Prijatie redukovaných techník obrábania pôdy, ako je pásové obrábanie, môže znížiť náklady na pestovanie v porovnaní s orbou, ale môže tiež znížiť rýchlosť skorého vývinu plodín v dôsledku nižších teplôt pôdy. Poľnohospodári preto pri výseve kukurice často používajú štartovacie hnojenie, aby zlepšili príjem živín na začiatku vegetácie. Cieľom štúdie bolo posúdiť účinky pásového obrábania v porovnaní s orbou a štartovacieho hnojenia hĺbkovo vstrekovaným digestátom (DIG) alebo s podpätovou aplikáciou fosforečnanu amónneho (DAP) v porovnaní s nehnojenou kontrolou na skorý rast, úrodu zrna a kvalitatívne vlastnosti zrna kukurice. Poľné experimenty sa uskutočnili v severozápadnom Taliansku počas vegetačného obdobia 2019 a 2020 na dvoch rôznych pôdach. Pásové obrábanie spôsobilo pri sejbe chladnejšie pôdne podmienky na oboch lokalitách v porovnaní s orbou, čo viedlo k nižšej hodnote NDVI v dôsledku pomalšieho vývinu rastlín. Štartovacie hnojenie s DAP zaznamenalo najlepšiu skorú vitalitu a vývin rastlín, zatiaľ čo hodnoty pri aplikácii digestátu boli stredné, medzi ošetrením DAP a nehnojenou kontrolou. Aj keď sa účinky na skorú vitalitu kukurice medzi experimentálnymi lokalitami líšili a vykazovali výraznejšie rozdiely v pôde s jemnejšou textúrou, pásové obrábanie v priemere oddialilo kvitnutie (+2,2 dňa) a následne oddialilo proces vysychania zrna (+1,2 % obsahu vlhkosti zrna pri zbere) v porovnaní s orbou. Štartovacie hnojenie pomocou DIG alebo DAP viedlo k skoršiemu kvitnutiu v porovnaní s kontrolou (-2,6 a -4,6 dňa). Úrodu zrna neovplyvnil systém obrábania pôdy, keďže rastliny v pásovom obrábaní kompenzovali nižšiu hustotu rastlín zväčšenou dĺžkou klasu (+1,5 %). Prihnojenie DIG a DAP malo podobné a vyššie úrody zrna (+1,8 a +1,6 t/ha−1) ako kontrola.
Zdroj: european journal of agronomy, volume 138
