Pokiaľ poľných dní zameraných na klasické komodity býva u nás neúrekom, akcie zamerané na špeciálnu rastlinnú výrobu dlhodobo absentujú. Túto situáciu sa rozhodla zmeniť spoločnosť Syngenta, ktorá posledný júlový deň zorganizovala deň poľa zameraný na pestovanie cibule. Akcia sa konala na poliach spoločnosti Agromačaj, a.s.
Produkcia cibule v EÚ
Situácii v pestovaní cibule v Poľsku a v Európe sa vo svojej prednáške venoval odborník na túto plodinu Władysław Tokarczyk. V EÚ sa cibuľa pestuje na približne 160-tis. hektároch. Dominantným producentom a kľúčovým hráčom na trhu s cibuľou sú krajiny Beneluxu s plochou 32- až 35-tis. hektárov. V Nemecku sa cibuľa pestuje na ploche 18-tis. hektárov, po ktorom nasleduje Francúzsko s 13-tis. hektármi. Významným producentom je aj Veľká Británia s plochou 10-tis. hektárov, kde však prevláda pestovanie červenej cibule. V Poľsku je pestovanie cibule lokalizované u menších farmárov s priemernou výmerou 4 až 8 hektárov. V sektore pôsobí len pár väčších fariem s výmerou cibule medzi 50 až 130 hektármi. Pestovateľské plochy cibule tak v Poľsku výrazne kolíšu podľa aktuálnych cien, keďže menšie farmy sa rýchlo prispôsobujú situácii na trhu. V roku 2023 došlo v Európskej únii k tzv. „cibuľovej kríze,“ ktorá bola charakterizovaná výrazným nárastom cien cibule a problémami v dodávateľskom reťazci. Deficit jedného milióna ton cibule na trhu v EÚ spôsobil, že ceny cibule na maloobchodnom trhu v roku 2023 zaznamenali výrazný nárast. V niektorých krajinách EÚ sa ceny viac než zdvojnásobili. Cibuľa je tak ekonomicky zaujímavou plodinou, ktorá však vyžaduje intenzívnu pestovateľskú starostlivosť a dobre zvládnutý manažment skladovania a predaja.
Situácia v ČR a na Slovensku
Ako informovala Ing. Helena Bochová zo spoločnosti Syngenta, pestovanie cibule sa medziročne zvýšilo z 2 035 hektárov na 2 281 hektárov v roku 2024. Na Slovensku sa podľa informácií od Ing. Jozefa Šumichrasta, predsedu Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska, u nás cibuľa pestuje na približne 1 000 hektároch. Z čoho 800 hektárov zaberá jarná forma cibule, ktorá poskytuje lepšiu kvalitu a skladovateľnosť. Podľa štatistických údajov sa u nás dosahuje priemerná úroda 36 ton z hektára, čo predstavuje produkciu na úrovni 30- až 36-tis. ton ročne. Na to, aby mohla produkcia tejto plodiny u nás rásť, označil za potrebné, čím skôr realizovať meškajúce investičné výzvy. Prostredníctvom nich by pestovatelia mohli investovať do infraštruktúry závlah a skladov, ktoré sú pre produkciu cibule nevyhnutné.
Rizikové faktory pre pestovanie cibule
Cibuľu pestovanú v EÚ z 80 % reprezentujú odrody typu Rijnsburger. Priemerné úrody cibule sa pohybujú na úrovni 4O ton z hektára. Intenzívni pestovatelia však vedia za pomoci závlah dosahovať až 80 ton z hektára. Hlavnými pestovateľskými výzvami je šírenie problematických patogénov. Jedným z najhlavnejších sú fuzariózy koreňov, rastúci výskyt perenospóry a problémy so strapkami. Novým patogénom je Pyrenochaeta terrestris, známa aj ako „pink root“. Je to patogénna huba, ktorá spôsobuje chorobu cibule známej ako „ružové koreňové hniloby“ (pink root rot). Táto choroba je významným problémom v pestovaní cibule v Nemecku. Pestovanie cibule tak vyžaduje intenzívne používanie prípravkov na ochranu rastlín. Dobrým príkladom tlaku chorôb a škodcov je aj aktuálna sezóna, kedy stúpol počet ošetrení z 6 na 9 až 10 postrekov. Svoje skúsenosti s pestovaním cibule prezentoval Ing. Marek Mačaj. Pestovaniu cibule sa venujú od roku 2000, kedy začali s výmerou 2 hektárov. V súčasnosti dosahuje výmera cibule na ich podnikoch 700 hektárov s cieľom rozšírenia na 1 000. Za kľúčový faktor pre úspešné pestovanie tejto plodiny označil dodržovanie osevného postupu, rozostup medzi pestovaním cibule na jednom poli je minimálne 5, ideálne 6 rokov. Tým sa darí udržiavať mieru škodlivosti patogénov, najmä fuzarióz na prijateľných úrovniach. Výskyt strapiek narastá po žatve, kedy tento škodca nalietava na porasty cibule. V rámci integrovanej ochrany je potrebné dosiahnuť čo najlepšiu vitalitu rastlín, ktoré sú následne odolnejšie voči tomuto škodcovi. Ing. Mačaj upozornil na fakt, že v registri povolených prípravkov je len úzka skupina účinných látok, najmä fungicídov, čo výrazne komplikuje ochranu porastov. Veľkým problémom je pre pestovateľa tiež zamedziť slnečnému úpalu na vyoranej cibuli. Sledovanie úrovne žiarenia je len jedným z preventívnych krokov na zníženie strát. Ďalšou je dobrá organizácia zberových prác a kapacita linky s cieľom ponechávanie cibule na riadkoch len minimálne potrebný čas. Do budúcnosti však plánujú integrovať zaslamovanie vyoraných cibúľ, čo však vyžaduje investície do potrebnej aplikačnej a zberovej techniky. V spoločnosti Agromačaj, a.s. sa zameriavajú hlavne na pestovanie jarných foriem cibule. Náklady na pestovanie dosahujú približne 6 000 euro, ak sa k tomu prirátajú aj náklady na pozberové spracovanie a balenie, dosiahnu náklady v prepočte na jeden hektár cibule približne 11-tis. eur.
Tomáš Baran
