Pestovanie drevín na ornej pôde nie je nová záležitosť, ale ide o návrat k takým prvkom hospodárenia, ktoré majú dlhodobú tradíciu a okrem produkcie prinášajú ďalšie benefity. V minulosti sa od nich upustilo v snahe čo najviac zintenzívniť poľnohospodársku výrobu, no pritom sa pozabudlo na ich ďalšie, predovšetkým ekologické, funkcie. Dnes teda tieto agrolesnícke systémy prichádzajú na Slovensko opäť v novej, modernej podobe.
Najväčšiu prioritu pri ich zakladaní budú, samozrejme, mať tie časti Slovenska, kde dominujú monokultúry poľných plodín a kde vymizli z poľnohospodárskej krajiny dreviny. Agrolesnícke systémy sú vo všeobecnosti veľmi flexibilné a každý farmár si môže vybrať svoju vlastnú cestu, no líniové/alejové výsadby drevín v kombinácii s poľnými plodinami vo vnútri pôdnych blokov sa dnes považujú za najefektívnejšie. Dreviny na takto obhospodarovaných kultúrnych dieloch zaberajú zväčša plochu v rozmedzí od 5 do 30 % pôdneho bloku. Vo finálnej fáze kultivácie je to približne 80 – 100 dospelých stromov na hektár. Líniové výsadby môžu mať aj podobu alejí, remízok a vetrolamov, ktoré lemujú okraje pozemkov alebo poľné cesty. Tieto systémy môžu prinášať produkciu v podobe ovocia alebo drevnej hmoty, pričom je súčasne možné využiť tzv. „pollarding“ (pravidelné orezávanie koruny stromov, obr. 1) a „coppicing“ (výmladkové hospodárenie – dreviny sa pravidelne zrezávajú nízko nad zemou). „Pollarding“ má za následok bohatý a hustý rast nových konárov po reze za vzniku tzv. hláv. Rez býva vykonávaný spravidla každých 6 až 12 rokov v závislosti od sily rastu danej dreviny. Niektoré štúdie uvádzajú 5- až 20-násobne väčšiu celkovú produkciu biomasy v tomto systéme v porovnaní s klasickými metódami pestovania drevín a ich jednorazovým výrubom.
Zázrak menom „alley cropping“
Pod alejovými výsadbami na ornej pôde („alley cropping“) si predstavujeme rady stromov, ktoré rozčleňujú väčšie poľnohospodárske pôdne celky na striedajúce sa rovnobežné pásy užších stromoradí ovocných či lesných druhov (napríklad jabloní, hrušiek, orechov, topoľov, vŕb a mnohých iných drevín) a širšie pásy poľných plodín, ktoré môžeme pestovať klasickým spôsobom resp. s nízkymi vstupmi (obmedzené obrábanie pôdy a aplikácia minerálnych hnojív a pesticídov). Tento priestor môžu vypĺňať kultúry obilnín, olejnín, strukovín, okopanín, ale aj ďatelinoviny a ich miešanky, aromatické alebo liečivé rastliny a záhradné plodiny. Vzdialenosť jednotlivých radov stromov závisí od zvolenej dreviny a druhu pestovaných poľných plodín s ohľadom na ich fyziologické potreby a dostupnú poľnohospodársku techniku. Vo väčšine doteraz založených agrolesníckych systémov sa pohybuje v rozmedzí 8 až 40 m. Dôležité je tu zabezpečenie dostatku svetla pre poľné plodiny. V južných krajinách Európy môže byť žiaduce väčšie zatienenie ako ochrana proti nadmernému slnečnému žiareniu a, naopak, v severnejších krajinách by mala byť vzdialenosť medzi radmi stromov väčšia, aby poľné plodiny netrpeli nedostatkom svetla. Príkmenný pás drevín je zväčša široký 2 m, t. j. 1 m z každej strany kmeňa stromu, aby bolo možné bezproblémové a pohodlné udržiavanie tohto priestoru, ktorý býva najčastejšie zatrávnený. Taktiež vzdialenosť stromov v rade je závislá od pestovaného druhu, odrody, podpníka, lokality, mechanizácie a ďalších faktorov. Priemerne sa volí v rozmedzí 4 až 16 m, čo ale nemusí byť pravidlom. Väčší odstup medzi stromami v rade urýchľuje ich rast do šírky a stromy si navzájom nekonkurujú. Voľba sponu výsadby drevín je tak veľmi individuálna a je dôležité venovať jej náležitú pozornosť nielen zo strany farmára, ale aj ďalšieho výskumu.
V prípade drevín pestovaných na produkciu drevnej hmoty pripadá len 5 % pestovateľskej plochy na dreviny (pri vzdialenosti radov dospelých stromov 40 m od seba). To predstavuje pri dospelých stromoch 30 až 50 stromov na hektár. V prvotných fázach po výsadbe hustota stromov môže byť vyššia (až 250 stromov na ha), tie sa však postupným zahusťovaním prerieďujú podľa potreby. V takomto systéme predstavuje strata produkcie poľných plodín len menšiu časť, ktorá je na druhej strane kompenzovaná produkciou drevnej hmoty.
Pre viac nových informácií odporúčame sledovať odbornú literatúru, prípadne sa informovať na špecializovaných stránkach programu Nadácie Ekopolis (www.prepodu.sk), ktoré sa téme agrolesníctva a regeneratívneho poľnohospodárstva venujú podrobnejšie. V rámci tohto programu sa vytvára užitočná databáza a sieť farmárov, ktorí už praktizujú niektoré z uvedených princípov a môžu byť inšpiráciou pre ďalších záujemcov.
Rozhodujúci je ekonomický efekt
Každá diskusia o vhodnosti zavedenia tohto staronového spôsobu hospodárenia na ornej pôde do praxe stojí a padá na rentabilite. Cieľom je vždy dosiahnutie vyšších príjmov, prípadne súčasne aj nižších výdavkov, čo v prípade „alley croppingu“ zďaleka nie je nereálna predstava. Príjmovú zložku ovplyvňuje produkcia jednotlivých komponentov systému a ich trhové ceny (európske subvencie nepočítame). Napriek úbytku plochy pre pestovanie poľných plodín v prospech drevinovej zložky ako aj fluktuáciám v celkovej produkcii v priebehu desiatok rokov kultivácie väčšina štúdií realizovaných v miernych klimatických podmienkach potvrdzuje 1,2- až 1,4-násobný nárast oproti konvenčnému hospodáreniu.
Ako je to celé možné? Zárodok úspechu formujeme už pri zakladaní porastu, keď vhodne skombinujeme geomorfologické, pôdne a klimatické danosti lokality s výberom druhu drevín. Svoje podnikateľské predstavy bude môcť farmár začať realizovať po zverejnení vykonávacej vyhlášky upravujúcej výber drevinových komponentov, agrotechnické požiadavky na založenie a management takéhoto typu porastu, ako aj dotačnú schému naň viazanú (bližšie si ju rozoberieme v ďalšom príspevku). Kombináciou stromovej prípadne aj krovinovej etáže (v radoch) s bylinnou, ktorú predstavuje poľná plodina v medziradí, sčasti simulujeme lesný ekosystém, kde sa slnečné žiarenie využíva na produkciu biomasy oveľa efektívnejšie ako na poli. Ba sme presvedčení, že vhodným tienením, ktoré dosiahneme po niekoľkých rokoch kultivácie stromov s optimálnou orientáciou (tam, kde je možnosť rozhodnúť sa, literatúra odporúča severo-južnú), hustotou radov (v závislosti od šírky nakúpenej mechanizácie) a tiež priepustnosťou koruny je možné zlepšiť aj produkciu poľnej plodiny. Určitá redukcia príkonu slnečného žiarenia vedie k zvýšeniu efektívnosti jeho využitia vo fotosyntetickom procese a v suchom období k menšiemu poškodeniu a rýchlejšej regenerácii asimilačného aparátu, ktoré zasa vedú k väčšej efektivite produkčného procesu. Vedľajším, no zďaleka nie menej významným, „produktom“ tienenia je zlepšenie mikroklimatických podmienok v poraste (zvýšenie vlhkosti a zníženie teploty), ktoré citeľne oddiali/zmierni stres zo sucha. V tomto kontexte je dôležité voliť hlbšie koreniace dreviny, ktoré nebudú konkurovať pestovaným poľným/záhradným plodinám (samozrejme, nemali by to byť druhy, ktorých koreňové exudáty/listový opad alelopaticky potláčajú plodiny). Pri konvenčnom obrábaní pôdy v medziradí tento problém odstráni orba eliminujúca plytko rastúce korene. Správne presvetlenie porastu je tiež dôležité pre reguláciu šírenia rastlinných ochorení. Extrémnym prípadom „alley croppingu“ je tzv. „no tillage“ model (najefektívnejší z pohľadu regeneratívneho poľnohospodárstva), ktorý vďaka limitovanému obrábaniu pôdy počíta s mikrobiálnou rovnováhou, na jednej strane brániacou rozvoju patogénov, na druhej tvoriacou sieť, ktorá sprostredkuje rastlinám minerálnu výživu a prenos signálov medzi nimi (môže viesť napr. k rýchlejšiemu/lepšiemu prispôsobeniu sa suchu). Väčšie druhové spektrum rastlín na poli znamená tiež viac druhov hmyzu, medzi nimi opeľovačov, ale aj predátorov herbivorov (škodcov plodín). Na nich sa viažu ďalšie články potravného reťazca, čím významne rastie diverzita a zdravie agroekosystému a podstatne sa redukuje nutnosť aplikácie pesticídov. No už aj z toho, čo bolo spomenuté, je dobre vidieť, ktoré výdavkové položky hospodárenia by bolo možné redukovať (na začiatku stúpnu vďaka nákupu drevín prípadne techniky). Bioprodukty sú dnes predsa trendy…
Autori: Ing. Martin Gálik, PhD.1, Ing. Peter Ferus, PhD.2 , 1) Modern Garden, V. Ripňany, 2) Arborétum Mlyňany, Ústav ekológie lesa SAV v. v. i., Vieska nad Žitavou
