Doterajšie štúdie preukázali pozitívny vplyv pestovania medziplodín na pôdnu mikrobiálnu komunitu. Väčšina z nich však bola jednorazová, ovplyvnená špecifickými podmienkami lokality, vplyvom sezóny a vybranými analytickými metódami. Súčasná globálna analýza z University of Illinois je iná v tom, že medzi desiatkami týchto jednorazových štúdií hľadali vedci univerzálne vzorce. Analýza ukazuje, že v 60 poľných štúdiách sa v pôdach s krycími plodinami, oproti tým bez krycích plodín, zaznamenal nárast mikrobiálnej aktivity o 27 %. Výskumný tím vykonal prehľad existujúcich štúdií o krycích plodinách v podobe 985 vedeckých článkov. Z nich vybrali iba štúdie, ktoré priamo porovnávali krycie plodiny a holé pôdy ležiace úhorom, a vynechali štúdie vykonávané v skleníkoch a pod. Zabezpečili tiež, aby boli štúdie štatisticky spoľahlivé a mali primerané množstvo opakovaní. Nakoniec analyzovali údaje zo 60 štúdií, ktoré obsahovali 13 pôdnych mikrobiálnych parametrov. Tie rozdelili do troch kategórií: mikrobiálna početnosť, aktivita a diverzita. Mikrobiálna početnosť nebola jedinou kategóriou, ktorá vykázala výrazný nárast pri pestovaní medziplodín v porovnaní s holými pôdami. Mikrobiálna aktivita vzrástla až o 22 % a diverzita sa zvýšila o 2,5 %.
Zdroj: sciencedaily.com
