Záujem o hospodárenie v režime ekologického poľnohospodárstva u nás v ostatnom čase narastá. Rozvoj tohto smeru rastlinnej výroby je stimulovaný jednak podpornými schémami, ale aj zaujímavými odbytovými možnosťami a lepším zhodnotením dopestovanej produkcie. Konverzia konvenčného podniku na ekologický však so sebou prináša aj množstvo rizík a prvotných neúspechov. Jedným z poľnohospodárov, ktorý sa rozhodol hospodáriť ekologicky, je Ing. Oliver Slezák z Cífera.
Pán Slezák obhospodaruje v okolí obce Cífer v okrese Trnava 220 hektárov ornej pôdy. V decembri roku 2020 vstúpil do dvojročného obdobia konverzie na ekologickú produkciu.
V ekologickom režime sa rozhodol pestovať pšenicu ozimnú mäkkú aj tvrdú, kukuricu na zrno a sóju. Oproti minulosti tak z osevu vypadol drobnosemenný hrach a, naopak, na menšej výmere pribudla pšenica špalda a pološpalda.
Pšenice viac menej bez problémov
Na jeseň v roku 2020 zasial pšenicu ozimnú ešte v konvenčnom režime. Výsevok bol na úrovni 220 kg/ha. Porasty však už na jeseň nehnojil, ani inak neošetroval. Na jar 2021 boli povalcované s cieľom podpory odnožovania. Na časti plôch realizoval pokus – prihnojenie fermentovaným hydinovým trusom v dávke 300 kg/ha. Po aplikácii boli porasty pobránené prútovými bránami, čím jednak došlo k zapracovaniu hnojiva a potlačeniu burín. Následne neboli porasty počas vegetácie ošetrované. Výnimku tvorili menšie plochy, na ktorých skúšal prípravky na ochranu rastlín povolené do ekologickej produkcie. Zdravotný stav a zaburinenie porastov bolo uspokojivé, bez výraznejších problémov.
Pšenicu ozimnú tvrdú zberal pri vlhkosti 17 – 18 %, keďže hrozili dažde a pokles kvality. Po zbere tak bolo potrebné produkciu dosušiť v službe. Sklovitosť dosahovala 75 % a priemerná úroda 4,8 t/ha.
V prípade mäkkých pšeníc došlo z dôvodu absencie minerálneho hnojenia k poklesu kvalitatívnych parametrov na hodnoty B/P. Objemová hmotnosť bola 810 a obsah mokrého lepku bol 25 – 33 %. Obsah dusíkatých látok dosahoval aj bez hnojenia 12,7 – 13 %. Priemerná úroda dosiahla 5,5 tony z hektára. V závislosti od parcely sa však pohybovala od 4,5 do 7,8 tony z hektára.
Rotačné plečky ukrajinskej výroby fungujú dobre.
Kukuricu potrápili aj drôtovce
Pre potreby pestovania kukurice a sóje bolo potrebné investovať do novej 8-riadkovej sejačky Kuhn Maxima, ktorá dokáže vysievať kukuricu aj sóju výmenou kotúčov. Na reguláciu burín boli k prútovým bránam dokúpené rotačné brány a vpredu nesená plečka. Investície smerovali aj do žatevnej techniky. Starší kombajn JD W540 vystriedal nový výkonnejší JD T660i, ktorý urýchli žatevné práce a pomôže aj na službách.
Sejba kukurice je v ekológii posunutá do neskoršieho termínu. Výsev tak prebiehal až 25. 4. Z dôvodu predpokladaného poškodenia rastlín mechanickou kultiváciou navýšili pri kukurici výsevok z pôvodných 68-tisíc na 74- až 78-tisíc jedincov na ha v závislosti od čísla FAO. Osivo už nebolo morené, pod pätu bol aplikovaný granulovaný kurací trus, ale len na niektorých parcelách. Tri dni po sejbe vykonali prvé bránenie prútovými bránami. Na niektorých plochách, ktoré boli bránené neskoršie, však došlo k poškodeniu klíčiacich rastlín. Väčší problém ale spôsobili drôtovce, ktoré na niektorých plochách značne zredukovali počet rastlín. Druhé ošetrenie prútovými bránami nasledovalo, keď boli kukurice v štádiu 2 až 3 listov. Následne boli porasty počas vegetácie 1- až 2-krát bránené rotačnými plečkami a 2-krát plečkované vpredu nesenou plečkou, ktorá kombinuje radličky s prstovými sekciami – slniečka, ktoré ošetrujú riadok. Každá mechanická kultivácia poškodila určité percento rastlín. Najväčšie škody však spôsobila plečka, keďže porasty boli zakladané a plečkované bez GPS navigácie. Pri kukuriciach tak odhadujú poškodenie 10 až 15 %. Aj napriek intenzívnej mechanickej kultivácii sa nevyhli zaburineniu. Problém spôsobil najmä durman, ktorý odolával kultivácii a neskôr tak spôsobil výrazné zaburinenie. Porasty, kde bolo zaburinenie menšie, dosiahli úrodu 10 až 12 ton z hektára. V prípade väčšieho zaburinenia klesla úroda na 7 až 8 ton z hektára. Pre lepší prehľad o úrodách na jednotlivých plochách poslúžili aj úrodové mapy z kombajnu. V priemere tak zaknihovali úrodu kukurice na úrovni 8,5 tony pri vlhkosti 14 %.
Presnosť práce pri plečkovaní zlepší v nasledujúcej sezóne presná GPS navigácia.
Sója trpela zaburinením
Sóju zakladajú rovnako ako kukuricu na medziriadkovú vzdialenosť 0,75 m. Aj v prípade sóje navýšili výsevok o 10 %. Z hľadiska mechanickej kultivácie bola sója ošetrovaná rovnako ako kukurica, čo znamená, že bola kultivovaná spolu až 6-krát. To so sebou, samozrejme, prinieslo aj určité poškodenie porastov. Aj tu však spôsobil problém najmä durman. Tam, kde bolo zaburinenie menšie, dosiahli úrodu 3 tony z hektára. V prípade viac zaburinených plôch kolísala úroda od 1,5 do 2 ton z hektára. Veľký obsah durmanu v pozberanej produkcii spôsobil, že zberová vlhkosť semena síce dosahovala 11 až 12 %, no pri naskladnení do haly bola z dôvodu prímesi durmanu až na úrovni 15 % a musela byť prečistená.
Do nasledujúcej sezóny bude hlavnou inováciou zavedenie presnej GPS navigácie, ktorá spresní sejbu a následnú mechanickú kultiváciu, čo by malo zabezpečiť menšie straty rastlín a menšiu únavu obsluhy.
Problémom, ktorý bude treba tiež z hľadiska agrotechniky riešiť je to, že intenzívnou predsejbovou prípravou dochádza k značným stratám vlahy, čo v suchej oblasti predstavuje značné riziko. V prípade, ak bude pretrvávať problém s drôtovcami bude potrebné pristúpiť aj k ich biologickej regulácii, čo však predstavuje značné zvýšenie nákladov na produkciu.
Autor: Tomáš Baran
