Rozhodnutie Európskej únie povoliť využívanie nových genomických techník (NGT) v oblasti poľnohospodárstva predstavuje jeden z najvýznamnejších regulačných obratov v európskej poľnohospodárskej politike za posledné desaťročie. V čase prehlbujúcich sa výziev spojených s klimatickou zmenou, rastúcou svetovou populáciou a zvyšujúcim sa tlakom na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti sa otvára možnosť efektívnejšieho využitia biotechnológií, ktoré sú presnejšie, rýchlejšie a ekologicky šetrnejšie než klasické šľachtiteľské prístupy alebo prvá generácia geneticky modifikovaných organizmov (GMO).
Nové genomické techniky, ako CRISPR/Cas9, TALENs či oligonukleotidovo riadená mutagenéza, umožňujú cielené zásahy do genómu bez zavádzania exogénnej DNA, čím vznikajú organizmy, ktoré sa z biologického hľadiska často nelíšia od tých, ktoré vznikli prirodzenou mutáciou alebo tradičným krížením. Tento fakt podnietil diskusiu o potrebe revízie európskej legislatívy, ktorá až donedávna tieto techniky podriadila rovnakému regulačnému režimu ako klasické GMO. Súčasné rozhodnutie o uvoľnení regulácií teda otvára priestor pre praktickú aplikáciu NGT v agrosektore, pričom sa očakávajú zásadné zmeny v štruktúre a fungovaní európskeho poľnohospodárstva.
Agronomický potenciál NGT
Z agronomického hľadiska predstavuje využitie NGT významný prínos predovšetkým v oblasti adaptácie poľnohospodárskych plodín na zmeny klimatických podmienok. Genetická editácia umožňuje vývoj odrôd s vyššou toleranciou voči abiotickým stresom, ako sú sucho, extrémne teploty, zasolenie pôdy alebo UV radiácia, ktoré sa v dôsledku klimatickej zmeny stávajú čoraz frekventovanejšie. Zároveň je možné cielene posilniť rezistenciu rastlín voči biotickým stresom, teda chorobám a škodcom, čo môže viesť k významnému zníženiu potreby chemickej ochrany, znižujúc environmentálne zaťaženie a náklady výroby.
Ďalším dôležitým aspektom je možnosť optimalizácie fyziologických vlastností plodín, ako sú efektivita využitia dusíka, fotosyntetická kapacita, alebo výživová hodnota produkcie, čo má nielen ekonomický, ale aj nutričný a spoločenský význam. Takéto vlastnosti môžu byť špecificky cielené, čím sa dosahuje vyššia efektivita selekcie a šľachtiteľského procesu v porovnaní s klasickými technikami, ktoré sú časovo náročnejšie a menej presné. Výsledkom je zrýchlenie inovačného cyklu, čo umožňuje pružnejšie reagovať na meniace sa požiadavky trhu a agrotechnických podmienok.
Na druhej strane, napriek uvedeným benefitom nie je možné opomenúť potenciálne riziká a výzvy, ktoré so sebou povolenie NGT prináša. Z vedeckého hľadiska síce mnohé NGT nevedú k tvorbe transgénnych organizmov, ich účinky však nie sú vždy plne predvídateľné, najmä pri zásahoch do komplexných génových regulačných sietí alebo v prípade viacnásobných úprav. Preto je nevyhnutné zabezpečiť robustný vedecký dohľad a postregistračné monitorovanie, ktoré by umožnilo včas identifikovať nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré by mohli mať dopad na ekosystém alebo zdravie spotrebiteľov.
Riziká, limity a regulačné výzvy
Z pohľadu agrárnej politiky a ekonomickej rovnováhy existuje riziko, že prístup k NGT technológiám bude výhodou prevažne pre veľké poľnohospodárske podniky a nadnárodné biotechnologické firmy, čím by mohlo dôjsť k prehlbovaniu rozdielov medzi intenzívne a extenzívne hospodáriacimi subjektmi. Menší poľnohospodári by mohli byť znevýhodnení vysokými počiatočnými nákladmi na implementáciu technológie alebo nedostatočným prístupom k duševnému vlastníctvu spojenému s konkrétnymi genetickými úpravami.
Ďalším významným aspektom je otázka spoločenskej akceptácie. Európska verejnosť má vo všeobecnosti rezervovaný postoj voči genetickým modifikáciám, a to aj v prípadoch, keď ide o technológie, ktoré z biologického hľadiska neprinášajú riziká spojené s prenosom génov medzi druhmi. Z tohto dôvodu bude mimoriadne dôležité zabezpečiť transparentnú komunikáciu výsledkov vedeckého výskumu a zvyšovať povedomie verejnosti o rozdieloch medzi jednotlivými typmi genetických technológií. Len tak je možné dosiahnuť spoločenský konsenzus potrebný na široké uplatnenie týchto techník.
Záverom možno konštatovať, že povolenie NGT v Európskej únii predstavuje významný impulz pre transformáciu poľnohospodárstva smerom k vyššej efektivite, udržateľnosti a odolnosti voči vonkajším výzvam. Agronomický potenciál týchto techník je značný, avšak ich úspešná implementácia si vyžaduje zodpovednú a vedecky podloženú reguláciu, ako aj inkluzívny prístup, ktorý zohľadní potreby rôznorodých aktérov agrárneho sektora. Len v prípade, že sa tieto predpoklady naplnia, sa NGT môžu stať kľúčovým nástrojom pre udržateľnú budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
