V posledných mesiacoch pribudlo niekoľko článkov na tému poľnohospodárstvo a klimatická zmena, resp. zásoby vody v krajine. Jednou z diskutovaných tém je aj stav a možnosti využívania závlah na Slovensku. Problém závlah nevznikol v posledných mesiacoch. Je to pomalý proces, ktorý sa neustále zhoršuje.
V rozvojových plánoch poľnohospodárstva je úloha klimatických zmien nedoceňovaná. Hovorí sa hlavne, že sa zvyšuje teplota vzduchu. Pre evapotranspiráciu je v južných okresoch od roku 1955 do roku 2015 rozdiel aj 100 mm a výpar z voľnej hladiny sa zvýšil o 50 mm. Zvýšila sa extrémnosť zrážok – viac vody odteká povrchovým ako podpovrchových odtokom za významných zrážkovo-odtokových udalostí. Z každých 100 mm zrážok sa iba 10 – 28 mm zúčastňuje odtoku v riekach. Zvyšok je výpar. Postupne môže menej vody vsakovať do pôdy a do podzemných vôd. Výsledkom sú dnešné menšie zásoby pôdnej a podzemnej vody a sucho v krajine.
Sucho v krajine sledujeme na nových stránkach SHMÚ, ale intenzívne sledovanie nenachádza intenzívne riešenia v poľnohospodárskej alebo lesnej krajine.
Alarmujúce zobrazenia sa zásadne neprejavili v osevných plánoch a takmer vôbec nie vo využívaní závlah. Alebo skôr nastúpili dva extrémy. Malá skupina poľnohospodárov maximálne využíva dostupné závlahy a hľadá nové zdroje vody pre možný rozvoj rúrových sietí a má z využívania závlah významné ekonomické benefity.
Oveľa väčšia skupina poľnohospodárov naďalej verí ekonomickým výpočtom o nevýhodnosti závlah a nepokúša sa niečo podniknúť na záchranu úrody, na ktorú vynaložili náklady, vlastnú prácu aj prácu zamestnancov alebo hnojivá a ochranné prostriedky.
V okolitých krajinách hľadajú nové zdroje kvalitnej závlahovej vody pre rozvoj závlah. U nás sa skôr rieši možnosti poistenia úrody alebo odškodnenia za sucho…
Viac sa dočítate v článku prof. Ing. Ľuboša Juríka, PhD., ktorý aktuálne vychádza v č. 5/2025.
