Neexistuje neefektívna pôda – existuje len neefektívny spôsob jej využitia (autor)
Pôda je jedinečný fenomén, ktorý nás sprevádza počas celého života, ba niektorých aj po ňom. Vyznačuje sa celým radom vlastností i funkcií, z ktorých pre človeka dominuje jej úrodnosť. Čo sa pod týmto pojmom skrýva a rozumie, to najlepšie vedia predovšetkým poľnohospodári. Pôda poskytuje úrodu poľnohospodárskych plodín, ktoré sú následne využívané pre uspokojovanie potrieb ľudí i zvierat.
Existuje veľa spôsobov hodnotenia a posudzovania kvality pôd i pohľadov a názorov na postavenie pôd v krajine i v agrárnych ekosystémoch. Spoločným znakom všetkých je však schopnosť pôd produkovať biomasu rastlín – úrodnosť pôd.
Pod úrodnosťou pôd sa všeobecne rozumie schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré uspokojujú ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.
Úrodná pôda má teda dobrú zásobu vody, pôdneho vzduchu, organickej hmoty a minerálnych živín, čo je dôležitým predpokladom efektívnej rastlinnej výroby. Úrodnosť pôd ako filozofický pojem je absolútnou vlastnosťou každej pôdy, čím sa pôda odlišuje od horniny.
Úrodnosť pôdy chápaná cez úrody plodín závisí od mnohých činiteľov vlastných nielen pôde, ale aj faktorom mimo nej. V tomto zmysle sú významným úrodotvorným predpokladom najmä faktory klimatické, geomorfologické i antropické. Úrodnosť pôd je preto treba chápať nielen ako jej prirodzenú vlastnosť, ale dynamický proces súvisiaci so zmenami v pôde, prostredí i aktivitami človeka. Je to aj kvalitatívny znak, hodnota ktorého závisí aj od spôsobu obhospodarovania a od úrovne vedy a techniky.
Druhy úrodnosti pôd
Existujú rôzne pohľady na chápanie i definovanie úrodnosti pôd. Z tohto aspektu je možné kategorizovať ju nasledovne:
Prirodzená úrodnosť pôdy (základná forma) – vzniká za prirodzených podmienok pôsobením pôdotvorných činiteľov (horniny, klimatické podmienky, georeliéf, rastliny a živočíchy, voda) pri genetickom pôdotvornom procese. Rozdielna účinnosť jednotlivých pôdotvorných činiteľov ovplyvňuje genézu pôd, čiže vznik pôdnych typov i ich rozdielnu prirodzenú úrodnosť. Vzťah pôdneho typu k potenciálnej prirodzenej úrodnosti treba chápať ako vzájomný vzťah stavby pôdneho profilu (pôdnych horizontov) a celého radu v ňom (koreňovej zóne) prebiehajúcich fyzikálnych i chemických procesov. Na úrodnosť pôd (produkciu plodín) môžu mať vplyv najmä stabilné vlastnosti – ako je textúra (zrnitosť), hĺbka pôdy, štruktúrny stav, charakter materskej horniny, ktoré determinujú vodovzdušný, tepelný a živinový režim pôd. Ani potenciálna prírodná úrodnosť nie je veličinou stálou. Je to vlastnosť dynamická, ktorá sa vyvíja s vývojom pôd, a to aj bez pričinenia človeka.
Kultúrna (antropická) úrodnosť pôdy – je výsledkom ľudskej činnosti – kultivácie pôd (obrábania, hnojenia, osevných postupov, meliorácií a iných zásahov človeka do pôdy). V súčasnej dobe, kedy už na Zemi prakticky neexistujú pôdy, ktoré by nepoznamenali činnosť človeka (napr. aj vnášaním cudzorodých prvkov formou znečistenia atmosféry), môžeme hovoriť o tzv. potenciálnej úrodnosti súčasných pôd. Vplyv človeka na samotnú úrodnosť pôd však okrem pozitív prináša neraz aj pokles, ba niekedy aj úplnú stratu tejto vlastnosti (zrýchlená erózia, kompakcia, zamokrovanie, vysušovanie, zasolenie a pod.).
Skutočná (efektívna) úrodnosť pôdy – je daná množstvom a kvalitou úrod pestovaných plodín. Je to teda využitie potenciálnej úrodnosti intenzifikačnými vkladmi v procese jej obrábania, hnojenia a kultivovania ako odraz vplyvu celej poľnohospodárskej sústavy (rastlinnej i živočíšnej výroby). Prakticky ide o množstvo získanej energie vo forme fytomasy.
Ekonomická úrodnosť pôdy – je vyjadrená čistým dôchodkom z dosiahnutej úrody, teda po odpočítaní všetkých vynaložených nákladov. Je tým väčšia, čím s menšími výrobnými nákladmi sa dosiahne rovnaké množstvo a kvalita úrody určitej plodiny.
– 73 %.
Produkčný potenciál pôdy
Pretože rôzne plodiny majú rozdielne nároky na vodu a živiny vyjadruje sa pôdna úrodnosť ako relatívna vlastnosť v podobe produkčného potenciálu. Relativita spočíva v tom, že aj pôdy bohaté na živiny môžu byť v suchých oblastiach alebo ročníkoch neúrodné.Pojmom produkčný potenciál pôd vyjadrujeme stupeň produkčnej schopnosti pôd v konkrétnom priestore a čase, ktorý sa prejaví optimálnou produkciou príslušnej plodiny bez vážnejšieho narušenia stability prostredia. Nakoľko úroveň produkčnej schopnosti pôd je funkciou vzájomnej, dynamicky sa meniacej interakcie abiotických, biotických i socio-ekonomických faktorov, mal by sa vyjadrovať len vo vzťahu ku konkrétnym plodinám.
Reálna produkcia fytomasy plodín je spravidla nižšia, ako je jej potenciál. Okrem pestovateľských faktorov sa na jej znížení podieľajú najmä vlastnosti pôd. Časť týchto vlastností (napr. hĺbka, kamenitosť, svahovitosť, expozícia) je stabilná – nedá sa meniť. V takomto prípade môžu vlastnosti pôd pestovanie uvažovanej plodiny v danej lokalite vylúčiť. Relatívne stabilné vlastnosti sa dajú meniť melioračnými opatreniami. Dynamické vlastnosti ovplyvňujú agrotechnické i agrobiologické zásahy.
Kvalitná (úrodná) pôda by mala umožňovať všetkým plodinám dosahovať úrody dané ich genetickým potenciálom. Musí teda mať takú kombináciu fyzikálnych a chemických vlastností, ktoré po celú vegetačnú dobu vytvárajú priaznivý vodný, vzdušný a živinový režim. Pôda musí umožňovať dobré zakorenenie rastlín, musí byť dostatočne priepustná pre vodu, ale súčasne musí byť vododržná, musí sa nachádzať v lokalite s dostatočnou dĺžkou vegetačného obdobia pre pestovanú plodinu, v klimatických podmienkach zabezpečujúcich potrebnú teplotu pôdy i ovzdušia súčasne s dostatkom zrážok, resp. dostatkom vody pre zavlažovanie. Ak niektorý úrodotvorný parameter nevyhovuje požiadavkám plodiny, produkčný potenciál pôdy sa zákonite znižuje.
Naše doterajšie experimenty ukázali, že na slabo erodovaných pôdach dochádza k zníženiu úrod o 2 až 6 %, na stredne erodovaných pôdach o 6 až 15 %, silne erodovaných pôdach o 8 až 25 % a veľmi silne erodovaných pôdach o 10 až 35 %. Dokázané je aj zníženie úrod v závislosti od času, kedy voda stojí na povrchu pôdy, či na pôdach kyslých, resp. alkalických. Zníženie úrod môžeme dedukovať aj pri vyššej štrkovitosti alebo kamenitosti, na pôdach na svahoch, resp. severne orientovaných svahoch, pôdach zrnitostne ľahkých, resp. veľmi ťažkých, pôdach nedostatočne hlbokých a pod.
Reálna úroda konkrétnej plodiny však nemusí byť vždy odrazom samotného produkčného potenciálu pôd a prostredia. Vplýva na ňu celý rad príčin objektívneho charakteru ako napríklad nedostatok vhodnej pracovnej sily, či techniky na obrábanie pôdy, nízka úroveň výživy rastlín a pod. Toto je často príčinou toho, že v zrovnateľných podmienkach produkčného potenciálu pôd sa nedosahujú zrovnateľné úrody alebo prečo sa na pôdach s horším produkčným potenciálom dosahujú vyššie úrody. Na reálne dosiahnuté nižšie úrody oproti potenciálnemu produkčnému potenciálu vplýva aj celý rad subjektívnych príčin – nesprávne vykonaná orba alebo iný spôsob obrábania, sejba, zberové straty a pod. Pri hodnotení pôdy a hodnotení úrod ide teda o dve rozdielne problematiky.
Úrodnosť a produkčný potenciál pôd Slovenska
Kvantifikácia produkčných možností pôd Slovenska jednoznačne ukazuje, že pri súčasnom stave a tiež v najbližšom období aj pri predpokladaných úbytkoch pôd a rešpektovaní legislatívnych obmedzení dokáže produkčný potenciál našich pôd zabezpečiť potravinovú istotu obyvateľov v základných komoditách. Existuje predpoklad, že naše pôdy dokážu zabezpečiť sebestačnosť v základných potravinách pre takmer 6,2 milióna obyvateľov. Toto tvrdenie sa vzťahuje tak pre reálne krytie potreby z vlastných zdrojov na 90 %, ako aj pre krytie potreby na 100 % (okrem špecifických komodít).
V zjednodušenom vyjadrení máme na našom území 9,2 % vysoko produkčných, 19,6 % veľmi produkčných, 20,0 % produkčných, 7,9 % stredne produkčných, 13,0 % menej produkčných, 13,5 % málo produkčných, 9,6 % veľmi málo produkčných pôd. 5,2 % pôd je pre poľnohospodárstvo menej vhodných a 2,0 % nevhodných.
Porovnanie úrovne produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd s inými štátmi Európy vyznieva pre Slovensko vcelku priaznivo. Približne rovnaký potenciál pôd ako má Slovensko, je v Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku. Mierne nižší je produkčný potenciál napr. v Bulharsku (asi o 17 %), či Poľsku (asi o 18 %). Podstatne nižší je Portugalsku (o 77 %), Španielsku (68 %) i Litve (43 %). Na druhej strane Holandsko má oproti Slovensku produkčný potenciál vyšší o 102 %, Anglicko o 75 %, Belgicko, Dánsko i Nemecko asi o 60 % a Francúzsko o 48 %.
Reálne využitie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Slovenska zodpovedá súčasnej úrovni agrárneho sektora i meniacim sa prírodným (najmä klimatickým) i spoločenským podmienkam. Na základe prepočtov reálnej a potenciálne možnej produkcie sme stanovili mieru využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd podľa jednotlivých plodín i druhov pozemku (tab. 1).
| Plodina | % | Plodina | % |
|---|---|---|---|
| pšenica ozimná | 83,1 | repa cukrová | 80,5 |
| raž siata | 77,8 | slnečnica | 70,2 |
| jačmeň jarný | 86,1 | sója | 71,3 |
| ovos siaty | 62,4 | repka ozimná | 89,6 |
| kukurica na zrno | 85,1 | jednoročné krmoviny | 65,4 |
| strukoviny spolu | 77,2 | viacročné krmoviny | 76,4 |
| zemiaky | 67,5 |
Za celú rastlinnú výrobu je využitie produkčného potenciálu našich pôd na úrovni 72 – 73 %. Produkčný potenciál orných pôd je využitý asi na 80 %. Pomerne kritická je situácia vo využívaní potenciálu trvalých trávnych porastov.
Zníženie stavov polygastrických zvierat i nízke investície do tohto druhu pozemku znamenajú, že potenciál lúk a pasienkov sa využíva len na 58 %.
Úroveň produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd je často vyjadrovaná aj v 100-bodovej škále (obrázok 1). Maximálnym počtom 100 bodov je ohodnotená hlinitá čiernica modálna, najmenej bodov (2) majú veľmi plytké pôdy na zrázoch nad 25°. Priemerná bodová hodnota poľnohospodárskych pôd Slovenska je 54,6 bodov. Najvyššiu bodovú hodnotu má kraj Trnavský (76,9 bodov), nasledujú kraje Nitriansky (75,5), Bratislavský (72,4), Košický (54,2), Trenčiansky (45,7), Banskobystrický (43,2), Prešovský (36,3) a Žilinský (29,9).
Priestorovú diferenciáciu potenciálnej úrodnosti pôd Slovenska vyjadrenú sušinou fytomasy vyprodukovanou v agrárnej krajine prezentujeme na obrázku 2. Pôdy s potenciálne veľmi malou produkciou fytomasy (menej ako 8 t.ha-1) zaberajú 29 % výmery poľnohospodárskych pôd, s malou produkciou (8 – 10 t.ha-1) 24 %, strednou a vysokou produkciou (10 – 12, resp. 12 – 14 t.ha-1) po 20 % a veľmi vysokou produkciou (viac ako 14 t.ha-1) 7 %.
Najviac fytomasy vyprodukujú pôdne typy černozem (13,6 t.ha-1 sušiny) a čiernica (12,8 t.ha-1). O niečo nižšia je úrodnosť hnedozemí (11,6 t.ha-1), fluvizemí (10,9 t.ha-1)a regozemí (10,3 t.ha-1). Kým na luvizemiach a pseudoglejoch je možné dosiahnuť produkciu sušiny 9,5 t.ha-1,na kambizemiach je to už len 5,5 t.ha-1 a na ostatných pôdnych typoch ešte menej.
Úrodnosť a produkčné predpoklady pôd ovplyvňuje aj ich zrnitostné zloženie (pôdny druh). Potenciál stredne ťažkých piesočnatohlinitých a hlinitých pôd je na úrovni 8,8 t.ha-1, pôd ťažkých (ílovitohlinitých) a veľmi ťažkých (ílovitých a ílov) 7,6 – 7,0 t.ha-1 a pôd ľahkých (piesočnatých a hlinitopiesočnatých) 6,6 t.ha-1. Ešte výraznejšie sú rozdiely v potenciálnej produkcii fytomasy v prípade pôd bez skeletu (11,8 t.ha-1) a pôd silne skeletovitých (2,5 t.ha-1), prípadne pôd hlbokých (11,4 t.ha-1) a pôd plytkých (2,9 t.ha-1).
Výber vhodného pôdneho stanovišťa je preto dôležitým úrodotvorným predpokladom pre pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Záver
Z uvedeného prehľadu môžeme odvodiť záver že:
- úrodnosť, ako jej absolútna vlastnosť odlišujúca pôdu od horniny sa nesprávne spája len s jej kvantitatívnou stránkou – produkčným potenciálom,
- rozoznávame niekoľko druhov pôdnej úrodnosti, ktoré súhrnným názvom môžeme označiť ako potenciálna pôdna úrodnosť,
- definovať úrodnú pôdu izolovane bez akceptovania externých vplyvov vrátane aktivít človeka nie je možné,
- nakoľko produkčný potenciál nie je len vlastnosťou pôdy, ale je podmienený aj charakterom klímy a nárokmi jednotlivých plodín na prostredie, mal by byť vyjadrený len ako produkčný potenciál pôdy pre určitú plodinu,
- optimálnu úrodnosť plodiny je možné dosiahnuť len v súlade správnej voľby pôdno-klimatických podmienok, agrotechnických i intenzifikačných faktorov pre jej pestovanie,
- potenciálna úrodnosť i produkčný potenciál pôd na Slovensku postačuje pre krytie bežnej potreby jeho obyvateľov,
- neznamená to však, že pôda je akýmsi voľným kapitálom, s ktorým môžeme v budúcnosti hazardovať. Aj tu musia platiť pravidlá správnej poľnohospodárskej praxe týkajúce sa obnovy pôdnej úrodnosti.
Poďakovanie:
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Údajová a vedomostná podpora pre systémy rozhodovania a strategického plánovania v oblasti adaptácie poľnohospodárskej krajiny na klimatické zmeny a minimalizáciu degradácie poľnohospodárskych pôd č. 313011W580, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ako aj podpore v rámci riešenia projektu APVV-15-0406 i VEGA 1/0100/22.
Autor: prof. Ing. Jozef Vilček, PhD., VÚPOP Prešov
