Čierna zver na území tak Českej, ako aj Slovenskej republiky je pôvodným druhom, ktorého početnosť sa v priebehu doby značne menila. Odlov čiernej zveri bol až do konca II. svetovej vojny iba sporadický. Od jej ukončenia dochádza nie len v Československu, ale aj v celej Európe ku zvýšeniu stavov, čo má okrem iného za následok zvyšovanie odlovu čiernej zveri, vlastne až do súčasnosti. Napr. v r. 2010 bola v ČR prekročená hranica odstrelu 140 tis. ks. Príčin, prečo je v ČR a SR toľko čiernej zveri, existuje celý rad. Ide o vysokú reprodukčnú schopnosť, prispôsobivosť súčasnej poľnohospodárskej krajine, dostatok potravy (plochy kukurice, repky a pod.), dobrá vitalita a pod.
Pri monitoringu v teréne bolo zistené, že predovšetkým sú to vysoko početné stavy čiernej zveri, ktoré sa podieľajú na celkových škodách na poľnohospodárskych plodinách. Druhé miesto zaujíma raticová zver, predovšetkým srnčia a danielia so 7 % a zvyšné 3 % pripadajú na drobnú zver. V tomto prípade ide napr. o škody na vzchádzajúcej slnečnici. Toto nízke percento pri drobnej zveri je ovplyvnené najmä mizivými stavmi drobnej zveri a rozptýlenosťou poškodených plôch v rámci poľných plodín.
Pri zisťovaní rozsahu škôd spôsobovaných čiernou zverou z hľadiska plodín bolo zistené, že 66 % škôd vzniká na obilninách. Z týchto škôd, ktoré na obilninách čierna zver spôsobuje, pripadá 18 % na ozimné obilniny v dobe vegetačného pokoja. Druhé miesto (po obilninách spolu) zaujíma kukurica s 20 % a tretie s 10 % zaujímajú trvalé trávne porasty. Škody na repke predstavujú 3,9 % a ostatné škody 0,1 %.
Vzhľadom k najväčšiemu zastúpeniu obilnín v štruktúre osevu, predovšetkým bezosinatých odrôd pšenice, patrí táto skupina k „najohrozenejším plodinám“. Aj keď pri porastoch kukurice je ich percento poškodenia najvyššie, vzhľadom k nižšej výmere jej plôch oproti obilninám zaujala táto plodina až druhé miesto. S nárastom plôch kukurice pestovanej pre energetické účely narastá i percento poškodzovaných porastov. Škody na repke bývajú často podceňované, lebo nepriepustné husté porasty neumožňujú podrobnú kontrolu celého porastu, ktorá je možná až po desikácii alebo pri zbere.
Vlastné ozimné obilniny po vzídení nie sú pre čiernu zver veľmi lákavé, riziko ich poškodenie vychádza skôr z lákavosti na zle zapravené pozberové zvyšky predplodiny, ktoré čierna zver veľmi ľahko nájde. Medzi najrizikovejšie plodiny z hľadiska pozberových zvyškov patria kukurica na zrno, kukurica na siláž, repa cukrová a zemiaky. Hľadaním a vyrývaním týchto zvyškov, čo je obľúbená činnosť čiernej zveri, narušuje táto zver povrch pôdy a tým vlastne poškodzuje až likviduje porasty ozimných plodín. Niektoré časti pozberových zvyškov, najmä časti buliev repy cukrovej, zemiakov a pod. zostávajú nepoškodené v pôdnom profile do jarných mesiacov a stávajú sa tak rizikom pri výseve jarných plodín, kedy sú často pri predsejbovej príprave vyzdvihnuté na alebo k povrchu pôdy.
Čierna zver sa zdržiava v lesoch v blízkosti atraktívnych plodín.
Faktory ovplyvňujúce škody pôsobené čiernou zverou
V Českej i Slovenskej republike patria ozimné obilniny k najpestovanejším plodinám. Ide predovšetkým o ozimnú pšenicu, ktorá bola v ČR v r. 2015 vysiata na ploche okolo 755 tis. ha, ďalšia v poradí je ozimná repka olejka, zasiata na ploche 392 tis. ha, jačmeň ozimný s plochou 110 tis. ha, tritikale s výmerou 40 tis. ha a raž ozimná s výmerou okolo 27 tis. ha. (na Slovensku boli nasledujúce výmery: pšenica ozimná 355 tis. ha, jačmeň ozimný 33 tis. ha, tritikale 11 tis. ha, raž 12 tis. ha a repka 124 tis. ha, poznámka prekladateľa). Tieto plochy prispievajú k dostatku potravy pre čiernu zver, čo vedie k postupnému premnoženiu a to zasa k zvyšovaniu škôd na porastoch. Pozberové zvyšky môžu vznikať nie len neefektívne pracujúcou zberovou technikou pri zbere nepoškodených porastov, ale k ich zvýšenej tvorbe prispieva aj samo poškodenie porastu zverou. Napr. kukurica býva čiernou zverou polámaná tak, že i dobre fungujúca zberová technika nemôže pozberať na zemi ležiace kukuričné šúľky. Tie bývajú následne zapravené do pôdy a spôsobujú vyššie uvedené problémy. Navyše býva niekedy povrch pôdy narušený natoľko, že bez jeho urovnania znemožňuje prejazd mechanizačných prostriedkov, alebo v lepšom prípade, takýto terén je opäť príčinou zvýšených strát, čiže ďalších pozberových zvyškov.
Nie je nezvyčajné ani vyhrabávanie zvyškov napr. jazvecmi. To sa stáva v skorej jari, alebo pri oteplení počas zimného obdobia. Tieto škody ale majú charakter skôr rozptýlených poškodení a pri porovnaní s poškodením spôsobeným čiernou zverou sú, vzhľadom na veľkosť a populačnú hustotu jazvecov, zanedbateľné.
Ku škodám dochádza predovšetkým v blízkosti listnatých lesov.
Vplyv kukurice ako predplodiny na poškodenie následných plodín
Sejba plodín po kukurici na siláž je z pohľadu škôd spôsobených čiernou zverou menej riziková ako pri predplodine kukurici pestovanej na zrno. Nižší obsah sušiny zrna kukurice určenej na silážovanie vedie pri zbere k jeho narušeniu pomiaganím. Takýto pozberový zvyšok podlieha rýchlejšiemu a dôkladnejšiemu rozkladu v pôdnom profile. Takéto zrná preto už nie sú čiernou zverou vyhľadávané. Zrno z kukurice, pestovanej práve pre jeho produkciu, v dôsledku vysokého obsahu sušiny vydrží v pôde dlhú dobu neporušené a je čiernou zverou obľúbené a vyhľadávané. I tráviacim traktom prežúvavcov (spárkatá zver) prejde takéto zrno takmer bez porušenia. V prípade zaorania nepoškodených šúľkov so zrnom s vyšším obsahom sušiny pri porastoch určených na silážovanie, je nakoniec riziko vyhľadávania a rozrývania pozemkov čiernou zverou rovnaké, ako pri porastoch určených na produkciu zrna. Preto i v takýchto prípadoch je pestovanie napr. ozimnej pšenice rizikové. Ide pritom o odrody pšenice, ktoré sú vysievané až od druhej poloviny agrotechnického termíny sejby, čo umožňuje sejbu po kukurici zberanej na zrno.
Porasty kukurice by mali byť rozdelené porastmi nízkych plodín, umožňujúcich efektívny lov černej zveri .
Poškodenie kukurice .
Poškodzovanie porastov ozimnej repky olejky
Repka ozimná, ktorá je v súčasnom období tak v ČR, ako aj v SR plošne významnou oziminou, býva čiernou zverou poškodzovaná predovšetkým v období letnej vegetácie. Okrem zdroja bohatej potravy predstavuje pre čiernu zver aj útočisko, v ktorom je možné vyhľadať pokoj a nerušený oddych. Ako už bolo povedané, škody bývajú často podceňované, lebo husté, nepriepustné porasty neumožňujú dôkladnejšiu kontrolu pred zberom. Tá je možná pri desikácii alebo až pri zbere. Repka je prvou plodinou, ktorú čierna zver na jar rýchlo vyhľadáva a obsadzuje. Po zbere repky sa premiestňuje do kukuríc (nerozlišuje pochopiteľne či silážnych alebo zrnových), pokiaľ už tvoria zapojený a vzrastený porast.
Vzhľadom ku skorému termínu sejby repky, ktorý by mal byť vykonaný do poslednej dekády augusta, patrí repka medzi plodiny, ktoré sú čiernou zverou poškodzované v období vegetačného pokoja menej. Predplodinami repky bývajú na 90 % obilniny, predovšetkým pšenica ozimná a jačmeň ozimný, oveľa menej už raž ozimná a tritikale. Termínovo je kukurica ako predplodina ozimnej repky vylúčená, čím odpadáva lákavosť čiernej zveri na pozberové zvyšky. Pozberové zvyšky po ozimných obilninách bývajú po zbere zapravené do pôdy podmietkou bezprostredne po zbere, so vzídenými burinami a prípadným výdrvom sú následne zapravené do pôdy orbou. Pri tejto orbovej technológii je teda po predsejbovej príprave a sejbe pozemok relatívne čistý. Preto tu nehrozí riziko podrývania porastov, resp. pozemkov s ozimnou repkou čiernou zverou.
Riziko poškodenia repky je predovšetkým vtedy, keď predplodinou ozimnej repky sú skoré zemiaky. Z agrotechnického hľadiska sú síce vynikajúcou predplodinou, ale vzhľadom k lákavosti čiernej zveri prostredníctvom pozberových zvyškov, je po nich pestovaná repka najnáchylnejšia k poškodeniu. Z hľadiska nízkej výmery skorých zemiakov však škody nie sú významné.
Obdobne platí princíp vplyvu predplodiny na poškodenie aj pri ostatných oziminách, teda pri ozimnom jačmeni, ozimnej raži a tritikale. Sem treba zaradiť aj minoritne pestované ozimné medziplodiny, vysievané koncom leta a zberané na jar nasledujúceho roku. Ide najčastejšie o repicu alebo ďatelinu purpurovú.
Podiel škôd na plodinách, spôsobovaných zverou.
Poškodzovanie trvalých trávnych porastov a ovocných drevín
V ostatných rokoch spôsobuje čierna zver pomerne vysoké škody na trvalých trávnych porastoch, najmä v blízkosti lesov. Rozsah škôd je vysoký a má stále stúpajúcu tendenciu. Náklady na odstraňovanie škôd, na TTP najmä úpravou rozrušeného terénu, sú pomerne vysoké a preventívne opatrenia sú ťažko realizovateľné. Obdobná situácia je aj v ovocných sadoch. Tam ale veľmi často prevažujú škody spôsobené ohryzovaním kôry stromov zajacmi alebo srnčou zverou. Prevencia tu je pritom účinná a spočíva v mechanickej ochrane stromov a v dokonalom oplotení sadov.
Poškodenie lúky čiernou zverou.
Prevencia vzniku škôd spôsobovaných zverou
V Českej a Slovenskej republike je prevencia a zabraňovanie škôd spôsobovaných zverou ošetrená príslušnými zákonmi a nariadeniami. Tie ukladajú vlastníkovi alebo nájomcovi poľovného pozemku povinnosť realizovať primerané opatrenia k zabráneniu vzniku škôd na porastoch a pozemkoch.
Za primerané opatrenia sú považované také, ktoré pri splnení účelu budú technicky primerané a ekonomicky únosné. Technicky primerané v skutočnosti znamená, že budú ľahko realizovateľné a ekonomicky únosné sú také, ktoré nebudú vyššie ako prípadná škoda, ktorej majú zabrániť. Pri vykonávaní primeraných opatrení zákon zakazuje zraňovanie zvierat.
Vysoké stavy čiernej zveri nie sú spojené iba s problémom nedostatočného odlovu zo strany užívateľov poľovného revíru. Sú aj problémom poľnohospodárstva, ktoré je ovplyvňované trhovou ekonomikou a dopytom po pestovaní lukratívnych plodín.
Preto je aj zo strany poľnohospodárskych subjektov potrebné dodržiavať zásady správnej poľnohospodárskej praxe, ako je vhodné striedanie plodín, dodržiavanie agrotechnických termínov a pod.
Totálne poškodenie kukurice.
Pre cielené zníženie škôd spôsobovaných zverou je vhodné sa sústrediť na tieto opatrenia:
- Zber je potrebné vykonávať tak, aby bolo pri ňom čo najmenej pozberových zvyškov. Pre ich dostatočné zapravenie do pôdy je nutné využívať hlbokú orbu.
- Je prospešné umožniť odlov zveri i počas vegetácie. K tomu je potrebné vytvoriť v poraste pásy osiate nízkymi plodinami napr. jačmeňom jarným.
- Porasty, ktoré poskytujú čiernej zveri pokojné útočiská je vhodné rozdeliť medzipásmi.
- Vhodné sú aj krátkodobé opatrenia ako budovanie nenáročného oplotenia, inštalácia zvukových, svetelných a pachových (repelentných) nástrah.
- Vhodná je aj úprava existujúcich krajinných prvkov (remízky, medze, staré úvozové cesty a pod.) tak, aby neposkytovali čiernej zveri úkryt a umožňovali bezpečný odlov.
Jabloň vyvrátená čiernou zverou pri hľadaní potravy.
Preložil P. Zubal
Tato práca bola vytvorená za podpory projektu MZe NAZV QJ1530348
Autori: doc. Ing. J. Mikulka, CSc. a Ing. J. Štrobach, Ph.D. – VÚRV, v.v.i. Praha Ruzyně
