Lucerna siata (Medicago sativa L.)je významnou viacročnou krmovinou. Pochádza zo strednej Ázie z oblasti dnešného Iránu (pôvodnej Perzskej ríše). Jej vynikajúce nutričné vlastnosti zaznamenali arabskí chovatelia koní už v antickej dobe. Pozitívne účinky lucerny sa prejavovali na sile a rýchlosti týchto zvierat. Lucernu pomenovali „al-fal-fa“, čo v preklade z arabčiny znamená „najlepšie krmivo“. Okrem využitia v chove hospodárskych zvierat má pestovanie lucerny siatej význam aj z hľadiska ochrany a zlepšovania úrodnosti pôdy. V súčasnosti nachádza svoje uplatnenie aj vo výžive obyvateľstva.
Vysoký produkčný potenciál a dlhovekosť porastov lucerny siatej je daný biologickými vlastnosťami jej koreňového systému. V porovnaní s ďatelinou lúčnou, ktorej koreňový systém preniká do hĺbky 1 – 2 m, je pre lucernu siatu charakteristická mohutná koreňová sústava siahajúca do hĺbky 2 – 4 m. Týmto robustným koreňovým systémom je lucerna siata schopná získavať vodu z hlbších vrstiev pôdy, čo je základom jej vysokej odolnosti voči suchu. Popri suchovzdornosti sa u lucerny siatej cení aj jej mrazuvzdornosť. Táto vlastnosť súvisí s umiestnením koreňového krčka. Koreňový kŕčok obsahujúci rôzne zásobné látky je pôsobením koreňovej kontrakcie vťahovaný do pôdy a chránený pred holomrazmi. V súčasnom období klimatickej zmeny, ktoré je charakteristické striedaním suchých horúcich, ale aj studených období s periódami nadbytku zrážok počas celého roka, sa pestovanie lucerny siatej javí veľmi atraktívne. Napriek týmto vynikajúcim vlastnostiam lucerny siatej, jej pestovanie v podmienkach Slovenska má aj niekoľko úskalí. Pre dosiahnutie vysokých úrod kvalitného objemového krmiva je dobre poznať špecifické nároky tejto rastliny.
Lucerna siata patrí k významným a vysoko kvalitným objemovým krmovinám.
Nároky lucerny na pôdu
Prvé a najvýznamnejšie kritérium úspešného pestovania lucerny je pôdna reakcia, čiže pH pôdy. Spomedzi poľnohospodárskych plodín (nielen krmovín) je lucerna najcitlivejšia na kyslosť pôdy. V kyslých pôdach (pH ˂ 6) je totiž zvýšený obsah hliníka, ktorý drasticky obmedzuje rozvoj koreňového aparátu a tým rozhoduje o efektivite pestovania. Pre pestovanie lucerny sú ideálne pôdy s neutrálnou reakciou, kde sa pH pohybuje v rozmedzí 6,5 – 7,5. Pri neutrálnej reakcii je zabezpečená optimálna využiteľnosť fosforu, draslíka a síry z pôdneho prostredia. Lucerna toleruje aj pôdy s nižším alebo vyšším pH, avšak koncentrácia prijateľného hliníka musí byť nižšia ako 5 %. Okrem senzitivity samotnej lucerny na kyslú pôdu, nízke pH potláča rozvoj a aktivitu hrčkotvorných baktérií a lucerna trpí nedostatkom dusíka.
Ďalším významným predpokladom úspešného pestovania lucerny siatej sú hlboké a dobre priepustné pôdy. Pri pestovaní lucerny na vlhkých ťažkých pôdach, alebo naopak na plytkých a skalnatých pôdach nemožno očakávať vysoké úrody. Pre ťažké pôdy s nízkou priepustnosťou je charakteristický nedostatočný prísun kyslíka a živín ku koreňom. Slabá priepustnosť prispieva k zvýšenej koncentrácii niektorých živín, čo pôsobí toxicky na rozvíjajúce sa rastliny. Na vlhkých ťažkých pôdach sa tiež rýchlo šíria choroby, ktoré spomaľujú klíčenie, oslabujú rast rastlín a sú predpokladom slabého zapojenia a nízkej produkcie porastov. Riziko riedkych porastov hrozí aj na eróznych svahoch. Na plytkých skalnatých pôdach zase nie sú podmienky pre dostatočný rozvoj hlbokého koreňového systému lucerny, čo tiež negatívne ovplyvňuje rast a produkciu. K nevhodným pôdnym druhom patrí pôda ílovitá, piesočnatá, oglejená a glejová.
Popri pôdnej reakcii a štruktúre je pri výbere vhodného stanovišťa na pestovanie lucerny potrebné myslieť aj na hladinu podzemnej vody. Hladina podzemnej vody by mala byť v hĺbke 1,5 m pod povrchom pôdy a nižšie. Vyššia hladina, resp. fluktuácia podzemnej vody k povrchu pôdy spôsobuje odumieranie koreňov a znižuje úrodu. Z pôdnych typov sú pre pestovanie lucerny najvhodnejšie černozeme a hnedozeme na sprašiach. Na Slovensku sa tieto kvalitné a vysoko úrodné pôdy nachádzajú predovšetkým v južnej a juhozápadnej časti republiky a dominuje na nich pestovanie obilnín.
Lucernu je možné úspešne pestovať aj na rendzinách, nivných a lužných pôdach v iných oblastiach Slovenska, ale pred založením porastu na konkrétnej lokalite je potrebné zhodnotiť aktuálne pôdne podmienky. Pre tento účel slúži agrochemický rozbor pôdy spolu so stanovením zrnitosti pôdy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú to zbytočné výdavky. Keď však zvážime, že cena osiva lucerny za 1 kg sa pohybuje nad 6 eur a súčasne vieme, že lucerna je mimoriadne citlivá na pôdnu reakciu a na ťažké nepriepustné pôdy, táto investícia má svoje opodstatnenie. Základný agrochemický rozbor spolu so stanovením prijateľného vápnika ukáže hodnotu pH pôdy, obsah hlavných živín a organickej hmoty. Čiže okrem hodnoty pôdneho pH bude poľnohospodár vedieť, či a aké množstvo živín treba do pôdy dodať pre dosiahnutie vysokej úrody sušiny. Z výsledkov zrnitostného rozboru bude zreteľné, či sa jedná o pôdu ľahkú, stredne ťažkú, resp. o pôdu ťažkú. Pretože lucerna je hlboko koreniaca rastlina a aj pôda má v rámci profilu variabilné zloženie, odporúča sa z jedného miesta odobrať 2 pôdne vzorky z hĺbky 0 – 0,20 m, 0,20 – 0,50 m. Hĺbkové rozlíšenie má význam napríklad pri založení porastu lucerny na pôvodnom trávnom poraste. Vrchný pôdny horizont pod trávnymi porastami sa často vyznačuje kyslou pôdnou reakciou, avšak pH pôdy v hĺbke 0,30 m je už v neutrálnom pásme. To znamená, že na takejto pôde je predpoklad úspešného pestovania lucerny, avšak vrchnú vrstvu je potrebné vyvápniť, aby sa zvýšilo pH pôdy a vytvorili sa dobré podmienky pre klíčenie rastlín.
Úprava pôdnych pomerov
Na úpravu pôdnej reakcie slúži vápnenie, ktoré je potrebné vykonať na jeseň pred jarným výsevom. Dávka vápenatého hnojiva (CaO) závisí od druhu a pH pôdy. Na ľahké pôdy je vhodné použiť vápenec, na ťažších pôdach sa odporúča aplikovať pálené vápno. V prípade, že aj po vápnení je pH ˂ 6 a koncentrácia prijateľného hliníka vyššia ako 5 %, bolo by vhodné počkať s výsevom lucerny na ďalší rok a vápnenie zopakovať, až kým pH nepresiahne hodnotu 6. Štruktúru pôdy je možné zlepšiť dodaním organickej hmoty (maštaľný hnoj), resp. piesku.
Výživa
Okrem upravenia pôdnej reakcie netreba zabudnúť ani na hnojenie. Dostatok živín je potrebný tak pre založenie dobre zapojeného porastu, ako aj pre vysokú produkciu sušiny. Jedna tona sena odčerpá z pôdy 25 – 30 kg dusíka, 2 – 3 kg fosforu a 25 – 29 kg draslíka. Pri predpokladanej úrode sušiny 8 – 10 t/ha je potom odber živín 8 – 10 násobne vyšší. Hnojenie má mimoriadny význam v prvých dvoch rokoch, kedy sa rastliny zakoreňujú a mohutnie koreňová sústava.
Dusík sa odporúča v dávke 30 – 40 kg/ha vo forme dusičnanu amónneho. Jeho aplikácia poskytuje dusík rastlinám v počiatočných fázach rastu do nástupu činnosti hrčkotvorných baktérií. Po vytvorení hrčkotvorných baktérií hnojenie dusíkom už nie je potrebné počas celého obdobia pestovania lucerny. Fosfor je dôležitý pre zakorenenie rastlín, draslík zvyšuje odolnosť lucerny voči mrazom a častému koseniu. Pri aplikácii fosforečných a draselných hnojív je vhodnejšie uprednostniť zapracovanie hnojiva do pôdy (do hĺbky 2-3 cm) pred povrchovou aplikáciou. Osobitne to platí pre fosforečné hnojivo, pretože fosfor patrí k málo pohyblivým prvkom. Povrchové rozhodenie fosforečného hnojiva by nemalo očakávaný efekt na počiatočný rast rastlín. Draslík je naopak pohyblivý prvok. Aby sa predišlo nadbytočnému (luxusnému) príjmu draslíka lucernou, uprednostňuje sa rozdelenie dávky hnojiva na dve aplikácie. Dve tretiny dávky draslíka zapraviť spoločne s fosforom pri orbe, jednu tretinu aplikovať po prvej, resp. po druhej kosbe. Pri hnojení počas vegetácie sa okrem jeho nadbytočnej kumulácii v rastline podporí mrazuvzdornosť lucerny.
Dávka živín sa určuje na základe výsledkov agrochemického rozboru. V závislosti od histórie využívania sú pôdy v SR väčšinou chudobné na fosfor a v mnohých prípadoch aj na draslík. V roku založenia porastu je vhodné aplikovať 50 – 65 kg fosforu (120 – 150 kg P2O5) a 100 – 120 kg draslíka (125 – 150 K2O). V nasledujúcich rokoch sa dávka fosforu znižuje na 30 – 40 kg/ha a dávka draslíka na 60 – 100 kg/ha. Okrem týchto základných živín je lucerna náročná aj na mikroprvky, ako je síra, horčík, železo, meď, zinok, mangán a kobalt. Z fosforečných hnojív sa odporúča superfosfát, prípadne superfosfát obohatený o síru. Podobne z draselných hnojív je vhodnejší síran draselný, ktorý v porovnaní s draselnou soľou neobsahuje škodlivý chlór, ale naopak obsahuje potrebnú síru. V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť s názorom na vynechanie draselného hnojenia, kvôli vysokému obsahu draslíka v samotnom krmive. V týchto prípadoch sa treba riadiť obsahom draslíka v pôde. Ak jeho obsah v pôde nie je vyhovujúci, draselné hnojenie je opodstatnené. Lucerna prirodzene kumuluje v nadzemnej časti draslík. To znamená, že aj pri vynechaní draselného hnojenia bude lucernové krmivo obsahovať viac draslíka (20 g/kg sušiny a viac), ako je optimum pre zvieratá (10 – 15 g/kg sušiny). Vylúčenie draselného hnojiva má dopady na zdravotný stav lucerny a následne aj na úrodu sušiny. Podobná situácia odlišných požiadaviek lucerny a zvierat na obsah a príjem živín je aj v prípade fosforu a vápnika. Z hľadiska požiadaviek zvierat je optimálny pomer týchto dvoch živín (Ca : P) 1:1, resp. 2:1. Avšak v sušine lucerny je tento pomer 4:1 a viac. Tieto výživové rozdiely medzi pestovaným krmivom a potrebami zvierat sa upravujú správnym zložením kŕmnej dávky pre zvieratá, resp. sa uprednostňuje pestovanie lucernotrávnej miešanky pred monokultúrou lucerny.
Významným predpokladom úspešného pestovania lucerny siatej sú hlboké a dobre priepustné pôdy.
Založenie porastu
Pre pestovanie lucerny sú vhodné nezaburinené plochy. Výskyt viacročných burín môže významne znížiť úrodu lucerny. Lucerna nie je náročná na predplodinu, avšak najvhodnejšie sú plodiny hnojené maštaľným hnojom. Pretože pre lucernu je charakteristická autotoxicita, ktorá obmedzuje klíčenie a rast semien lucerny, zaradenie lucerny do osevného postupu po lucerne je vhodné uskutočniť najskôr po piatich rokoch. Príprava pôdy závisí od termínu sejby, druhu pôdy, predplodiny, termínu zberu predplodiny, stavu a zaburinenosti pozemku. Pri jarnom výseve sa na ťažších pôdach odporúča hlboká orba spolu so zapracovaním hnojív. Bezorbové technológie sú vhodné na ľahkých nezaburinených pôdach. Úlohou jarnej predsejbovej prípravy (smykovanie a bránenie) je vytvorenie dostatočne kyprej (nie prachovitej) najvrchnejšej časti ornice bez výskytu hrúd. Pred samotnou sejbou je vhodné valcovanie, aby semená nešli hlboko do pôdy a aby sa zabezpečili dobré vlhkostné podmienky pre klíčenie rastlín. V prípade suchých podmienok je vhodné valcovanie zopakovať aj po sejbe. Odporučená medziriadková vzdialenosť je 7,5 – 15 cm. Optimálna hĺbka osivového lôžka je 1,0 – 1,5 cm. Na ľahkých pôdach sa lucerna vysieva hlbšie (2,0 – 3,0 cm). Pri hlbšej sejbe treba počítať s pomalším vzchádzaním. Pri zakladaní monokultúry je výsevok 12 – 15 kg/ha (6 – 7 mil. klíčivých zŕn). Na sejbu je potrebné použiť kvalitné osivo s vysokou klíčivosťou (85 %) a čistotou (98 %). Pred sejbou je nevyhnutné inokulovať osivo lucerny hrčkotvornými baktériami z rodu Rhizobium. Pri nízkej hodnote pôdnej reakcie sa tiež odporúča pred sejbou premiešať osivo s kalciovým práškom. Vápnik na semenách má ochranný efekt pre semená a podporuje zakorenenie rastlín v kyslejšej pôde.
Záver
Lucerna siata patrí k významným a vysoko kvalitným objemovým krmovinám. Jej vysoký produkčný potenciál sa prejaví pri dodržaní kľúčových zásad zakladania porastu, ktoré rešpektujú jej biologické vlastnosti.
Kľúčové zásady založenia monokultúry lucerny siatej
- vhodný pôdny typ: černozem, hnedozem, rendzina, nivná a lužná pôda,
- nevhodný pôdny druh: ílovitá, piesočnatá, oglejená a glejová pôda,
- pH pôdy optimum: 6,5 – 7,5,
- aplikácia fosforečných a draselných hnojív do pôdy pri predsejbovej príprave,
- z draselných hnojív uprednostňovať síran draselný,
- hĺbka sejby: 1,0 – 1,5 cm,
- medziriadková vzdialenosť: 7,5 – 15 cm,
- inokulácia osiva hrčkotvornými baktériami z rodu Rhizobium,
- kvalitné osivo s vysokou klíčivosťou (85 %) a čistotou (98 %).
Autor: Ing. M. Kizeková, PhD., VÚTPHP Banská Bystrica
