Princípy a ciele regeneratívneho poľnohospodárstva – reakcia na článok

Už samotný názov v našich končinách relatívne nového poľnohospodárskeho systému môže a určite aj vyvoláva averziu. Regenerovať má predsa zmysel len niečo, čo má významným spôsobom narušenú pôvodnú funkciu. Logicky to potom pôsobí ako výčitka voči všetkým doteraz realizovaným systémom obhospodarovania pôdy. Na druhej strane iba konštruktívna kritika má potenciál posúvať veci dopredu.

Článok, na ktorý autor reaguje si môžete prečítať tu: https://bit.ly/princípyacieleregeneratívnehopoľnohospodárstva

Poľnohospodárska pôda na Slovensku, ako nakoniec všade na svete, čelí rôznym formám degradácie. Rozsah a jednotlivé formy degradácie analyzujú odborníci z rôznych vedných odborov, pričom sa viac-menej zhodujú na tom, že príčinou je vo väčšine prípadov samotné poľnohospodárstvo.

Už dlhší čas sa spomínajú tzv. minimalizačné, resp. pôdoochranné technológie ako jedno zo systémových opatrení namierených proti viacerým formám degradácie pôdy. Som však toho názoru, že za systémové opatrenie môže byť v skutočnosti považovaný až komplexný systém, ktorý okrem spôsobu obhospodarovania pôdy definuje aj spôsob, akým sa pristupuje k výžive a ochrane pestovaných rastlín.

Na tomto mieste by som rád uviedol hlavné princípy a prínosy regeneratívneho poľnohospodárstva (RP):

• minimalizácia kultivácie pôdy, využívanie priamej sejby do nespracovanej pôdy technológiami no-till, strip-till (zníženie mineralizácie organickej hmoty vedúce k zvýšeniu jej obsahu v pôde, zlepšenie štruktúry pôdy, znižovanie nákladov na PHM, mazivá),
• diverzifikácia plodín v rámci osevného postupu, pestovanie viacerých plodín súčasne (intercroping), vrátane využitia medziplodín (lepšie využitie živín, zníženie rizika vzniku vodnej a veternej erózie pôdy, zvýšenie obsahu organickej hmoty pôdy),
• integrácia zvierat spojená s tzn. regeneratívnou pastvou (produkcia organických hnojív, zámerné zvyšovanie produkcie koreňových exudátov – lepšia štruktúra pôdy),
• výživa rastlín založená prioritne na použití organických hnojív a podpore procesov vedúcich k lepšiemu a efektívnejšiemu využitiu živín vrátane viazania vzdušného dusíka so snahou minimalizovať dávky minerálnych hnojív (eliminácia znečistenia životného prostredia a negatívneho vplyvu na pôdnu biotu, znižovanie nákladov na hnojivá),
• ochrana rastlín založená prioritne na podpore prirodzenej obranyschopnosti pestovaných rastlín a  výskytu prirodzených nepriateľov škodcov so snahou minimalizovať používanie syntetických pesticídov – fungicídy, insekticídy (eliminácia znečistenia životného prostredia a negatívneho vplyvu na pôdnu biotu, znižovanie nákladov na pesticídy).

Samozrejme, existujú rôzne definície regeneratívneho poľnohospodárstva, avšak neexistuje žiadna právne záväzná, z čoho vyplýva, že za realizáciu tohto systému nie sú nárokovateľné žiadne dotácie. To, že nie sú princípy RP definované presne, môže viesť k mnohým nedorozumeniam. Za jedno z takýchto nedorozumení považujem fakt, že RP môže byť na prvý pohľad vnímané ako extenzívny systém, ktorý významným spôsobom uprednostňuje zdravie a úrodnosť pôdy na úkor jej produkčnej funkcie.

Menší dôraz na produkčnú funkciu pôdy, resp. úrody pestovaných plodín môže v súvislosti so základným poslaním poľnohospodárstva, čím je nasýtenie ľudskej populácie, vyzerať naozaj vrcholne nezodpovedne. Treba si však uvedomiť, že žijeme v globalizovanom svete a žiadny poľnohospodársky subjekt pri svojom rozhodovaní primárne nerieši otázku nasýtenia ľudskej populácie, ale otázku vlastného prežitia, teda skôr rentabilitu ako celkovú produkciu. Prečo to spomínam? Nuž preto, že s postupnou degradáciou pôdy, ktorá mimochodom nemusí byť hneď na prvý pohľad zrejmá, sa pri konvenčnom spôsobe hospodárenia neustále zvyšujú náklady na udržanie produkčnej schopnosti pôdy na takej úrovni, ktorá zabezpečuje ziskovosť, alebo v mnohých prípadoch iba samotné prežitie poľnohospodárskych subjektov. Práve z tohto dôvodu si myslím, že mnohé podniky začnú samé uvažovať o nejakej alternatíve k súčasnému systému.

Výživa rastlín v rámci systému RP môže svojou snahou o minimalizáciu, resp. úplné vzdanie sa používania minerálnych hnojív pôsobiť naozaj ako naivná predstava nezlučiteľná s realitou. Vo svetle systému hnojenia založenom na bilančnej metóde to môže dokonca vyzerať podobne nezodpovedne ako vyššie spomínaný menší dôraz na výšku úrod. Pravda je však taká, že ani podniky hlásiace sa ku konvenčnému systému, neuplatňujú nahradzovací systém hnojenia dôsledne. Kým dusík sa v praxi aplikuje na tržné plodiny mnohokrát na hornej hranici limitných dávok, s fosforom a draslíkom je to úplne inak, čoho sú nakoniec dôkazom aj výsledky ASP. Na čom je teda založený princíp hnojenia rastlín v RP? V prvom rade je to podpora procesov vedúcich k efektívnejšiemu využitiu živín, resp. k minimalizácii strát, ako je napr. pestovanie medziplodín po hlavnej plodine. Pestovanie dusík viažucich rastlín (hlavná plodina, alebo medziplodina) a aktívna podpora symbiotickej mykorízy (sprístupňovanie P, N a mikroelementov). Samozrejme, je otvorenou otázkou, či sú tieto procesy samé o sebe schopné zabezpečiť, aby z dlhodobého pohľadu nedochádzalo k znižovaniu zásoby minerálnych živín v pôde. V súvislosti s výživou rastlín je potrebné si uvedomiť, že náš poľnohospodársky systém je veľmi otvorený, s čím súvisí veľký export živín mimo podnik v predávaných komoditách, z čoho vyplýva, že ekologizácia výživy rastlín bez zapojenia širšej verejnosti v podobe kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu a využívania čistiarenských kalov asi nebude úplne možná.

Je neodškriepiteľné, že od samotných počiatkov poľnohospodárstva bola každá inovácia, resp. zavedenie každého intenzifikačného prvku impulzom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti a životnej úrovne. Súčasne však netreba zabúdať, že takmer každý z týchto intenzifikačných prvkov priniesol so sebou aj určitú ekologickú záťaž, a to v globálnom meradle, ale aj priamo v agroekosystéme, kde sa realizuje. Pri minerálnych hnojivách je to napríklad zaťaženie životného prostredia súvisiace s ich výrobou (ťažba, spracovanie, emisie atď.) a aplikáciou (znečistenie podzemných a povrchových vôd – eutrofizácia, kontaminácia pôdy cudzorodými látkami, zmena pH pôdy atď.). Nesúhlasím s tvrdením, že aplikáciou priemyselných hnojív iba nahradzujeme živiny odčerpané úrodou. Mnohé minerálne hnojivá obsahujú okrem základných živín aj sprievodné látky, ako sú napr. ťažké kovy a iné. Okrem vyššie spomenutých externalít vedie aplikácia minerálnych hnojív k fyziologickým zmenám pestovaných rastlín. Je dokázané, že minerálnymi hnojivami výdatne hnojené rastliny produkujú výrazne menej koreňových exudátov, čo vedie k zmenám v zložení pôdnej bioty. V dôsledku čoho je v takýchto pôdach zaznamenávaná nižšia miera fixácie vzdušného dusíka, ako aj aktivita pôdnych húb vytvárajúcich s rastlinami tzv. symbiotickú mykorízu.  Vysoké dávky najmä dusíkatých hnojív môžu výrazným spôsobom zvyšovať mineralizáciu pôdnej organickej hmoty, čo v kombinácii s nižšou produkciou koreňových exudátov vedie k zníženiu obsahu organickej hmoty v pôde a zhoršeniu pôdnej štruktúry. Argument, že aplikáciou minerálnych hnojív sa zvyšujú úrody pestovaných rastlín a teda aj pozberových zvyškov neobstojí, keďže je všeobecne známe a viacerými prácami dokázané, že zmena akéhokoľvek prírodného útvaru (les, lúka, mokraď atď.) na konvenčným spôsobom obhospodarovanú ornú pôdu vedie aj napriek tomuto faktu k výraznému zníženiu obsahu organickej hmoty v pôde so všetkými svojimi dôsledkami. Z uvedeného je evidentné, že doposiaľ realizovaný systém je neudržateľný a už čoskoro narazí na svoje ekologické a energetické limity.

Nemôžem súhlasiť s tým, že princípy a prínosy RP nie sú vedecky podložené a predstavujú len akési naivné predstavy. Rovnako tak, že neexistujú vedecké výsledky dlhodobého vplyvu uplatňovania takýchto princípov na základné pôdne parametre a produkčnú výkonnosť. Paradoxne v tom istom čísle časopisu NP, kde je uverejnený článok, na ktorý reagujem, je uverejnený aj článok autorov Hašana, Bušo z VÚRV v Piešťanoch zaoberajúci sa danou problematikou. Zavádzanie princípov RP do praxe by som práve preto nepovažoval za proces, v ktorom by sa ignoroval vedecký prístup, skôr naopak. Dôkazom toho sú mnohé vedecké práce zaoberajúce sa danou problematikou publikované či už v odborných časopisoch, ako aj v knižných publikáciách, bohužiaľ, zatiaľ prevažne len v zahraničí. Z uvedeného, podľa môjho názoru, jasne vyplýva, že realizácia princípov RP je vedecky zdôvodnenou a opodstatnenou, no nie len agronomickou, ale aj ekonomickou, ekologickou a spoločenskou nevyhnutnosťou.