Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“ – land use, land use change and forestry), konkrétne lesná a poľnohospodárska krajina sú skutočne jediný sektor so stabilným záchytom emisií v SR.
Zvyšovanie sekvestrácie ukladania uhlíka z atmosférického oxidu uhličitého (ďalej len CO2) do poľnohospodárskej biomasy a pôdy spolu so záchytom emisií skleníkových plynov (ďalej len GHG) patria medzi najvýznamnejšie výzvy ohľadom poľnohospodárskej pôdy, spolu s ochranou pred eróziou a zvýšením biodiverzity pôdy. V princípe ide o zlepšenie akumulácie vody v pôde a zlepšenie efektívnosti využívania tejto vody zlepšením pôdnej štruktúry a hospodárenia so živinami.
Sektor LULUCF a reportovanie emisií
Sektor „LULUCF“ pokrýva širokú škálu biologických a technických procesov v krajine, ktoré sa odrážajú v inventarizácii skleníkových plynov. Zároveň spĺňa významnú úlohu v globálnej politike aj v politike Európskej únie v oblasti klímy, pretože predstavuje dôležitý zdroj sekvestrácie uhlíka (približne štyrikrát viac uhlíka sa ukladá v pôde a biomase lesov a poľnohospodárskych plodín ako v atmosfére samotnej). Sektor LULUCF s čistým záchytom 5 670,38 Gg (napr. v roku 2018) ekvivalentu oxidu uhličitého pre celú Slovenskú republiku je doteraz jediným sektorom s veľkým potenciálom záchytu uhlíka z atmosféry, na rozdiel od všetkých ostatných sektorov, ktoré emisie len produkujú (napr. doprava, priemysel, energetika, odpadové hospodárstvo, ale aj živočíšna výroba).
Samozrejme, postupom času od roku 1990 dochádza k zmenám vo výmerách jednotlivých kategórií využitia pôdy, zmenám metodických postupov, ale schopnosť zachytávať GHG pôdou a biomasou, čo sa týka poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zostáva a počas celého vykazovaného obdobia prevyšoval záchyt nad emisiami v sektore LULUCF.
Sumár celkových emisií a záchytov v kategórii LULUCF za rok 2018 je uvedený v tabuľke 1. a priestorové vyjadrenie kategórie Cropland (orná pôda a trvalé kultúry) je zobrazené na obrázku 1.
Tab. 1: Sumár celkových emisií a záchytov v kategórii LULUCF za rok 2018.
| KATEGÓRIA | Net CO2 | CH4 | N2O | NOx | CO2 | |
| EMISIE/ZÁCHYTY (Gg) | EMISIE (Gg) | |||||
| 4. LULUCF | NO | -5 726,33 | 0,84 | 0,12 | 0,53 | 19,05 |
| A. Lesná pôda | NO | -3 794,39 | 0,84 | 0,05 | 0,53 | 19,05 |
| B. Orná pôda a trvalé kultúry | NO | -1 145,81 | NO | 0,03 | NO | NO |
| C. Trvalé trávne porasty | NO | -115,28 | NO | 0,001 | NO | NO |
| D. Mokrade | NO | NO | NO | NO | NO | NO |
| E. Sídla | 80.71 | NO | NO | 0,02 | NO | NO |
| F. Ostatná pôda | 137.48 | NO | NO | 0,02 | NO | NO |
Obr. 1: Distribúcia kategórie orná pôda a trvalé kultúry (Cropland) na Slovensku – vypočítaná ako priestorový podiel v rámci jednotlivých katastrálnych jednotiek.
Identifikácia a rozloha jednotlivých kategórií
Záchyty skleníkových plynov v rámci Kjótskeho protokolu reportuje za Slovensko pre UNFCCC (Rámcový dohovor OSN o zmene klímy) a Európsku úniu NPPC – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) v kategórii orná pôda (Cropland) a NPPC – Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva (VÚTPHP) v kategórii trvalé trávne porasty TTP (Grassland).
Identifikácia kategórií LULUCF vychádza z údajov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK), ktorý predstavuje kľúčový zdroj údajov pre identifikáciu priestorového rozsahu jednotlivých kategórií.
Celková rozloha kategórie Cropland – ornej pôdy a trvalých kultúr (ovocné sady, vinohrady, chmeľnice a záhrady) predstavovala v r. 2018 1 527 419 ha, čo je 31,1 % z celkovej rozlohy krajiny. Táto kategória neustále klesala počas celého vykazovaného obdobia (1990 – 2018), a to už aj od roku 1970.
Kategória Cropland sa člení na CLA – Cropland annual a CLP – Cropland perennial. CLA predstavuje ornú pôdu vysadenú jednoročnými plodinami (obilniny, olejnaté semená, strukoviny, technické plodiny, krmoviny, úhor a iné) a jej plocha bola v r. 2018 1 376 110 ha. CLP zahrňuje trvalé kultúry (vrátane viníc, ovocných sadov, chmeľníc a záhrad) s výmerou 119 540 ha v tom istom roku (2018).
Použité metódy sa riadia výlučne smernicou IPCC 2006 GL. Metodika zisťovania záchytov či emisií spočíva v kalkulácii aktuálnych výmer jednotlivých kategórií – plochy ornej pôdy – CLA, trvalých kultúr – CLP a plochy kde nastala zmena z CLA na CLP a opačne. Vždy sa počítajú emisie / záchyty pre pôdu a zvlášť pre poľnohospodársku biomasu.
Významným faktorom pre záchyt skleníkových plynov predstavujú drobné krajinné prvky, reprezentované najmä nelesnou drevinovou vegetáciu, ako sú stromoradia, skupinky stromov, solitéry, čiastočne medze na poľnohospodárskej pôde.
Na výpočty existujú rovnice, do ktorých vstupujú výmery jednotlivých kategórií a emisné faktory či koeficienty. Tieto môžu byt štandardné, podľa metodiky IPCC 2006 GL, alebo špecifické národné, získané výskumom, ako je napríklad národný koeficient zásob uhlíka pre plodiny v celkovej živej biomase (Bielek, Jurčová, 2010, Torma et al., 2017). Národné koeficienty pochádzajú aj z monitoringu pôdy alebo z vyhodnotení vzoriek prieskumu LUCAS. Z hľadiska záchytov CO2 (a tým aj sekvestrácie uhlíka) majú najvyšší záchyt CO2 plochy CLP – teda trvalých kultúr. Je to spôsobené akumuláciou uhlíka v drevitých častiach trvalých kultúr a v prípade úhorov sekvestráciou uhlíka v pôde. Udržiavané vinohrady / ovocné sady sú schopné zachytiť relatívne veľké objemy CO2 .
Ako môžu poľnohospodári prispieť k vyšším záchytom GHG?
Sústavný pokles výmery kategórie orná pôda a trvalé kultúry (Cropland) od roku 1990 z 1 640 343 ha na 1 527 419 ha v roku 2018, nespôsobil zníženie záchytov CO2 z 925,01-tis. ton CO2 (rok 1990), naopak, došlo k zvýšeniu na 1 147,95-tis. t CO2 (rok 2018). Celkový plošný trend kategórie Cropland v rokoch 1970 – 2015 vyjadruje graf 1.
Graf 1: Celkový plošný trend kategórie orná pôda a trvalé kultúry (Cropland) v rokoch 1970 – 2015 (založený na informácii ÚGKK) – os x predstavuje roky 1990 – 2018, os y výmery kategórie orná pôda a trvalé kultúry v tis. hektárov.
Záchyty CO2 z ornej pôdy, trvalých porastov, ako aj za celý sektor LULUCF významne znižujú celkovú produkciu emisií skleníkových plynov z iných sektorov, a tým prispievajú k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy a v neposlednom rade ovplyvňujú aj obchodovanie s emisiami. K záchytom v rámci ornej pôdy a trvalých kultúr treba pripočítať pomerne rozsiahle záchyty GHG aj na trvalých trávnych porastoch, ktoré reportuje ďalší ústav NPPC – VÚTPHP.
Významným faktorom pre záchyt GHG sú aj drobné krajinné prvky, reprezentované najmä nelesnou drevinovou vegetáciu, ako sú stromoradia, skupinky stromov, solitéry, čiastočne medze na poľnohospodárskej pôde. Takisto pri záchyte môžu zohrávať významnú rolu aj „nárazníkové zóny pozdĺž vodných tokov“. Poľnohospodári môžu významne prispieť k záchytom GHG opatreniami, ako je zachovanie krajinných prvkov a ich tvorba. Významne môžu zvýšiť ukladanie uhlíka aj zvyšovaním plôch trvalých kultúr a ich správnym manažmentom. Inú kategóriu predstavujú biele plochy, kde reálne kroviny a stromová vegetácia má vyššie záchyty, ako sú vykazované v rámci plodín na orných pôdach a najmä trvalých trávnych porastoch. Okrem záchytov všetky tieto opatrenia spĺňajú aj ďalšie dôležité funkcie, ako sú pôdoochranná funkcia (edafická), hydrická, klimatická, biotická, krajinotvorná, estetická, rekreačná a liečebná. Skoro s istotou v blízkej budúcnosti aj niektoré formy podpory budú orientované na záchyty GHG, resp. sekvestráciu uhlíka a budú si vyžadovať aktívnu účasť poľnohospodárov aj s finančným benefitom pre nich.
Pri hodnotení zmien v záchytoch GHG v ďalšom období, zrejme aj vplyvom iných adaptačných opatrení na zmenu klímy, nastane pokračovanie, resp. zvýšenie záchytov celého sektora LULUCF – lesnej a poľnohospodárskej pôdy.
Autori: Ing. M. Sviček, CSc., Ing. K. Buchová, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
