Pôdne vlastnosti verzus dlhodobé hnojenie

Pôdne vlastnosti patria medzi najdôležitejšie charakteristiky stanovišťa. Sú výsledkom pôdotvorných faktorov, z ktorých materská hornina patrí k najvýznamnejším. Ostatné faktory – klíma, organizmy, čas, reliéf – sa podieľajú na ďalšom formovaní pôdnych vlastností. 

V pôde je dostupnosť živín všeobecne nízka a mení sa pôsobením zrážok, teploty, vetra, pôdneho typu a pôdnej reakcie. Pôdna reakcia sa považuje za najdôležitejší indikátor stavu, úrodnosti a fungovania pôdy. Poskytuje informáciu o možnej chemickej degradácii pôdy, mikrobiálnej aktivite a prípustnosti prvkov rastlinám. Pod trávnym porastom sa do pôdy dostávajú aj živiny z odpadu po mineralizácii, aj dusík získavaný hrčkotvornými baktériami a fosfor mycéliom mykoríznych húb. Hnojenie ovplyvňuje zmeny nadzemného habitu, množstvo a kvalitu organickej hmoty v pôde. Intenzívne dusíkaté hnojenie spôsobuje silné odčerpávanie živín a zvyšovanie kyslosti pôdy.

Pokus bol založený vo Veľkej Lúke v roku 1961 blokovou metódou v štyroch opakovaniach v západnej časti Zvolenskej kotliny v nadmorskej výške 350 m. V príspevku uvádzame výsledky za obdobie rokov 2006 – 2018. Z fytocenologického hľadiska bol trávny porast charakterizovaný ako zväz Alopecurion pratensis. Dlhodobý priemer zrážok za vegetáciu je 429,5 mm a za rok 779,6 mm. Priemerná denná teplota vzduchu  za rok je 9,3 °C a za vegetáciu 16,5 °C. 

Pokus pozostával zo šiestich variantov s rôznou úrovňou hnojenia (tab. 1).

Tab. 1: Varianty pokusu 

Varianty/ dodané živiny (kg.ha-1)	1	2	3	4	5	6
N	0	0	50	100	150	200
P	0	22	7,5	15	22,5	30
K	0	41,5	20	40	60	80

Na začiatku vegetačného obdobia bol v celej dávke aplikovaný fosfor, draslík a 65 % dusíka z celkového množstva. Druhá dávka N bola dodaná po prvej kosbe. Porasty sa využívali tromi kosbami: 1. kosba bola realizovaná na začiatku klasenia prevládajúcich druhov tráv, 2. kosba o 6 až 8 týždňov po 1. kosbe a 3. kosba 8 až 10 týždňov po predchádzajúcej. Pôdne vzorky boli odoberané na jeseň (október) z hĺbky 0 – 150 mm. Z odobratých pôdnych vzoriek sme stanovovali pH v KCl, C_ox, obsah prístupných živín – N, P, K a Mg.

Pri porovnaní hodnoty pH 6,03 v roku založenia pokusu (1961) so sledovaným obdobím 2006 – 2018, nastalo zníženie (graf 1) pôdnej reakcie. V roku 2006 pôdna reakcia oscilovala v rozpätí 4,07 – 4,68 (extrémne až silne kyslá pôdna reakcia). Najvyššie pH sa zistilo na variante 6 s 200 kg dávkou dusíka,30 kg.ha^-1 fosforu a 80 kg.ha^-1 draslíka. Najnižšia pôdna reakcia sa zistila na variante 2 s PK hnojením (4,07), čo je extrémne kyslá pôdna reakcia (tab. 2). Tento variant mal tiež najnižšiu koncentráciu C_ox. Najvyšší obsah organickej hmoty 30,45 g.kg^-1 mal variant so 150 kg dávkou dusíka + 22,5 kg.ha^-1 P + 60 kg.ha^-1 K. Je zaujímavé, že nehnojený variant mal vyšší obsah C_ox ako ostatné hnojené varianty.  

Tab. 2: Agrochemické vlastnosti pôdy na jeseň 2006.

Variant	pH/ KCl pH	Cox g.kg-1	N g.kg-1	P mg.kg-1	K mg.kg-1	Mg mg.kg-1
1	4,41	29,85	3,16	3,86	111,02	544,76
2	4,07	25,37	2,48	135,18	103,40	288,91
3	4,43	29,55	2,96	9,10	103,40	450,79
4	4,23	29,25	3,11	11,34	112,93	465,37
5	4,42	30,45	3,17	6,62	116,73	507,81
6	4,68	26,57	2,93	14,01	120,54	483,29

Zásoba dusíka v pôde sa pohybovala od 2,48 g.kg^-1 (variant 2) do 3,17 g.kg^-1 (variant 5). Na nehnojenom variante bol najnižší obsah fosforu (3,86 mg.kg^-1) a najvyšší obsah horčíka (544,76 mg.kg^-1). Maximálna zásoba fosforu v pôde (135,18 mg.kg^-1) sa zistila na variante 2. Obsah draslíka v pôde osciloval od 103,40 mg.kg^-1 (variant 2, 3) po 120,54 mg.kg^-1 (variant 6). Varianty 5 a 6 s vyššími dávkami dusíka 150 a 200 kg.ha^-1 mali vyššiu zásobu horčíka v pôde. Najnižší obsah horčíka (288,91 mg.kg^-1) bol na variante 2. Ku koncu sledovaného obdobia nastal pokles aj nárast pôdnej reakcie. Varianty s PK hnojením, 100 a 150 kg.ha^-1 dávkou N zvýšili pH pôdy o hodnotu 0,07(variant 5) do 0,27 (variant 4). Najväčší nárast bol na variante 4 s dávkou dusíka 100 kg.ha^-1 (+15 kg P, 40 kg K). Zaznamenali sme pokles pôdnej reakcie o 0,04 – 0,15 na variantoch s dávkou dusíka 50 a 200 kg.ha^-1 a na nehnojenom variante (tab. 3). Zhodne so začiatkom sledovaného obdobia bola najnižšia hodnota pH na variante 2 (4,18) a rovnako aj najvyššia (4,54)na variante 6 s dávkou dusíka 200 kg.ha^-1 (+ 30 kg P, 80 kg K). Obsah organickej hmoty stúpol na všetkých variantoch a pohyboval sa od 30,60 g.kg^-1 na variante 4 do 34,50 g.kg^-1 na variante 5.

Tab. 3: Agrochemické vlastnosti pôdy na jeseň 2018.

Variant	pH/ KCl pH	Cox g.kg-1	N g.kg-1	P mg.kg-1	K mg.kg-1	Mg mg.kg-1
1	4,26	33,60	3,02	2,31	105,43	411,11
2	4,18	31,80	3,05	8,43	109,48	354,18
3	4,39	34,20	2,95	3,92	103,82	433,69
4	4,50	30,60	3,19	4,56	109,48	383,59
5	4,49	34,50	3,82	5,12	111,33	410,81
6	4,54	30,90	2,88	4,92	114,48	430,01

Na hnojených variantoch sme zistili zvýšenie obsahu dusíka v pôde, okrem variantu 1 a 6. Jeho najvyššia koncentrácia 3,82 g.kg^-1 bola na variante 5 (150 kg.ha^-1 N, 22,5 kg.ha^-1 P, 60 kg.ha^-1 K). Zaznamenali sme výrazné zníženie fosforu a horčíka na všetkých variantoch. Koncentrácia fosforu v pôde bola minimálna na nehnojenom variante (2,31 mg.kg^-1). Najvyššia zásoba fosforu v pôde bola na variante s PK hnojením. V priebehu sledovaného obdobia sa takmer na všetkých variantoch znížil obsah draslíka v pôde. Takisto klesla aj koncentrácia horčíka na všetkých variantoch a oscilovala od 354,18 g.kg^-1 (variant 2) do 433,69 g.kg^-1 (variant 3).

Symbolom pôdnej reakcie je pH, čiže pondus hydrogenii, ktorá charakterizuje významnú agrochemickú vlastnosť pôdy s priamym vplyvom na rast a vývoj rastlín. Pôdna reakcia je formovaná mnohými procesmi, ktoré sú spojené s geologickým pôvodom, históriou vzniku pôdy, s procesmi spojenými s vývojom počasia, biologickými faktormi (koreňové exudáty) a antropogénnou činnosťou človeka (agrotechnika, hnojenie vápnikom).

Na sledovaných variantoch sme zaznamenali zvýšenie aj zníženie pôdnej reakcie. Varianty s PK hnojením, s dávkou dusíka 100 kg.ha^-1 a 150 kg.ha^-1 (+PK) zvýšili pôdnu reakciu. Najvýraznejšie zvýšenie bolo na variante 4 s dávkou dusíka 100 kg.ha^-1 (+15 kg P, 40 kg K). Zníženie pôdnej reakcie sme zistili na nehnojenom variante a variantoch s dávkou dusíka 50 a 200 kg.ha^-1 (+ PK). Najväčší pokles pôdnej reakcie bol na nehnojenom variante. V priebehu sledovaného obdobia sa zvýšil obsah organickej hmoty takmer na všetkých variantoch. Zvýšenie obsahu prístupného dusíka v pôde sme zistili na všetkých variantoch, najvyšší obsah (3,82 g.kg^-1) bol na variante so 150 kg dávkou dusíka na hektár, 22,5 kg.ha^-1 fosforu a 60 kg.ha^-1 draslíka. Koncentrácia fosforu a horčíka v pôde klesla a zároveň sa skoro na všetkých variantoch znížila aj zásoba draslíka v pôde.

Autor: Ing. V. Vargová, PhD., Ing. Z. Kováčiková, PhD., VÚTPHP Banská Bystrica