Na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku (VPP) SPU, s. r. o., Kolíňany sa 19. júna konal Poľný deň udržateľného poľnohospodárstva. Pre účastníkov z praxe bol pripravený odborný seminár a prehliadka porastov založených no-till technológiou.
„Klimatické zmeny naznačujú nutnú potrebu zmeny nášho prístupu k hospodáreniu na pôde. Udržateľné poľnohospodárstvo, pôdoochranné technológie a opatrenia, ktoré môžu zabraňovať erózii, degradácii pôdy, strate pôdnej biodiverzity, zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu či viazať uhlík. Toto sú témy, ktoré dnes vo svete rezonujú a prvovýrobcovia si často s nimi nevedia rady. Cieľom nášho podujatia je prezentovať poľnohospodárom dlhodobo udržateľné postupy hospodárenia a spôsob znižovania výrobných nákladov,“ uviedol konateľ VPP Pavol Findura.
Základným poslaním každého dobrého hospodára, ktorý pracuje na pôde, musí byť starostlivosť o ochranu pôdy. Profesor Vladimír Šimanský z Ústavu agronomických vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU na seminári zdôraznil dopady erózie pôdy a venoval sa téme zlepšenia pôdnej štruktúry na orných pôdach. „Vodná erózia ohrozuje viac ako 2 milióny 800-tisíc (57 %) hektárov z rozlohy Slovenska. Veterná erózia sa prejavuje na 150-tisíc (3 %) hektároch poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ informoval odborník na pôdu. Dodal, že proces zhutnenia (kompakcie) pôd je stále aktuálny najmä na orných pôdach. Na Slovensku máme 2 milióny 376-tisíc 712 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho reálne zhutnených je asi 200-tisíc hektárov poľnohospodárskych pôd, potenciálne ďalších približne 500-tisíc hektárov.
Odborník poukázal na to, že dynamiku agregácie pôdy ovplyvňujú rastlinné zvyšky na povrchu a osevné postupy. Zdrojom uhlíka alebo organickej hmoty sú aj medziplodiny, ktoré sa pestujú. Aj spôsob hospodárenia na pôde sa podpisuje na jej stave. Čím intenzívnejší bude zásah do pôdy, tým horšia bude jej štruktúra. „Ak chceme zlepšiť pôdnu štruktúru na orných pôdach, treba zaviesť technológie, ktoré zvyšujú organický obsah hmoty v pôde,“ zdôraznil profesor Šimanský. Dodal, že k prioritám musí patriť podpora opatrení zvyšujúcich vodozádržné funkcie pôdy a eliminujúcich jej eróziu a degradáciu.
Zároveň priblížil experiment CTF – riadeného pohybu strojov po poli prostredníctvom GPS, ktorý realizujú odborníci Technickej fakulty SPU na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku. Ako uviedol, dvadsaťročné výsledky hovoria v prospech redukovaného obrábania pôdy. Prejazdy strojov po poliach ovplyvňujú jednoznačne kvalitu pôdy, resp. jej fyzikálne vlastnosti. Utlačená pôda vykazuje vyšší odpor pri vnikaní náradia do pôdy, má vyššiu objemovú hmotnosť, vykazuje úbytok pórov v pôde, zhoršuje infiltráciu vody do pôdy, vytvára predpoklady pre vodnú a verenú eróziu, vplýva na nedobrú cirkuláciu živín v pôde, vytvára nepriaznivé prostredie pre koreňový systém a pôdny edafón a pod. V konečnom dôsledku zhoršuje rentabilitu výroby. „Systém CTF je založený na myšlienke oddeliť pojazdenú plochu od nepojazdenej a prináša efekty, ktoré sa začínajú prejavovať po určitom čase. Výrazne sa mení štruktúra pôdy. Na ploche bez prejazdov strojov (63,9 %) sa po rokoch vyskytla drobnohrudkovitá štruktúra s výrazne nižším penetrometrickým odporom. Infiltrácia vody bola na takýchto plochách výrazne priaznivejšia oproti pôde utlačenej. Stav pôdy potvrdzoval aj vývoj porastov,“ skonštatoval odborník.
Podľa špecialistu na revitalizáciu pôdneho fondu Ľubomíra Marhavého zo spoločnosti Biopratex, cestou pre zdravšiu pôdu a adaptáciu na zmenu klímy je takzvané regeneratívne poľnohospodárstvo. Ide o inováciu zažitých poľnohospodárskych postupov. „Priemyselné poľnohospodárstvo je dobré pre súčasnosť, ale nie je vhodné pre budúcnosť našich detí. Základným princípom regeneratívneho poľnohospodárstva je nekypriť pôdu, vysievať medziplodiny a znižovať vstupy,“ vysvetlil Marhavý. Akcentoval návrat k podstate teda k biologickému spracovaniu pôdy bez zbytočného mechanického zásahu, nevyhnutnosť dostať späť vodu do pôdy a potrebu mať stále zelenú krajinu.
Spoluorganizátor seminára z Nadácie Ekopolis Martin Gálik predstavil aktivity nadácie v oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva a agrolesníctva. Patrí k nim aj projekt vysádzania zelene, v rámci ktorého sa podarilo VPP v spolupráci s nadáciou vysadiť v Oponiciach čerešňovú aleju s vyše 150 čerešňami.
Zástupca Bioeconomy Cluster Daniel Ács odovzdal počas podujatia konateľovi VPP Pavlovi Findurovi certifikát, že VPP SPU, s. r. o., Kolíňany je súčasťou Európskej siete demonštračných fariem. Ako uviedol konateľ, cieľom manažmentu je vytvoriť z VPP plnohodnotnú demofarmu.
Na záver si účastníci prezerali porasty založené no-till technológiou. Na prvej parcele bol založený porast sóje odrody Korana, na druhej porast ozimnej pšenice. V rámci podujatia sa účastníci oboznámili aj s cieľmi projektu Nenuphar, ktorý začal na SPU v Nitre a VPP minulý rok v novembri. Jeho hlavným cieľom sú nové riešenia v oblasti riadenia a obehového hodnotového reťazca, ktoré sa zaoberajú obnovou dusíka a fosforu z rôznych výrazne zastúpených kľúčových tokov odpadu s vysokým zaťažením živinami v Európskej únie.
Autor: PhDr. Renáta Chosraviová
