg^-1 sušiny krmiva

 

Celé rastliny obilnín reprezentujú skupinu krmovín, pre ktoré je charakteristický úzky vzťah medzi stupňom zrelosti a koncentráciou vodorozpustných cukrov, čo zásadne ovplyvňuje ich silážovateľnosť. V skorých fázach rastu obilnín dominuje v obsahu vodorozpustných cukrov podiel glukózy a fruktózy, ktoré sú základnými živinami pre baktérie mliečneho kvasenia a sú nevyhnutné pre dobrý priebeh fermentačného procesu. Ako sme už uviedli, obilniny majú maximálny obsah vodorozpustných cukrov vo fáze  mliečnej zrelosti. Od jej dosiahnutia ich koncentrácia stále klesá a stúpa podiel polysacharidov (graf 1).

 

Pre efektívnu výrobu GPS je najvhodnejší priamy zber rastlín bez uvädania. Minimalizujú sa tým straty vodorozpustných cukrov ale aj zberové straty krmiva.

Napriek negatívnemu vývoju obsahu cukrov v rastlinách sa v našich podmienkach zber obilnín určených na silážovanie odporúča najskôr na začiatku voskovej zrelosti rastlín. Je to dané na jednej strane najvhodnejšími podmienkami pre fermentáciu silážovaného krmiva (obsah sušiny), na strane druhej stráviteľnosťou silážovanej hmoty. Obilné zrná sú v tejto fáze dostatočne vyvinuté a porast obsahuje okolo 30 – 35 % sušiny. 

Silážovanie GPS pri obsahu sušiny nad 40 % je spojené s enormne sa zvyšujúcim rizikom zhoršenia aeróbnej stability. Celý proces súvisí s postupným dozrievaním obilnín, čoho následkom dochádza k prudkému rastu výskytu kvasiniek a plesní v spodnej polovici rastlín. V závislosti od zrelosti, priebehu počasia a druhu obilnín stúpa výskyt uvedených mikroorganizmov z niekoľkých stoviek až na niekoľko stotisíc organizmov v grame krmiva. Za tejto situácie je aeróbna stabilita aj u veľmi dobre sfermentovaných siláží veľmi ohrozená. V takejto situácii je potrebné zvážiť spôsob ošetrovania vyrábaných siláží. Často je totiž efektívnejšie takéto krmivo ošetriť silážnymi prípravkami zlepšujúcimi aeróbnu stabilitu a nie prípravkami zlepšujúcimi fermentačný proces.

Silážovanie GPS pri nízkej úrovni obsahu sušiny vytvára predpoklad pre príliš intenzívny priebeh fermentačného procesu. Výsledkom toho je vysoký obsah fermentačných produktov v siláži sprevádzaný veľmi nízkym pH a nízkou stráviteľnosťou krmiva. Aplikácia biologických alebo chemických silážnych prípravkov v takomto prípade výrazne zlepšuje kvalitu fermentačného procesu a znižuje straty sušiny vznikajúce počas fermentácie, pričom priaznivejší účinok má obyčajne chemický prípravok.

Účinok aplikácie silážnych prípravkov do silážovanej hmoty z celých rastlín obilnín sme overili vo viacerých našich pokusoch. Vplyvom aplikácie silážnych aditív dochádza k zlepšeniu fermentačného procesu, čo sa prejavuje na znížení pH, zvýšení obsahu kyseliny mliečnej, znížení obsahu kyseliny maslovej a ostatných unikavých mastných kyselín. Veľmi pozitívny vplyv sme zistili aj na zníženie koncentrácie amoniakálneho dusíka z celkového dusíka, ako aj na zlepšení celkovej nutričnej hodnoty, stráviteľnosti a hygienickej kvality vyrobených siláží.

 

 

Využívanie silážnych prípravkov (biologických, biologicko-enzymatických, chemických aj kombinovaných) má teda  svoje opodstatnenie. Všetky silážne prípravky majú presne vymedzenú účinnosť a podmienky použitia. Nie sú ale žiadnym všeliekom a nemôžu nahradiť nedostatky technologickej disciplíny v ktorejkoľvek fáze procesu silážovania. Aj pri silážovaní GPS platí dávno známa zásada, že z nekvalitného krmiva nemožno vyrobiť kvalitnú siláž.

Základným predpokladom výroby kvalitných GPS siláží je preto dodržiavanie všetkých všeobecne platných technologických postupov. Dĺžka rezanky by sa mala pohybovať od 8 do 12 mm v závislosti od stupňa narušenia zrna. Silážne žľaby musia byť naplnené v čo najkratšom čase. Krmivo musí byť dobre utlačené a zakryté, aby sa vytvorili anaeróbne podmienky potrebné pre úspešný priebeh fermentácie. Zanedbanie ktorejkoľvek fázy výroby siláže so sebou prináša zníženie kvality a produkčnej účinnosti vyrobeného krmiva.

 

Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „BELNUZ č. 26220120052“ na  základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 

Autor: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra